Poštová známka:
Otomanský manuskript z Bašagićovej zbierky (Spoločné vydanie s Tureckom)

Príležitostná poštová známka zobrazujúca otomanský manuskript z Bašagićovej zbierky vydaná ako spoločné vydanie s Tureckom

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Varianty kupónov:
 Otomanský manuskript z Bašagićovej zbierky - Varianty kupónov (autor: R. Šulej)

Turecké vydanie:

Tematický popis a súvislosti:

Safvet beg Bašagić (1870 – 1934) bol významný sarajevský literát, historik, jazykovedec, riaditeľ Národného múzea v Sarajeve, a po viacerých skrutíniách zastával post podpredsedu a predsedu parlamentu Bosny a Hercegoviny. Po svojom otcovi Ibrahimovi zdedil rodinnú knižnicu, ktorú systematicky zveľaďoval. Po celom Balkáne 30 rokov zbieral rukopisy a tlače, predovšetkým práce juhoslovanských autorov. Chcel sústrediť a zachovať obraz juhoslovansko-moslimského literárneho dedičstva. V jeho zbierke sa popri klasikoch islamskej náboženskej, vedeckej a krásnej literatúry nachádzajú aj práce Srbov, Chorvátov a Bosniakov. Rukopisy Bašagićovej knižnice UNESCO zapísalo roku 1997 do programu Pamäť sveta.

Bašagić roku 1924 predal väčšiu časť svojej zbierky Univerzitnej knižnici v Bratislave, lebo ju „chcel mať v bezpečí“. Fond rukopisov obsahuje 598 diel z obdobia 12. až 19. storočia v zložení: 393 arabských, 117 tureckých a 88 perzských titulov. Fond tlačí pozostáva z 496 prác z rokov 1729 – 1923 a skladá sa zo 145 arabských, 337 tureckých a 8 perzských publikácií. Zbierka, okrem bežných prác, obsahuje aj veľa unikátov, napríklad odpis neznámych štúdií významného filozofa al-Fārābī-ho. Z tureckých rukopisov vzácna je práca o Alexandrovi Veľkom od Ahmedī-ho a veľký arabsko-turecký slovník z 1558 od Ahterī-ho. Zaujímavý je unikát Murādnāme od bosenského autora Dervīș Pașa el-Mostarī-ho, ktorý vznikol na objednávku sultána Murada III. (1574 – 1595). Pozoruhodná je tlač od Kātiba Çelebī-ho Tuhfet ül-kibār esfār il-bihār, ktorá sa venuje morských bitkám a slávnym admirálom. Knihu vytlačili v Istanbule, v oficíne Ibrahima Müteferriku roku 1729.

Na známke sú motívy z rukopisu Maʼrifetnāme (Kniha vied) od učenca a súfiho Ibrāhīma Hakkī-ho (1705 – 1772). Táto encyklopedická práca sa zaoberá stvorením sveta, nebom, rajom anjelov, Slnkom a Mesiacom, morami, zemepisom, anatómiou, vierou a vzdelanosťou. Záverečná časť sa venuje dobrej vôli Stvoriteľa, morálke a zdraviu. Rukopis z roku 1813 sa vyznačuje umeleckými ilustráciami, hlavne z oblasti astronómie a zemepisu, a patrí k najreprezentatívnejším exemplárom Bašagićovej zbierky.

Autor (zdroj) popisu: PhDr. Klára Mészárosová