Rôzne:
Pamätnica k V. výstupu slovenských filatelistov na vrchy Slovenska (Filatelistický výstup 2010)

Pamätnica k V. výstupu slovenských filatelistov na vrchy Slovenska.

Výstup Ľudovíta Štúra s družinou dňa 16.augusta 1841 na vrchol Tatranského Kriváňa (2494 m) zakotvilo tento vrch medzi ľudom ako symbol Slovákov, ktorí obývali a obývajú svoju zem „od Dunaja k Tatrám“. Ospievali ju generácie majstrov pera a slovenský ľud stotožňujúc sa s týmto symbolom, vyznal k nemu svoj vzťah v ľudovej slovesnosti, najmä v piesňach. Kriváň je symbolom svojbytnosti Slovenského národa a stal sa aj symbolom slovenskej štátnosti. Reprezentuje Slovensko aj na Euro minciach.

Prológ: 2005 – Kriváň.

S myšlienkou spoločného výstupu na Kriváň som oslovil v roku 2005 priateľov v Klube filatelistov 52-01 Piešťany. Plán bol taký, že vo výročný deň výstupu Štúrovcov sa vyberieme na výstup. Boli sme traja/štyria, lebo veľa mladších v klube nie je a výstup na Kriváň je náročný. Pre rôzne osobné a zdravotné problémy jednotlivých záujemcov sa termín posúval, blížila sa jeseň a tak som sa rozhodol, že pôjdem sám. Aspoň budem vedieť ako to je, ak za rok pôjdeme viacerí?! A doslova sám som vo sviatok sedembolestnej Panny Márie 15. septembra roku 2005 kráčal za tmy o 5. hodine rannej, možno 2/3 cesty zo Štrbského plesa. Tmou som sa predieral medzi obrovské a strašidelné koreňové vývraty, ktoré zostali ešte po veternej smršti z novembra 2004. Spoločnosť mi robili iba dve líšky snoriace po koristi pred brieždením. Cesta bola oveľa namáhavejšia ako som očakával, ba pomýšľal som aj vzdať sa cieľa. Až na mieste, kde sa spájajú turistické chodníky z Troch studničiek a Štrbského plesa som stretol prvých turistov, ktorí ma „vzali zo sebou“. Stúpajúce slnko na oblohe spôsobilo aj stúpanie počtu turistov na trase. Keď sme dosiahli vrchol asi o 11.00 hodine, bolo nás tam cez 40. Uvoľnené endorfíny z dosiahnutia cieľa a krása krajiny, ktorá sa rozprestierala vôkol, potláčali pocit únavy do úzadia. Po hostine z batohu a oznámení domov, že som živý a hore, som na kolene napísal pár pohľadníc. Ešte som sa trochu pokochal krajinou, urobil pár fotografických záberov a vydal som sa na 4-hodinovú cestu späť. Tak ako o polnoci z domu, tak isto aj teraz, len v opačnom poradí: peší zostup, zubačka do Štrby, rýchlik do Piešťan, na bicykli domov. S malým rozdielom, ktorý spočíval v tom, že pri príchode na stanicu som nohu ponad sedadlo pánskeho bicykla hravo preložil, pri odchode zo stanice som si musel bicykel položiť na zem, aby som rúru bicykla prekročil. Celá cesta z domova na Kriváň a späť mi trvala 24 hodín (mal som vtedy 64 rokov). Ani na chvíľu som si nepripustil myšlienku, že by som sa na Kriváň nevrátil!

1. Ročník: 2006 – Kriváň (2494 m).

Príležitostne som svoj úmysel o každoročnom výstupe filatelistov na Kriváň vyrozprával Miroslavovi Ňaršíkovi, predsedovi ZSF. Myšlienka ho oslovila a poveril ma zorganizovaním výstupu. Slovo dalo slovo a presne vo výročný deň Štúrovcov, teda 16. augusta, v skorých ranných hodinách, zišlo sa šesť odhodlaných, vrátane jednej ženy, pred stanicou električky na Štrbskom plese. Zostava bola nasledovná: Ladislav Fekete, Peter Katina s manželkou Helenou, Vladimír Mrva, Miroslav Ňaršík a Alexander Urminský (6). Náročnosť výstupu a rozdielna kondícia nás postupne „roztrhali“ na samochodcov, okrem manželov Katinovcov, skúsených turistov. Rozvešané slovenské vlajky boli signálom, že „rýchlik“ Ňaršík je stále vpredu. Jeho propagáciou sa všetci, ktorí v ten deň išli na Kriváň, dozvedeli, že v tento deň vystúpili naň aj Štúrovci a na ich počesť dnes aj slovenský filatelisti. Kašet modrej farby, ktorý sme používali na pripravené pohľadnice na vrchole potešil aj mnohých nefilatelistov, ktorí si ním dali opečiatkovať svoje bedekery, rôzne turistické preukazy a pod. Skrátka propagácia IN. Keď sme unavení na stanici Štrbské pleso skompletovali korešpodenciu, aby sme ju mohli odovzdať na miestnej pošte k preprave, predseda ZSF vyhlásil: „ Na Kriváň ešte určite pôjdeme, možnože aj na Gerlachovský štít!? Ale ty Šaňo zorganizuj pre rok 2007 výstup na Ďumbier!“ (Bližšie viď Zberateľ č.10 /2006)

List napísaný na Kriváni s podpismi účastníkov. Na všetkých odoslaných zásielkách bol použitý kašet a odoslané boli z pošty Štrbské Pleso.

2. Ročník: 2007 – Ďumbier (2045).

Úloha to pre mňa nebola ľahká. Na Ďumbieri som nikdy predtým nebol a na Chopku naposledy asi pred 35 rokmi. Pri získavaní informácií mi pomohol internet. Stretnutie účastníkov bolo na pamätnej Trangoške. Niektorí účastníci prišli večer pred výstupom, ktorý bol 28. júla 2007 do dediny Valaská, kde bol „základný tábor“, ale o tom neskôr. Na „štarte“ na Trangoške sme sa zišli: Ladislav Fekete, Ladislav Hölc, Martin Hölc, Vladimír Krupa so synom Michalom, Vladimír Mrva, Miroslav Naršík, Stanislav Novosad, Alexander Urminský a Milan Vančo (10). Rozišli sme sa v skupinkách. Najpočetnejšia skupina si vybrala trasu smer Srdiečko – Chopok – Ďumbier. Fekete, Mrva a Novosad sa vrátili späť tou istou trasou. Krupovci, Urminský a Vančo pokračovali po hrebeni až na chatu M. R. Štefánika a smerom na Mýto pod Ďumbierom späť na Trangošku. Ňaršík a L + M. Hölcovci šli v protismere, teda smer Mýto pod Ďumbierom, chata M. R. Štefánika, Ďumbier, Chopok a Trangoška. Predseda ZSF opäť vystrojil všetky skupiny slovenskými vlajočkami, ktoré sme umiestňovali po trase. Počasie nám prialo a preto bol výhľad nádherný, čo ocenili aj fotografi. Korešpodenciu sme vybavovali na Kamennej chate a na chate M. R. Štefánika, kde sme ju nechali k odoslaniu. V podvečer sme sa všetci stretli v „základnom tábore“ Valaská, v chalupe filatelistickej rodiny z Nitry. Pani Barusová s dcérami a Katarínou Vydrovou pripravili pre účastníkov výstupu veľmi chutný guláš a čo k tomu patrí. Po príjemnom posedení a družných rozhovoroch sa tí, čo zostali na nocľah uspokojili aj s karimatkami či nafukovačkami. Ochota spomínaných dám vytvoriť pre účastníkov tento základný tábor si zaslúži vďaku a bez nadsádzky by sa mohli zarátať ako účastníčky výstupu. Ďumbier bol zvolený ako najvyšší vrchol Nízkych Tatier. Trasa však viedla po časti Cesty hrdinov SNP a chaty, ktorej sa po desaťročiach vrátil jej pôvodný názov, chata M. R. Štefánika. Tieto údaje uvádzam preto, lebo ďalšie výstupy mali už adresnejšie určenie. Na večernom posedení bolo prijaté odporúčanie pre rok 2008: Sitno - opradené slovenskými ľudovými rozprávkami a pripomenutie zberateľa Andreja Kmeťa. (Viac viď Zberateľ x /2007)

Na Ďumbieri. Ukonaní, ale šťastní (M. Vančo, A. Urminský).

Pohľadnica odoslaná z Kamennej Chaty cestou na Ďumbieri. Poštu preberali obe chaty, teda Kamenná aj M. R. Štefánika a príležitostne ju odovzdali buď na pošte Liptovský Mikuláš alebo na pošte Mýto pod Ďumbierom.

3. ročník: 2008 – Sitno (1009 m).

Prvé dva ročníky nezostali bez odozvy a preto s nádejou sa pripravoval tretí ročník. Kopec síce nevysoký, ale „pre starších pánov filatelistov“ možno postačí? Klub filatelistov v Banskej Štiavnici nereagoval, tak opäť pomohol internet. Nie celkom, lebo sme sa všetci nestretli „pod kopcom“, čo bolo v kaštieli – múzeu vo Svätom Antone, ale až „na kopci“, teda na Sitne. O to bolo naše vzájomné stretnutie radostnejšie, prekvapivé. Akcia sa konala 19. júla 2008 a mala nám pripomenúť jedného z najväčších a univerzálnych zberateľov, zakladateľa Slovenskej muzeálnej spoločnosti, Andreja Kmeťa (1841 - 1908). Najskôr sme si prešli expozície múzea v Svätom Antone (bolo múzeom roku 2007) s odborným výkladom a doprovodom. Ako filatelistu ma v expozícii veľmi oslovila skrinka na listy. V tejto zdobenej drevenej skrinke veľkosti vojenského kufra bolo niekoľko oddelených a uzatvorených priečinkov, pre jednotlivých členov rodiny (zatiaľ sa mi ju nepodarilo zdokumentovať). Napriek upršanému týždňu v deň výstupu nám počasie prialo a možno povedať, že to bola pekná prechádzka v peknej prírode. Na Sitne sme sa teda stretli v nasledovnej zostave: Ján Frátrič + 1, Peter Katina, Helena Katinová, Vladimír Krupa s manželkou Tatjanou, Miroslav Ňaršík, Andrej Tekeľ, Alexander Urminský a Milan Vančo (10). Po vyhliadke z obnovenej rozhľadne a zápise do pamätnej knihy sme si vybavili korešpodenciu, pozdravy domov a priateľom. Prednášku zameranú na Andreja Kmeťa a Sitno, ktorú „na pľaci“ predniesol Vladimír Krupa, si okrem nás, účastníkov spoločnej vychádzky, vypočulo aj zopár náhodných turistov. Bola naozaj zaujímavá! Na Sitne tiež padlo rozhodnutie, kam povedú naše kroky v roku 2009? Rozhodlo 40. výročie založenia Zväzu slovenských filatelistov, ktoré sa konalo na Sliači v roku 1969 a „dozvuky“ malo na Poľane. Cestou dolu sme si pozreli zrúcaniny hradu Sitno a turistický náučný chodník. Po zostupe k autám sa počasie vrátilo do stavu, aké bolo celý týždeň – teda pršalo. Cestou k domovu sme ešte absolvovali posedenie v motoreste „U starej mamy“, odkiaľ sme sa rozchádzali do svojich domovov. (Viac informácií viď Zberateľ č.9 /2008)

Časť účastníkov na nádvorí kaštieľa vo Sv. Antone, pred odchodom na Sitno.

4. ročník: 2009 – Poľana (1457 m).

Zdá sa že záujem filatelistov o spoločné prechádzky predsa len je! Nie je síce reprezentatívny, ale zapúšťa pomaly korene. Vždy cestou hore i dolu bolo spolu o čom hovoriť, čo nás spája a zaujíma. Nespomínam si, že by sa hľadali vzájomné problémy a to čo nás občas rozdeľuje. Skôr sa nadväzovali a upevňovali priateľstvá. Streli sa tam aj ľudia, ktorí sa dovtedy nepoznali, ani snáď nevideli. A všetci boli O. K. S týmito poznatkami bol pripravovaný aj výstup na Poľanu. (Možno v každom z nás drieme kus Detvanca?). Pôvodne plánované zaradenie do programu v čase konania výstavy Nitrafila 2009 sa ukázalo ako nevhodné. Výstup zostal zaradený do rámca osláv 40. výročia ZSF a výstavy Nitrafila, ale uskutočnil sa 20. júna 2009. Stretnutie bolo ráno 8.00 – 9.00 pri horskom hoteli Poľana a na „štarte“ sa zjavili aj ďalšie nové tváre. Zúčastnili sa: Peter Katina s manželkou, Ivan Lužák, Miroslav Ňaršík, Vladimír Priputen, Andrej Tekeľ, Alexander Urminský a Milan Vančo (8). Cesta na vrchol viedla po náučnom chodníku. Počasie nám vydržalo, takže na Poľane sme mohli, tak ako aj po iné roky, obedovať z batohu, porobiť zopár fotografií, popozerať si okolie. Spomínali sme na protagonistov zjazdu slovenských filatelistov, hlavne na dpt. Štefana J. Plšku a JUDr. Severína Zrubca a iných. Najväčším zážitkom však bolo prednesenie básne Andreja Sládkoviča - Detvan, v podaní P. Katinu. Recitoval ju spamäti a ako profesionál. Umocnilo to zážitok z výletu asi vo všetkých z nás. Predtým ešte predseda ZSF prekvapil tým, že priniesol a odovzdal dva pamätné odznaky priamo na Poľane. Jeden bronzový a jeden strieborný. Na mieste sa po diskusii prijal návrh pre rok 2010, že to bude Veľký Choč, na ktorom si pripomenieme Pavla Országha Hviezdoslava (1849 – 1921). V Detve, kde sme sa zastavili na spoločné posedenie, sme opäť spomínali na Š. J. Plška. (Viac informácií viď Spravodajca ZSF č.3 /2009).

Spoločná fotografia účastníkov na vrchole Poľany.

5. ročník: Veľký Choč (1611 m).

Nakopené letné programy, či už volebné alebo filatelistické, primäli organizátorov akcie k skoršiemu termínu, ktorý bol stanovený na 5. júna 2010. Nebola to dobrá voľba. Konali sa Bratislavské zberateľské dni, v Piešťanoch slávnosti Otvorenia letnej kúpeľnej sezóny a vrcholila najväčšia povodeň na Slovensku možno za 50 rokov, k tomu zatopené i poškodené cesty, meškajúce vlaky. Napriek kritike a spochybňovaniu termínu, organizátori nemali kam ustúpiť. Čo ak to zrušíme a informácia neprenikne všade a prídu tam ľudia, ktorí sklamaní a nahnevaní už na akciu zanevrú. Napriek všetkému, akcia sa konala. Prvý signál nádeje na úspech akcie bol v osobe filatelistu Jána Urdu z Martina, ktorý v Ružomberku na stanici čakal pri rýchliku nejakých filatelistov a tí prišli: M. Ňaršík, A. Urminský. Autobusom do Valašskej Dubovej už cestovali traja, a tam na štart pripravených už bolo 5: manželia Katinovci, I. Lužák, V. Priputen a A. Tekeľ. Po upršanom trojtýždní bol nádherný deň a pred nami skoro 1000 m prevýšenie z obce na vrchol Choča. Po srdečnom zvítaní účastníkov a nakúpení pohľadníc bez známok v obchode so zmiešaným tovarom sme vyrazili „hore dedinou“. Cesta sa postupne výrazne menila. Najskôr asfaltka, potom poľná, horská kamenistá, miestami sprevádzaná alebo križovaná stekajúcou vodou zo strání. Ale najpodstatnejší bol asi uhol stúpania cesty, ktorý nám stále výraznejšie skracoval dych. Po hodine cesty sme pochopili, že čas uvádzaný „profesionálnymi“ turistami na internete sa nás asi netýka (pár účastníkov po 70, pár tesne pred ňou, a ostatní kolo šesťdesiatky). Ale v dvoj či trojčlenných skupinkách sme to postupne predýchavali. Okrem obdivovania prírody sa debaty týkali filatelie a zaslúženú pozornosť si vyslúžil malý oznam o možnom stretnutí s chlpatým macíkom. Určite je bezpečnejší v zbierke známok fauny, ako vis a vis na turistickom chodníku. Už sme nekráčali žiadnou cestičkou ale značeným turistickým chodníkom, ktorý našťastie asi po necelých dvoch hodinách vyústil na rozľahlej lúke zvanej Poľana. Na lúke bol turistický rázcestník a opodiaľ aj zrubová stavba útulne pred nepohodou. Bolo to vhodné miesto na posilnenie sa z batohov a trochu odpočinku, ale aj na povzbudenie tých, čo váhali ísť ďalej. Pre pamäť treba poznamenať, že predseda ZSF vďaka svojej komunikatívnej povahe a výrečnosti, tak ako aj na iných výstupoch, dával mnohým súpútnikom na vedomie že sme filatelisti, že ZSF je ja našou organizáciou a že okrem zbierania známok radi obdivujeme krásy našej domoviny. Po ďalšom skoro 1 a 1/2 hodinovom výstupe, občas aj s pomocou rúk, v kosodrevinovom poraste, miestami aj po holých balvanoch, sme uťahaní, spotení do poslednej nitky, zhodili svoje batohy, aby sme sa kochali pohľadom na nádhernú vyhliadku. Vôkol nás sa rozprestierali Malá a Veľká Fatra, Nízke Tatry a Liptovská Mara, Západné Tatry a celá Orava. Ten pohľad za tú námahu stál!! Tradičné pohostenie z batohov bolo zaslúžené, lebo treba silu aj na cestu späť. Po skončení siesty, fotografovaní a rozhovorov s ostatnými turistami bolo treba ešte splniť dve úlohy. V rámci spomienky na P. O. Hviezdoslava, ktorý vo svojich básniach opisoval tieto nádherné vrchy, dr. Katina zarecitoval, opäť spamäti Hájnikovu ženu, za čo si vyslúžil potlesk všetkých momentálne prítomných na vrchole, ale aj gratulácie.

Účastníci výstupu (okrem V. Priputena, ktorý fotografoval) na vrchole Veľkého Choča.

Pohľad ponad vrchol Veľkého Choča na Liptovskú Maru a zľava doprava: Západné Tatry, Nízke Tatry. (Foto ing. Ján Urda)

Poslednou úlohou bolo vybrať miesto pre spoločný výstup filatelistov v roku 2011. Z predkladaných návrhov získal najväčšiu podporu vrch Poludnica, vysoký 1548 m, nad rodnou obcou Milana Rúfusa, Závažnou Porubou. Básnik tomu vrchu venoval aj báseň rovnakého mena. „Tŕnistá“ cesta späť už bola „neorganizovaná“ a každý išiel ako mohol a ako vládal. Neodpustili sme si však spoločné posedenie v Jánošíkovej krčme (v nej údajne chytili Jánošíka, ako mu baba nasypala hrach pod nohy) pri pravých liptovských alebo furmanských bryndzových haluškách, šálke cmaru, kávy či piva. Tam sme si aj vzájomne popodpisovali pohľadnice, aby sme si ich odniesli domov, lebo boli bez známok. Ba niektorí aj skúšali šťastie tak, že do poštovej schránky hodili pohľadnicu a dve 20 centové mince. Snáď pochopia?! Uvidíme! Po priateľských stiskoch rúk, či objatiach sme sa rozchádzali na cesty domov.

Prehľad doposiaľ uskutočnených výstupov a účastníkov:

Spolu: 43 (+4)

Zoznam známych účastníkov podľa abecedy: ing. Ladislav Fekete, ing. Ján Frátrič + 1, MUDr. Peter Katina, MUDr.Helena Katinová, Ladislav Holc, Martin Hölc, PhDr. Vladimír Krupa, Michal Krupa, ing. Tatjana Krupová, ing. Ivan Lužák, ing. Vladimír Mrva, Miroslav Ňaršík, Stanislav Novosad, JUDr. Vladimír Priputen, ing, Andrej Tekeľ, ing. Ján Urda, Alexander Urminský, Milan Vančo. Spolu 19 účastníkov.
Základný tábor Valaská: Mária Barusová s dcérami Annou a Zuzanou a ing.Katarína Vydrová.

Usporiadateľom výstupov boli striedavo alebo spoločne: ZKF ZS, KF Piešťany, KF Nitra a Alexander Urminský.

Z neprijatých návrhov na miesta výstupov sú pre ďalšie roky poznamenané (uvedené poradie nie je rozhodujúce pre aktuálny výber):

• Kráľová Hoľa, 1946 m (A. Urminský), spomienka na Štúrovských básnikov
• Pánska Javorina, 942 m (M. Vančo), pozvanie KF Piešťany
• Veľký Manín, 890 m (O. Gáťa)
• Rokoš, 1009 m,(I. Lužák), spomienka na Ľ. Štúra a A. Dubčeka

Foto: A. urminský, J. Urda, V. Priputen (ďalšie fotografie z filatelistického výstupu 2012 na Kráľovu hoľu nájdete v reportáži na blogu jedného z účastníkov Jána Urdu: Filatelisti-dôchodcovia... na Choči).

• A. Urminský: Horí ešte ohník, horí? Na Kráľovej holi? (Filatelistický výstup 2012)
• A. Urminský: Výstup na Poludnicu (1548 m.) filatelisti zvládli....... (Filatelistický výstup 2011)
• J. Urda: Filatelisti-dôchodcovia... na Choči

Kontakt na autora článku: Alexander Urminský