Commemorative Postmark:
Political trial with three bishops in 1951

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Commemorative postmark used in Mocenok on the occasion of the 70th anniversary of the political trial with three bishops in 1951.

Thematic description and context:

Vykonštruovaný, divadelný, zinscenovaný či monsterproces, ktorý v komunistických krajinách nemal obdobu. Išlo o dopredu pripravený a päť dní trvajúci súdny proces s tromi slovenskými biskupmi – Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Petrom Gojdičom. V roku 2021 si pripomíname jeho 70. výročie.

Ján Vojtaššák (14. november 1877, Zákamenné – 4. august 1965, Říčany) bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. V roku 1920 sa stal spišským biskupom. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako podpredseda Štátnej rady. Prvýkrát ho zatkli v máji 1945 pre angažovanie sa v politike počas vojny, na slobodu sa dostal o štyri mesiace neskôr.

Druhý raz 15. septembra 1950 a 15. januára 1951 ho vo veku 73 rokov odsúdili za zločiny vojenskej zrady, velezrady, vyzvedačstva a úkladov proti republike na 24 rokov, uložili mu trest 500 000 Kčs, skonfiškovali majetok a zbavili občianskych práv. V októbri 1963 sa ako takmer 86-ročný dostal vďaka amnestii s podlomeným zdravím na slobodu, musel však dožiť ďaleko od domova, vo vyhnanstve v Česku.

Zomrel po mozgovej príhode v nemocnici v Říčanoch v roku 1965 vo veku 87 rokov. Vo väzení strávil dokopy 11 rokov, v nútenom pobyte 2 roky. Rehabilitovali ho v roku 1990 zrušením rozsudku a v roku 1996 sa začal proces jeho beatifikácie.

Michal Buzalka (18. septembra 1885, Svätý Anton – 7. decembra 1961, Tábor) bol od roku 1938 trnavským pomocným biskupom. O dva roky neskôr sa stal vojenským vikárom slovenskej armády. Zároveň sa ako predseda Katolíckej akcie stal majiteľom a vydavateľom obnovených Katolíckych novín, ktoré po 30 rokoch stagnovania začali vychádzať v roku 1940.

Prvý raz sa dostal do väzenia v roku 1945 na štyri mesiace, opäť ho zadržali v júli 1950. V procese v januári 1951 ho obvinili z úkladov proti republike, z vojenskej zrady, velezrady, vyzvedačstva a špionážnej činnosti namierenej proti Zväzu sovietskych socialistických republík. Najprv mu hrozil trest smrti, ktorý napokon súd zmenil na doživotie, konfiškáciu majetku, pokutu 200 000 Kčs a stratu občianskych práv.

V roku 1955 mu zmiernili trest na 25 rokov väzenia, no o rok neskôr mu generálny prokurátor prerušil výkon trestu pre zlý zdravotný stav. Až do smrti v roku 1961 žil v izolácii v Česku. Proces jeho blahorečenia otvorili v roku 2002.

Pavel Peter Gojdič (17. júla 1888, Ruské Pekľany – 17. júla 1960, Leopoldov) bol rusínskeho pôvodu. V roku 1922 vstúpil do Rádu sv. Bazila Veľkého a v januári 1923 prijal po obliečke rehoľné meno Pavel.

V septembri 1926 sa stal apoštolským administrátorom Prešovskej eparchie, od roku 1940 bol sídelným prešovským biskupom a o 6 rokov potom sa stal najvyšším gréckokatolíckym predstaviteľom v ČSR. Počas proticirkevnej akcie Prešovský sobor ho 28. apríla 1950 zatkli a zrušili Gréckokatolícku cirkev.

Obvinili ho z rovnakých zločinov ako Michala Buzalku a dostal i rovnaký trest. Amnestia z roku 1953 vtedy 66-ročnému ťažko chorému biskupovi trest zmiernila na 25 rokov, ďalšie žiadosti o odpustenie trestu však zamietli. Mohol sa dostať na slobodu, ak by zaprel vernosť cirkvi a pápežovi.

Zomrel vo väzenskej nemocnici v Leopoldove na následky väznenia a zlého zaobchádzania v deň svojich 72. narodenín a pochovali ho bez mena pod číslom 681. Rehabilitovali ho v roku 1990 a 4. novembra 2001 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného.

Pozri tiež:

© Od procesu s biskupmi prešlo 70 rokov

© Proces s katolíckymi biskupmi v rokoch 1950-1951 očami dobovej tlače

© Ján Vojtaššák (Wikipédia)

© Michal Buzalka (Wikipédia)

© Pavol Peter Gojdič (Wikipédia)

Author (source) of the description: Katolícke noviny