Príležitostná pečiatka:
Politický proces s tromi biskupmi v roku 1951

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Močenku pri príležitosti 70. výročia konania politického procesu s tromi biskupmi v roku 1951.

Tematický popis a súvislosti:

Vykonštruovaný, divadelný, zinscenovaný či monsterproces, ktorý v komunistických krajinách nemal obdobu. Išlo o dopredu pripravený a päť dní trvajúci súdny proces s tromi slovenskými biskupmi – Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Petrom Gojdičom. V roku 2021 si pripomíname jeho 70. výročie.

Ján Vojtaššák (14. november 1877, Zákamenné – 4. august 1965, Říčany) bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. V roku 1920 sa stal spišským biskupom. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako podpredseda Štátnej rady. Prvýkrát ho zatkli v máji 1945 pre angažovanie sa v politike počas vojny, na slobodu sa dostal o štyri mesiace neskôr.

Druhý raz 15. septembra 1950 a 15. januára 1951 ho vo veku 73 rokov odsúdili za zločiny vojenskej zrady, velezrady, vyzvedačstva a úkladov proti republike na 24 rokov, uložili mu trest 500 000 Kčs, skonfiškovali majetok a zbavili občianskych práv. V októbri 1963 sa ako takmer 86-ročný dostal vďaka amnestii s podlomeným zdravím na slobodu, musel však dožiť ďaleko od domova, vo vyhnanstve v Česku.

Zomrel po mozgovej príhode v nemocnici v Říčanoch v roku 1965 vo veku 87 rokov. Vo väzení strávil dokopy 11 rokov, v nútenom pobyte 2 roky. Rehabilitovali ho v roku 1990 zrušením rozsudku a v roku 1996 sa začal proces jeho beatifikácie.

Michal Buzalka (18. septembra 1885, Svätý Anton – 7. decembra 1961, Tábor) bol od roku 1938 trnavským pomocným biskupom. O dva roky neskôr sa stal vojenským vikárom slovenskej armády. Zároveň sa ako predseda Katolíckej akcie stal majiteľom a vydavateľom obnovených Katolíckych novín, ktoré po 30 rokoch stagnovania začali vychádzať v roku 1940.

Prvý raz sa dostal do väzenia v roku 1945 na štyri mesiace, opäť ho zadržali v júli 1950. V procese v januári 1951 ho obvinili z úkladov proti republike, z vojenskej zrady, velezrady, vyzvedačstva a špionážnej činnosti namierenej proti Zväzu sovietskych socialistických republík. Najprv mu hrozil trest smrti, ktorý napokon súd zmenil na doživotie, konfiškáciu majetku, pokutu 200 000 Kčs a stratu občianskych práv.

V roku 1955 mu zmiernili trest na 25 rokov väzenia, no o rok neskôr mu generálny prokurátor prerušil výkon trestu pre zlý zdravotný stav. Až do smrti v roku 1961 žil v izolácii v Česku. Proces jeho blahorečenia otvorili v roku 2002.

Pavel Peter Gojdič (17. júla 1888, Ruské Pekľany – 17. júla 1960, Leopoldov) bol rusínskeho pôvodu. V roku 1922 vstúpil do Rádu sv. Bazila Veľkého a v januári 1923 prijal po obliečke rehoľné meno Pavel.

V septembri 1926 sa stal apoštolským administrátorom Prešovskej eparchie, od roku 1940 bol sídelným prešovským biskupom a o 6 rokov potom sa stal najvyšším gréckokatolíckym predstaviteľom v ČSR. Počas proticirkevnej akcie Prešovský sobor ho 28. apríla 1950 zatkli a zrušili Gréckokatolícku cirkev.

Obvinili ho z rovnakých zločinov ako Michala Buzalku a dostal i rovnaký trest. Amnestia z roku 1953 vtedy 66-ročnému ťažko chorému biskupovi trest zmiernila na 25 rokov, ďalšie žiadosti o odpustenie trestu však zamietli. Mohol sa dostať na slobodu, ak by zaprel vernosť cirkvi a pápežovi.

Zomrel vo väzenskej nemocnici v Leopoldove na následky väznenia a zlého zaobchádzania v deň svojich 72. narodenín a pochovali ho bez mena pod číslom 681. Rehabilitovali ho v roku 1990 a 4. novembra 2001 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného.

Pozri tiež:

© Od procesu s biskupmi prešlo 70 rokov

© Proces s katolíckymi biskupmi v rokoch 1950-1951 očami dobovej tlače

© Ján Vojtaššák (Wikipédia)

© Michal Buzalka (Wikipédia)

© Pavol Peter Gojdič (Wikipédia)

Autor (zdroj) popisu: Katolícke noviny