Stamp Territories and Territorial Philately:
Postage stamp territories - Cabo Delgado

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Príspevok o známkach známkového územia Cabo Delgado na území dnešného Mozambiku v Afrike.

Dnešný Mozambik sa v čase portugalskej nadvlády skladal z viacerých známkových území (ZZ), z ktorých časť bola spravovaná z Lisabonu – provincie ZZ Inhambane, Lourenco Marques, Moçambique, Quelimane, Tete a Zambezia, časť bola daná na začiatku 90. rokov 19. storočia do rúk 3 spoločností s prevažne britským kapitálom, z ktorých pre 2 boli vydávané známky – ZZ Companhia de Moçambique a Companhia do Nyassa. V roku 1893 sa stalo Cabo Delgado súčasťou posledne menovanej. Dnes je provinciou Mozambiku, ktorej súčasťou je aj známkové územie (ZZ) Kionga z roku 1916.

Keď portugalská koruna postúpila územia britským spoločnostiam, oficiálnym cieľom bol ich hospodársky rozvoj a ich prepojenie železničnými traťami s ďalšími obdobnými britskými územiami v dnešnej RSA a Zimbabwe. V zmluve boli pre britské spoločnosti rozsiahle právomoci vo finančnej oblasti, vrátane výberu daní a ciel, ale Portugalsko si vyhradilo privilégium, že známky pre tieto územia budú tlačené výlučne v Portugalsku, v kráľovskej tlačiarni v Lisabone.

Zrejme paragrafy napísané v podrobných zmluvách sa aj vtedy čítali obdobne povrchne ako dnes, lebo keď sa guvernér Njaskej spoločnosti v septembri 1894 vybral do svojho nového pôsobiska v Afrika, viezol so sebou aj známky s textom Cabo Delgado, Companhia do Nyassa, Provincia de Mocambique, vytlačené v Londýne. Keď však boli známky dané do obehu, portugalská koruna zasiahla a známky boli oficiálne zničené. Časť, ako to už býva, sa nakoniec ocitla v rukách zberateľov, medzi ktorými nemôžu chýbať ani zberatelia ZZ.

Spolu bolo vydaných len 12 známok. Definitívne s nominálmi 10, 20 a 50 reis a pretlačené na nich na 5, 75 a 100 reis. Všetkých 6 známok bolo vydaných ako strihané aj zúbkované.

Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.

Kontakt na autora článku: Peter Valdner