Stamp Territories and Territorial Philately:
Postage stamp territories - Tiflis
Use translation by Google Translate (no guarantee).
Článok venovaný známkovému územiu Tiflis (Tbilisi).
Dnešné hlavné mesto Gruzínska Tbilisi sa môže hrdiť skutočnosťou, že tam bola vydaná prvá poštová známka v celom cárskom Rusku. Z pohľadu zberateľov ZZ je však zrejme zaujímavejšia skutočnosť, že práve Tiflis vážne kandiduje na titul najdrahšej ZZ, radiac sa pred Chorezm a Bazilej z FAZZu.
Známka bola vydaná v júni 1857, pol roka skôr ako prvá známka Ruska. Bola predchodcom neskorších zemských známok, lebo slúžila na prepravu korešpondencie v oblasti Tbilisi. Pre miestne zásielky stačila jediná známka, pre prepravu zásielok medzi Tbilisi a niekoľko kilometrov vzdialeným Kodzhory, kde bola letná rezidencia cárskeho miestodržiteľa princa A. I. Buriatinského, ktorý stál za vydaním známky (resp. ním menovaný riaditeľ pôšt kaukazskej a zakaukazskej oblasti N. S. Kohancov), bolo potrebné vylepiť 3 známky.
Známka má nominálnu hodnotu 6 kopejok, z ktorých 5 kopejok bolo poštovné a jednu kopejku stála výroba známky. Vyrobená bola podobnou reliéfnou technikou ako prvý Scind alebo holubička na Bazileji.
Od 1. 3. 1858 sa používali aj v kaukazskej a zakaukazskej oblasti známky cárskeho Ruska, známka Tiflis sa však ďalej používala ako známka zemská, zrejme až do roku 1864.
Zlou správou pre zberateľov ZZ je skutočnosť, že dnes su známe len 3 zachované exempláre tejto známky. Dva sa zrejme podarilo svetoznámemu zberateľovi Agathonovi Fabergé vyviesť v roku 1917 z cárskeho Ruska, tretiu kúpil pri dražbe Ferraryho zbierky. Všetky tri boli potom vydražené v Londýne počas 2. svetovej vojny, neskôr všetky 3 získal najznámejší znalec ruských známok Zbigniew Mikulski a rozpredal ich v roku 1998.
Najzachovalejšiu z nich sme si mohli kúpiť na dražbe Davida Feldmana v Ženeve v októbri 2008. Predala sa za 480.000 Eur, plus 19,5 %, t. j. 573.600 Eur. Ak ste úspešným kupcom práve vy, tak blahoželám.Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.
Kontakt na autora článku: Peter Valdner