Tematická filatelia:
Poštové ceniny na námet dostihový a jazdecký šport z územia Československa (2. časť)

Príspevok venovaný československým poštovým ceninám na námet dostihový a jazdecký šport - I. časť obdobie 1945 - 1993.

Na prvú československú poštovú známku z námetom konský šport museli filatelisti a priaznivci konských športov čakať až do 8. 9. 1956, kedy v emisii „Šport (2. časť)" vyšla poštová známka Veľká pardubická steeplechase (ďalej len VP) s nominálnou hodnotou 60 h (Pofis č. 900).

Autorom známky bol akademický maliar Emil Kotrba a rytinu realizoval Jiří Švengsbír. Majster Kotrba si nemohol vybrať iný námet na známku ako najťažšiu a najznámejšiu prekážku VP Taxisovú priekopu všeobecne nazývanú Taxis. Dvojnásobný víťaz VP Miloš Svoboda o Taxise povedal, že preslávil VP snáď viac ako samotné dostihy. Už od prvej VP v roku 1874 boli spory o jej existencii. Tieto spory ukončil rozhodujúcim hlasom za jej zachovanie knieža Egon Thurn-Taxis zo slávneho poštárskeho rodu Taxisov. Z vďaky organizátori pomenovali prekážku dovtedy nazývanú „Veľký příkop“ po ňom „Taxisov priekop“. Prekážka počas histórie prešla viacerými zmenami. Tvorí ju 5 m široká suchá priekopa vpredu ohraničená živým plotom 150 cm vysokým. Je v kurze len VP ako štvrtá a netrénuje sa na nej, čo znamená, že sa skáče len raz za rok. Na známke dobre vidieť 2 m hlbokú suchú priekopu (bez vody), ktorá bola v roku 1993 zasypaná na polovičnú hĺbku 1 m. Na obraze známky je Taxis zachytený verne, ale zobrazená situácia nie zo žiadnych reálnych dostihov. Napriek tomu jednofarebná modročierna kresba a bledo olivová farba živého plotu majstrovsky zachycuje dramatickú atmosféru a športové napätie pri prekonávaní Taxisu.

K emisii „Šport (2. časť)“ bola vydaná obálka prvého dňa, na ktorej je celá troj-známková séria. V pečiatke je okrem domicilu a dátumu len text „PRVNÍ DEN VYDÁNÍ“ a v kresbe je symbolická postava športovca na stupni pre víťazov pod olympijskou vlajkou a text „OLYMPIJSKÝ ROK 1956“.

Autor návrhu známky Emil Kotrba (1912 - 1983) je považovaný za najslávnejšieho československého maliara koní. Študoval aj na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Zaujímal sa o anatómiu ľudského a zvieracieho tela a navštevoval prednášky anatómie na Vysokej škole zvěrolekárskej v Brne. Jeho radcom dlhú dobu bol aj profesor Max Švábinský. Bol aktívnym jazdcom, rozhodcom jazdeckých súťaží a trénerom a spolupracoval praktický zo všetkými žrebčínmi a zariadeniami na chov koní v Čechách aj na Slovensku ako aj z dostihovými závodiskami najmä v Pardubiciach. Vytvoril svetovo ojedinelú kolekciu 900 grafických listov, množstvo olejov, gvašov, kresieb, leptov a drevorytov. Majster Kotrba čerpal inšpirácie pri osobných návštevách VP.

E. Kotrba okrem známky Veľká Pardubická 1956 navrhol aj tri známky Výstava země živiteľka, ktorá bola vydaná 28. 8. 1976 (Pofis č. 2012-3). Na známke najvyššej hodnoty 1,60 Kčs je Kladrubský beluš, pôvodné viac ako 400 rokov staré české plemeno, ktoré sa používa aj v záprahovom športe a to veľmi úspešne. Preto aj táto známka patrí do námetu konského športu.

Druhá Československá známka na námet konský šport bola vydaná dňa 16. 4. 1965 v emisii Československé olympijské víťazstva. Celú 7 známkovú emisiu navrhla akademická maliarka Anna Podzemná. Na známke v nominálnej hodnote 20 h (Pofis č. 1428), ktorú vyryl Josef Herčík je zvečnený prvý a doteraz jediný československý olympijský víťaz v jazdeckom športe František Ventura. Na koni Eliot zvíťazil na IX. Olympijských hrách v Amsterdame 1928 v súťaži jednotlivcov v prekážkovom skákaní na parkúre. Do druhého rozoskakovania sa kvalifikovali len tri dvojice (kone a jazdci). Eliot ako jediný bezchybne prekonal najťažšiu prekážku oxer, ktorú tvorili dve bariéry vysoké 160 cm vzdialené od seba 210 cm. Zlatú medailu Františkovi Venturovi odovzdala holandská kráľovná Wilhemína a po návrate domov bol prijatý prezidentom Masarykom. Za výkon a víťazstvo na olympiáde bol povýšený na kapitána. Spolu z Eliotom sa dostali do Guinessovej knihy rekordov ako historicky prvá dvojica z nulovým počtom trestných bodov v olympijskej súťaži parkúrového skákania. Po nich to dokázali až v roku 1976 na Olympijských hrách v Montreale Alwin Schockemhle s koňom Warwick.

K emisii Československé olympijské víťazstva boli vydané tri obálky FDC. Známka v hodnote 20 h je spoločne z hodnotou 1,40 Kčs (olympijský víťaz Alois Hudec) na prvej FDC série. V pečiatke pečiatka prvého je symbolická kresba vavrínovej vetvičky a obrazová časť obálky tvorí kresba Olympijskej medaily z OH Tokio 1964.

František Ventura (1895 - 1969) počas prvej svetovej vojny bol hulánskym dôstojníkom R-U armády a po skončení vojny nastúpil do „Ústřední ekvitační jazdeckej školy v Parbubicích“. V rámci prípravy na VIII. Olympijské hry, ktoré sa mali konať v roku 1924 Paríži bol vyslaný do najslávnejšej jazdeckej školy v Saumure vo Francúzku, ktorú úspešne absolvoval. Tesne pred Olympijskými hrami si zlomil ruku a nemohol na nich štartovať. Pôsobil ako učiteľ jazdy na vojenských jazdeckých učilištiach Ďalšie športové úspechy získal na veľkých jazdeckých súťažiach v parkúrovom skákaní vo Viedni, Berlíne, Ríme a v Nice. Na závodoch v Nice v roku 1931 sa zranil a ukončil závodnú kariéru, Od roku 1924 bol sedem rokov stálym členom československého reprezentačného družstva a po roku 1931 pôsobil ako tréner, rozhodca a funkcionár. Bol prvým zástupcom Československa v Medzinárodnej jazdeckej Federácii FEI a podpredseda Čs. jazdeckého zväzu. Kôň Eliot bol ryšavý valach neznámeho pôvodu, ktorý bol kúpený pre armádu v maďarskej puste a pridelený k eskadróne v Prělouči. Bol to dobre stavaný, tvrdej konštitúcie ale ťažko ovládateľný kôň. František Ventura v ňom spoznal vynikajúceho skokana a po krátkej príprave pred olympiádou vytvoril národný rekord v skoku do výšky 183 cm. Vrchol jeho športovej kariéry bol na OH v Amsterdame, kde porazil vtedy celú svetovú elitu. Eliotova športová kariéra trvala do roku 1936.

Prvá séria venovaná dostihovému a jazdeckému športu bola vydaná 6. 10. 1978. Oficiálny názov 6-známkovej série „Dostihy“ (Pofis č. 2340 - 2345) nie je správny, nakoľko na známke v hodnote 1,60 Kčs je jazdecký šport. Autorom návrhov všetkých šiestich známok bol akademický maliar Radomíř Kolář (1924 - 1993), ktorý patrí spolu z Emilom Kotrbom medzi najvýznamnejších československých maliarov a grafikov tvoriacich na námet kôň. Študoval Akadémiu výtvarných umění v Prahe, kde neskôr pôsobil ako profesor. Tvoril na objednávku. Inšpiroval sa dostihmi hlavne vo Veľkej Chuchli a v Pardubiciach.

Známka v hodnote 10 h - Taxisova priekopa (rytina Bedřich Housa) zobrazuje dramatickú situáciu v okamihu hromadného pádu koní a jazdcov po prekonaní Taxisu. Na koňa a jazdca po páde ležiacich na zemi skáče druhý kôň a jeho jazdec (džokej) je zobrazený v momente začiatku pádu. Hlavne v minulosti dochádzalo pred úpravou Taxisu k častým pádom. Príčinou pádov a nehôd na prakticky všetkých prekážkach VP boli hlavne slabšie a nedostatočne pripravené kone a aj ich nedostatočne pripravený jazdci. V minulosti mohol po páde jazdec znova nasadnúť na koňa a pokračovať v dostihoch pokiaľ toho bol schopný resp. kôň mu neušiel. V histórii VP zvíťazili kone aj po páde. Dnes to už nie je možné nakoľko po páde nemôže dvojica pokračovať v dostihoch a je eliminovaná. Táto známka nebola prijatá veľmi priaznivo. Reakcia na kritiku bola, že námet pádu na dostihoch sa už neobjaví na poštových známkach.

Známka hodnoty 20 h - Preteky klusákov (rytina Miloš Ondráček) zobrazuje dramatickú situáciu počas dostihov, keď v zápale boja vedúci kôň je zadržiavaný z dôvodu prechodu z klusu do cvalu. Jeho vodič sa zakláňa dozadu a brzdí koňa zatiahnutím oprát načo kôň reaguje zdvihnutím hlavy. Počas klusáckych dostihov kone ťahajú ľahké dvojkolesové vozíky - sulky a na trati sa musia pohybovať výhradne klusom. Pokiaľ kôň cvála dlhšie je diskvalifikovaný.

Známka v hodnote 30 h - Vodná priekopa (rytina Miloš Ondráček) zobrazuje kone vo fáze letu nad vodnou priekopou, ktorá je evokovaná modrým pozadím. Najviac vodných priekop celkom 4 je na dostihovej dráhe v Pardubiciach.

Známka hodnoty 40 h - Finiš v cieli (rytina Bedřich Housa) zobrazuje vrchol každých dostihov, kedy sa rozhoduje sa o výsledku dostihov. Reálny cieľ vyznačuje vysoký stĺp z čiarou uprostred. Dnes neodmysliteľnou súčasťou každej dostihovej dráhy je cieľová kamera, ktorá je umiestnená presne naproti cieľovému stĺpu. Cieľový rozhodca na základe fotografie z cieľovej kamery vyhlási výsledok dostihov. Pokiaľ je podaný protest, výsledok je vyhlásený až po vyriešení protestu. Obraz známky je umelecké stvárnenie. O výsledku dostihov rozhoduje špička nosa koňa., takže prvý kôň je už vlastne za cieľovou čiarou a druhý je o hlavu späť. Na cieľových fotografiách sú od špičiek nosov koní vyznačené čiary, ktoré umožňujú presné určenie poradia koní v dostihov.

Známka hodnoty 1,60 h - Skok cez brvná (rytina Jindřich Schmitt) je venovaná parkúrovému skákaniu. Jazdec má červené sako a nie dostihový dres. Okrem toho strmeňové remene sú dlhé, typické pre prekážkové skákanie. Parkúrová prekážka je naznačená pestrými farbami, ktorými bývajú natrené prekážky na parkúre.

Známka v hodnote 4,40 Kčs - Dekorácia víťazov (rytina Jan Mráček) zobrazuje radosť z víťazstva. Po vyhlásení výsledku dostihov, víťaz a umiestnení jazdci vo významných dostihoch ako je VP dostávajú kytice, trofeje, vecné ceny a kone rozety. Víťazný kôň VP býva dekorovaný vavrínovým vencom V ľavom hornom rohu známky je zobrazená nebezpečná dramatická situácia tzv. križovanie ne štarte, keď vzpínajúci sa kôň skáče pred ďalšie dva štartujúce kone. Podobné situácie sa vyskytnú len zriedka pri tzv. voľnom štarte zástavkou, používanom pri štarte prekážkových dostihov teda aj VP. Snáď tým chcel autor evokovať pointu od problémov na štarte po víťazstvo.

Podľa vyjadrenia majstra Kolářa touto známkou vzdal hold Václavovi Chaloupku a štvornásobnému víťazovi a fenomenálnemu žrebcovi Korokovi, z ktorým zvíťazili štyrikrát vo VP, čo bol do tej doby rekord.

K tejto emisii boli vydané dve obálky FDC.

Na prvej FDC sú vylepené známky 10 h, 20 h a 4,40 Kčs. V pečiatke oválneho tvaru je len domicil a dátum, zvyšok sú čiary. Obrazová časť obálky predstavuje dostihové trofeje.

Na druhej obálke FDC sú vylepené známky hodnôt 30 h, 40 h, a 1,60 Kčs. Obraz pečiatky tvorí splašený vzpínajúci sa splašený kôň bez jazdca (po páde), takže majster Kolář aj v pečiatke zobrazil dramatický námet pádu. Obrazová časť obálky zobrazuje sedlo, kompletnú ohlávku zo zubadlom (kompletný výstroj koňa) a jazdecký bičík.

Poštové známky nemohli chýbať pri príležitosti 100. ročníka VP. Pôvodne mali byť vydané tri známky, ktoré sú vyobrazené na titulnej strane časopisu Filatelie číslo 16/ 1990. Nakoniec plánovaná známka v hodnote 2 Kč nebola vydaná.

Dňa 7. 9. 1990 bola vydaná séria dvoch známok „100. ročník Veľkej pardubickej“ a dve obálky FDC.

Na známke nominálnej hodnoty 50 h sú zobrazené dva kone v počiatočnej fáze skoku cez prekážku. Odskok pred prekážkou je naznačený zelenou farbou a voda v priekope je naznačená modrou farbou pod koňmi. V pravom hornom rohu je nápis 100. VEĽKÁ PARUBICKÁ, vedľa ktorého je erb mesta Pardubice.

Na obálke FDC sú dve 50 h známky, čo zodpovedá poštovnému za obyčajný list v tuzemsku, Obraz pečiatky tvorí kresba hlavy džokeja a v obrazovej časti je zobrazený štart dostihov. Majster Kolář znova použil námet „problém na štarte“ a do kresby zakomponoval aj obráteného koňa (posledný kôň).

Známka nominálnej hodnoty 4 Kčs zobrazuje záverečný špurt v cieľovej rovine resp. tvrdý boj o víťazstvo v dostihoch. U tejto známky je erb a nápis je pod ním.

Na obálke FDC je nalepená jedna známka, čo zodpovedalo výplatnému za doporučenú zásielku základnej hmotnosti v tuzemsku. Obraz pečiatky tvorí umelecký pojatá ľudská hlava. Motív obrazovej časti obálky je umelecká kompozícia, rozeta z nápisom PARDUBICE 1990, zubadlo s opratami a jazdecký bičík.

Použité zdroje:

Obrázky známok a obálok prvého dňa boli použité z internetovej stránky Filso.cz ... aneb filatelisté sobě.

Kontakt na autora článku: Igor Banás