Príležitostná pečiatka:
Rímskokatolícky kňaz Alexander Šindelár

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Piešťanoch pri príležitosti 70. výročia úmrtia rímskokatolíckeho kňaza Alexandra Šindelára (1888 - 1947)

Tematický popis a súvislosti:

Alexander Šindelár (* 23. február 1888, Bernolákovo – † 2. október alebo 2. november 1947, Piešťany) bol slovenský rímskokatolícky kňaz a komunálny politik, pôsobiaci významne v Piešťanoch ako dekan a starosta.

Rodák z Čeklísa (dnešné Bernolákovo) navštívil vtedajšiu obec Piešťany po prvý raz v roku 1927, keď sa v Grand Hoteli Royal konala celoslovenská porada biskupov. Spoluprácu s dlhoročným správcom piešťanských kúpeľov, Ľudovítom Winterom nadviazal ešte ako farár a starosta v neďalekých Malženiciach, keď nájomcu kúpeľov požiadal o podporu Spolku sv. Vojtecha. Za týmto účelom niekoľkokrát cestoval aj do Spojených štátov amerických, kde žiadal o pomoc zahraničných Slovákov.

V roku 1930 sa stal farárom v Piešťanoch a od roku 1931 do roku 1938 vykonával aj funkciu starostu mesta. V novembri 1936 bol povýšený z farára na dekana. Medzi jeho najväčšie zásluhy v dobe hospodárskej krízy patrí zriadenie verejnej sprostredkovateľne práce, organizovanie zbierok potravín a šatstva pre najchudobnejších, ale najmä budovanie infraštruktúry Piešťan. Za jeho pôsobenia bol postavený napríklad Krajinský most, Poštový a telegrafný úrad a okresný úrad (dnešná SPŠE). Pokračovalo sa vo výstavbe vodovodu, kanalizácie telefónnych a elektrických prípojok. Srdcia ľudí si získal najmä svojou otvorenosťou. Ako starosta a správca farnosti stíhal vyučovať náboženstvo, zúčastňovať sa spoločenských, kultúrnych aj športových podujatí a pomáhať chudobným. Po Šindelárovi sa starostom obce stal Michal Chrenko.

A. Šindelár ostával aj po odchode zo starostovskej stoličky v roku 1938 naďalej dekanom a popri tom bol okresným predsedom vládnej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a prvým podpredsedom Matice slovenskej. Svoje úspechy v Piešťanoch a skúsenosti zúročil tento blízky priateľ Andreja Hlinku po vyhlásení Slovenského štátu v roku 1939, keď sa stal poslancom Slovenského snemu. Na tunajšej fare potom hostil aj niektorých ministrov vtedajšej vlády.

O jeho nečakanej smrti po konci Druhej svetovej vojny hovorí Kronika Piešťan:
„V nedeľu 2. novembra 1947 v deň Dušičiek okolo 20. hod. večer bol na svojom byte na fare zastrelený tunajší dekan – farár Alaxander Šindelár. Menovaný bol zastrelený neznámymi páchateľmi, ktorí po čine ušli a stopovanie po nich zostalo bez výsledku. V stredu dňa 5. novembra mal Alexander Šindelár pohreb, na ktorom sa zúčastnilo asi 10.000 ľudí. Zosnulý zastával po dlhé roky významné úlohy v miestnej obecnej samospráve a zaslúžil sa o úpravu tunajších ciest, ulíc a cintorínov.“

Jeho tragickú smrť pripomína pamätná tabuľa z roku 1993 od piešťanského sochára L. Ľ. Polláka umiestnená na budove farského úradu. Pochovaný je na cintoríne v Piešťanoch na Žilinskej ceste. Náhrobný kameň je taktiež dielom L. Ľ. Polláka.

Autor (zdroj) popisu: Wikipédia - Slobodná encyklopédia