Príležitostná pečiatka:
Rok Liptovskej stolice

Príležitostná ručná pečiatka používaná v Liptovskom Mikuláši pri príležitosti roku Liptovskej stolice.

Tematický popis a súvislosti:

Liptov (po latinsky: Liptovium, po nemecky: Liptau, po maďarsky: Liptó, po poľsky: Liptów) bol jeden z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva, dnes je to neformálny názov príslušného regiónu, resp. označenie jedného z oficiálnych turistických regiónov Slovenska.

Správnym centrom Liptovskej župy (stolice) bol v minulosti Liptovský hrad (aj Sielnický hrad) v Chočských vrchoch medzi Kalamenmi a Bukovinou. Po zániku Liptovského hradu sa liptovská šľachta stretávala na stoličných snemoch (tzv. kongregáciách) v Liptovskej Mare, ktorá bola zároveň cirkevným strediskom Liptova. Od roku 1677 sa sídlom župy stal Liptovský Mikuláš. Stoličný úrad bol pôvodne v tzv. palatínskej kúrii (tzv. Seligovský dom), kde v roku 1713 súdili Juraja Jánošíka, v polovici 18. storočia bol postavený reprezentatívny stoličný dom v strede námestia. Časť západného (alebo aj Dolného) Liptova patrila pod správu Likavského panstva s centrom na hrade Likava, správnym centrom tzv. Horného Liptova bol hrad v Liptovskom Hrádku. K významným hospodársko-remeselníckym centrám Liptova patrilo mesto Ružomberok, pôvodne kráľovské mestečko Hybe, ďalšími významnými lokalitami bolo mestečko Nemecká Ľupča (dnes Partizánska Ľupča). Liptovský hrad za svoje meno vďačí pravdepodobne svojmu majiteľovi – Ľubotovi, pomaďarčením vznikol tvar Lubtov (Ľubtov), ktorý sa časom zmenil na Liptó (Liptov). Okolo roku 1474 dal uhorský kráľ Matej Korvín Liptovský hrad zbúrať, odvtedy pustol, dnes sú jeho základy zakonzervované. Ruiny sú sprístupnené pre verejnosť.

Autor (zdroj) popisu: Wikipédia - Slobodná encyklopédia