Výstavy a exponáty:
Filatelistická výstava RUŽOMBEROK 2007 – hodnotenie tematických exponátov

Zamyslenie sa nad tematickými exponátmi na filatelistickej výstave III. stupňa RUŽOMBEROK 2007 v RUžomberku.

OBSAH

1. Úvod
2. Štandardné tematické exponáty
3. Jednorámové tematické exponáty
4. Tematické exponáty v otvorenej triede
5. Stretnutie vystavovateľov s porotcami

Úvod

V minulých dňoch som sa zúčastnil ako konzultant výstavnej poroty hodnotenia exponátov filatelistickej výstavy Ružomberok 2007. Táto výstava ako výstava III. stupňa mala za úlohu prezentovať nové exponáty, ktoré neboli nikdy vystavené alebo poskytnúť priestor na obnovenie kvalifikácie starších exponátov. Cez hodnotenie vystavených exponáty prinášam svoj názor na to ako túto úlohu výstava naplnila a aké sú súčasné trendy v tvorbe tematických exponátov u nás. Hodnotené exponáty hodnotím podľa výstavných tried:

Štandardné tematické exponáty (2 exponáty)

Prvý exponát si zvolil veľmi širokú tému (Z histórie našej vlasti) a tomu zodpovedalo aj spracovanie. Veľmi povrchné a len s najbežnejším väčšinou neznámkovým materiálom. Takýto exponát sa veľmi ťažko hodnotí, pretože v ňom niet kvalitnejšieho materiálu a tým pádom absentuje prezentácia filatelistických znalostí. Plán a rozvinutie témy sa tiež nedá veľmi hodnotiť, lebo chronologický sled udalostí s uvádzaním len tých, ktoré sú známkovým materiálom ľahko dokladovateľné neprináša nič prevratné. Takže opäť žiadne výrazné bodové hodnotenie za spracovanie a odborné znalosti.
Výsledkom je hodnotenie, ktoré pravdepodobne autora nepoteší, ale odráža skutočnosť, že tento exponát neprináša nič, čo by predurčovalo jeho ďalší rozvoj a preto nezískal kvalifikáciu na vyšší stupeň výstav. Vystavovateľovi odporúčam zamyslieť sa nad užším výberom témy alebo zvoliť iný ako lineárny chronologický plán exponátu. Existuje predsa množstvo iných zaujímavých pohľadov na slovenské dejiny (napr. významné osobnosti a ich odkaz, vojenské konflikty, ťaženia a vojenské bitky, sociálny a národnostný útlak, rozvoj vedy, vývoj poľnohospodárstva, remeselníctva a priemyslu, rozvoj národného povedomia, vývoj jazyka a písomníctva a pod.).
Ďalšie úvahy a výber témy závisia od vystavovateľa a jeho záujmu o ďalší rozvoj exponátu. Ak sa prejaví pozitívne a exponát prepracuje, rád sa s ním opäť stretnem a zhodnotím ho (prípadne vystavovateľovi pomôžem konzultáciami), ak nie, tak žiadna škoda a len sa dokáže, že domnienka, že autorovi nejde o budovanie kvalitného exponátu, ale len o jeho vystavenie. Je to škoda, každý vystavovateľ, ktorý sa ďalej nevyvíja je stratou pre celú filatelistickú komunitu.

V súčasnom stave exponát nie je vhodný na vystavovanie na súťažných výstavách, preto nezískal kvalifikáciu. Maximálne ako propagačný exponát pre potenciálnych záujemcov o zbieranie známok: ukazuje, že existuje veľké množstvo dostupného materiálu a naznačuje ako tento materiál spájať do logického celku.

Druhý exponát mal podstatne vyššiu úroveň. Téma (Orava) je vhodne zvolená na tematické spracovanie, preto pri hodnotení tohto kritéria automaticky vystavovateľ získava vyššie body. Spracovanie a rozvinutie exponátu je relatívne dobré, pri hodnotení sme sa však museli pozastaviť nad nelogickou následnosťou niektorých častí. Vystavovateľ zjavne nezvládol konflikt medzi chronologickým a vecným pohľadom na tému, čo je závažný nedostatok, ktorý musí vyriešiť, aby exponát mohol napredovať. Prihováram sa za menej tradičný pohľad, napr. podľa vecných oblastí (história, príroda, doprava, priemysel, poľnohospodárstvo, zamestnanosť a vysťahovalectvo a pod.). Môžu tvoriť samostatné časti. Z osobnej skúsenosti poznám ako vhodné rozdelenie pomáha zvládnuť širšiu tému a jednotlivé časti postupne začínajú žiť vlastným životom. Ďalším argumentom prečo je vhodnejší vecný ako chronologický pohľad je využitie filatelistického materiálu. Ak používame chronologický prístup očakáva sa používanie dobového materiálu z doby, ktorú spracovávame. Pri vecnom prístupe toto veľmi obmedzujúce kritérium nie je také zväzujúce. A to je práve pri našich exponátoch, ktoré bojujú s nedostatkom kvalitného staršieho materiálu veľmi dôležité.
V konkrétnom exponáte však práve kvalitnejší starší exponát nie až taký problém, lebo to je práve jeho silnejšia stránka. Dá sa v ňom nájsť viacero celistvostí, dokonca predznámkových listov, ktoré poukazujú na filatelistické znalosti vystavovateľa. Jedným dychom však treba dodať, že veľmi negatívne pôsobí nepopísanie výnimočného materiálu, čo aj skúsenému filatelistovi sťažuje pochopenie, prečo je vôbec do exponátu zaradený (napr. uvedenie dvoch známok s rovnakým obrazom a celistvosti s viacnásobnou frankatúrou známky s tým istým obrazom na jednom liste – Nejaká filatelistická odlišnosť? Chyba v obraze? Zvláštne zúbkovanie? Alebo dokonca filatelistická štúdia? Ťažko povedať, keď si autor nedal prácu a svoj zámer nevysvetlil.).

Na záver som si nechal jeden aspekt, ktorý je platný všeobecne, nielen pre tento exponát. Týka sa použitia nefilatelistického materiálu, alebo ako ma kolega porotca opravil tematicky neadekvátneho použitia filatelistického materiálu. V exponáte sa viackrát objavujú pekné celistvosti, v ktorých sa však využíva nefilatelistický aspekt odosielateľa, resp. príjemcu zásielky (napr. riadne poštou prepravený list od Ľ. Podjavorinskej P. O. Hviezdoslavovi). Tento nešvár je dôvodom na zníženie hodnotenia, preto vážnym spôsobom znižuje filatelistické znalosti vystavovateľa. Chápem vystavovateľa, že má nutkanie takýto materiál zaradiť, krása súťaže (a dosiahnutie určitej úrovne) je však aj v tom, že sú určené pravidlá, ktoré treba dodržiavať, aby sa vôbec dalo súťažiť (a hodnotiť).
Dúfam, že tieto slová si vystavovateľ zoberie k srdcu a nefilatelistické materiály oželie (alebo ich zaradí na titulný list, čo je v poriadku!) a nepôjde cestou ľahšieho odporu a jednoducho nepreklasifikuje exponát do otvorenej triedy (a my stratíme ďalší nádejný tematický exponát). To je trend, ktorý badať v poslednom období a ktorý považujem za veľmi nezdravý pre ďalší rozvoj nielen tematickej filatelie. Strácame tematické exponáty pri prvom objavení sa zaujímavého ale nefilatelistického materiálu - stávajú sa z nich otvorené exponáty, ktoré však neprinášajú nič nové len zopár nefilatelistických dokladov a artefaktov, čo však spôsobuje, že sa nedajú objektívne hodnotiť a preto sú na výstavách hlavne na ich zatraktívnenie.
Alebo to tak nevidíte? Skúste mi oponovať, som otvorený diskusii, pozrite sa však na objektívne fakty ako sa otvorená trieda (ne)osvedčila na našich a zahraničných výstavách a hlavne ako ju vnímajú porotcovia a ostatní vystavovatelia.

Jednorámové tematické exponáty (10 exponátov)

Výstavná trieda jednorámových exponátov mala 16 exponátov, z toho 10 tematických, z ktorých 7 patrilo jednému vystavovateľovi. Na tom by nebolo nič zlé, keby tie exponáty neboli jeden ako druhý a nepochádzali z jedného pôvodne 5-rámového exponátu rovnakého zamerania. Ich úroveň bola veľmi nízka a len dva z nich sa dajú hodnotiť ako pokus vystavovateľa o nájdenie vhodnej témy, ktorej sa bude ďalej venovať a bude v nej budovať plnohodnotné exponáty (čo je primárny účel triedy jednorámových exponátov). Aj preto boli hodnotené vyššie. Zostáva veriť, že vystavovateľ sa sústredí len na ne a bude s nimi ďalej pracovať.

Ostatné tri jednorámové tematické exponáty boli kvalitatívne tiež na začiatočníckej úrovni, snáď s výnimkou exponátu Ľ. V. Štúr, ktorý je dielom skúseného vystavovateľa, preto znesie prísnejšie kritériá. Obsahoval však nefilatelistický materiál (pohľadnice), takže je otázne, či nemal byť preradený do otvorenej triedy. Nakoniec sa tak nestalo a získal pomerne slušné bodové hodnotenie a hlavne kvalifikáciu na vyšší stupeň výstavy.

Celkovo možno k jednorámovým exponátom povedať toľko, že išlo skôr o kvantitu ako kvalitu. Verím však, že tie nádejné, ktoré získali kvalifikáciu ju na nasledujúcich výstavách potvrdia a postupne sa rozvinú na plnohodnotné päťrámové exponáty.

Tematické exponáty v otvorenej triede (7 exponátov)

Táto trieda, ako už (žiaľ) nie je prekvapením, mala jednoznačne najvyššiu úroveň a čo je ďalšie asi nie prekvapivé zistenie obsahovala prevažne tematické exponáty (M. Benka, Matica slovenská, M. R. Štefánik, Smer vesmír, Sv. Cyril a Metod), pričom ďalšie dva bola na rozmedzí tematickou filateliou a poštovou históriou (Filatelia v historických dokladoch (1888 - 2000), Biotechnológia).

O vysokú úroveň sa pričinili hlavne dvaja v nedávnej minulosti úspešní tematickí vystavovatelia. Asi aj preto boli ich exponáty M. Benka, Matica slovenská a M. R. Štefánik postavené ako tematické bez akejkoľvek formálnej alebo grafickej zmeny oproti zaužívaným konvenciám (kde sú volania protagonistov za netradičné postupy a formy prezentácie v otvorenej triede?), len so zaradením istého počtu nefilatelistických materiálov a dokladov. Voľba témy všetkých exponátov bola veľmi dobrá a dostatočne úzka, mali prepracovaný plán a veľmi dobré spracovanie, preukázali množstvo odborných vedomostí a zaradením rôznorodého filatelistického a nefilatelistického materiálu aj vysoké filatelistické (a nefilatelistické?) znalosti.
Inými slovami, zo všetkých exponátov vidno, že ich urobili skúsení tematickí vystavovatelia. Sú veľkým prínosom pre otvorenú triedu, žiaľ, veľkou stratou pre tematickú triedu. I keď, a to je veľmi potešujúca správa, exponát M. R. Štefánik toho istého vystavovateľa sa objavuje na výstavách aj v štandardnej tematickej triede, čo by mohlo znamenať, že exponát dokáže postaviť aj s využitím len filatelistických materiálov (5 rámov) aj s využitím nefilatelistického materiálu (zatiaľ 3 rámy). Inšpiratívne a nasledovaniahodné, i keď veľmi náročné. Zostáva len držať palce.

Ďalším zaujímavým exponátom bol tematicky – poštovo-historický exponát venovaný lokálnej histórii filatelie v Ružomberku (Filatelia v historických dokladoch (1888 - 2000)). Zaujímavo spracovaný exponát o histórii filatelie v meste. Svojím poňatím sa vymykal zaužívanému spracovaniu, takže možno hovoriť o skutočne vhodnom exponáte do otvorenej triedy. Materiály sú dobové, zaujímavé a často unikátne.Ich vyznenie narúša len posledný paty rám, ktorý tvoria výlučne novodobé poštové doklady. Odporúčam autorovi zvážiť jeho vyradenie, pretože exponáty v otvorenej triede nemusia mať predpísaný počet 5 výstavných rámov. Exponát bude pôsobiť vyváženejšie a dobový materiál vyznie impozantnejšie.

Exponát Biotechnológia má lákavý názov, ale jeho realizácia ďaleko zaostala za očakávaním. Autor nielenže nepovedal okrem všeobecného úvodu nič o biotechnológiách, ale podľa svojich slov sa sústredil len na jeden typ materiálu a tým sú odtlačky výplatných strojov inštitúcií zaoberajúcich sa biotechnológiami. Žiaľ, ani tomuto predsavzatiu nezostal verný, lebo použil aj známky, strojové a ručné pečiatky a tiež zopár obálok, kde využil adresu odosielateľa.
Inými slovami absolútne nezvládnutie zvolenej témy a formy jej prezentácie. Buď sa mal skutočne orientovať len na jeden typ poštových dokladov (napr. OVS) a potom by mal zvoliť poštovo-historický prístup, alebo sa nemal obmedziť na typ poštových dokladov a mal zvoliť štandardný tematický prístup s využitím maximálneho rozsahu rôznorodého filatelistického (a v prípade otvorenej triedy aj nefilatelistického) materiálu. Porota z jasných dôvodov nemohla tento exponát ohodnotiť vyššou bodovou hodnotou a pripustiť, aby získal kvalifikáciu na vyšší stupeň výstav.

Exponát Smer vesmír bol do otvorenej triedy zaradený len kvôli niekoľkým nevýznamným nefilatelistickým obálkam, takže neišlo o skutočne otvorený exponát ale o štandardný a dosť zastaralý tematický exponát, pravdepodobne pôvodne mládežnícky. Ak autor chce exponát ďalej vystavovať, musí ho aspoň čiastočne prebudovať, lebo v súčasnom stave nesplňuje základné kritéria pre exponát vyššej úrovne. A tiež zvážiť v akej výstavnej triede chce vystavovať.

Exponát Sv. Cyril a Metod bol nádejným pokusom autora prezentovať túto tému. Autor musí zvážiť, či chce vystavovať v tematickej triede alebo kvôli niekoľkým nefilatelistickým materiálom zotrvá v otvorenej triede.
Exponát získal kvalifikáciu, treba ho však výrazne doplniť kvalitnejším materiálom a popracovať na spracovaní a prezentácií odborných znalostí.

Stretnutie vystavovateľov s porotcami

Na záver si ešte dovolím upozorniť na fakt, ktorý ma dosť mrzí. Ako sa stáva veľmi často, organizátori pri mravenčej práci, ktorú organizovanie výstavy predstavuje, zabudli na jeden dôležitý bod programu. Nestanovili termín a formu pohovoru vystavovateľov s výstavnou porotou (Výstavný poriadok ZSF, článok 8.11.2, písmeno j). A pritom stretnutie hodnotených s hodnotiteľmi je jeden z najdôležitejších aspektov vplývajúcich na ďalší rozvoj exponátov. Vystavovateľ sa priamo z prvej ruky dozvie dôležité informácie o svojom exponáte, kde urobil chyby, čoho sa musí vyvarovať a kde na druhej strane získal pozitívne body. Na tomto stupni výstavy musí mať možnosť konfrontovať svoje predstavy so skutočnosťou.
Nezabúdajme preto na to najpodstatnejšie a to sú exponáty a vystavovatelia, predsa v prvom rade kvôli (a vďaka) ním sa súťažné výstavy organizujú.