Poštová história a poštová prevádzka:
Slovensko – USA, prvý známy list známkového obdobia

Článok venovaný unikátnemu nálezu najstaršej známej celistvosti zaslanej z územia Slovenska a adresovanej do USA s prvou emisiou rakúskych známok.

Slovensko – USA, prvý známy list známkového obdobia

Dobre si pamätám na diskusiu pri Petrovom Severinovom výnimočnom exponáte na svetovej výstave PRAGA 2018 (veľká zlatá medaila), ktorá sa točila okolo listov poslaných z územia dnešného Slovenska do zahraničia a ktorá bola ukončená konštatovaním, že z obdobia prvej emisie rakúskych známok nie je známy žiaden list zaslaný do USA. O to viac ma prekvapilo, keď som krátko na to, v roku 2019 objavil v katalógu známej nemeckej aukčnej spoločnosti list poslaný z Bratislavy do New Yorku s rakúskymi známkami prvej emisie s dátumom 21. 5. 1858. Položka bola v katalógu zaradená trochu zmätočne, na mieste, kde by ju len málokto, zaoberajúci sa danou problematikou, hľadal, čoho dôsledkom bolo, že som ju nakoniec získal za vyvolávaciu cenu. List má stopy poštovej prepravy, ale aj neodborného a nešetrného zaobchádzania a uskladnenia, je na viacerých miestach natrhnutý a dokonca je z neho jedna známka odstránená. To však nič nemení na skutočnosti, že ide o unikátny doklad poštovej prepravy z územia Slovenska do Severnej Ameriky.

Obsah listu je vlastne predtlačenou stránkou z účtovnej knihy a je v skutočnosti po nemecky písaným vyúčtovaním (dodacím - prepravným listom) obchodných položiek, najmä alkoholu, účtovaných z Brém (Franco Bremen). Zoznam bol napísaný 17. mája 1858 v Pressburgu (Bratislave). V texte sa explicitne spomína alkohol a konkrétne víno (Grünaer) a slivovica (Slivovitz). Na rubovej strane listu je v poznámkach z colného odbavovania, resp. následnej kontroly v New Yorku uvedené Wine (víno) a Brandy (pálený alkohol) !!! Súčasťou listu sú aj iným písmom ručne modrou a červenou farbou písané číselné a alfabetické poznámky, čo by zodpovedalo viacerým stupňom kontroly a manipulácie s tovarom, ako pred jeho vyskladnením, tak pri priebežných kontrolách pri jeho preprave. Z listu bola odstránená (odtrhnutá) pečať. Mrzelo ma, že nikde neviem nájsť odosielateľa, až kým som list neprezrel proti svetlu, kde sa v reliéfnej tlači ukázal v ľavom hornom rohu polkruhový nápis JOS. WIMMER PRESSBURG. Adresátom, ako je zrejmé zo záhlavia aj adresy na liste, je Matthaeus Reichert z New Yorku, Avenue A. N 30, New York City, North America. List obsahuje poznámku via Liverpool a je frankovaný rakúskymi známkami prvej emisie, na ktorých sú umiestnené odosielacie poštové pečiatky. Mimo známok sú ďalej umiestnené červené, čierne a fialové pečiatky z tranzitu, respektíve prijatia zásielky, ako aj ručne písané poznámky červenou, modrou a čiernou farbou v angličtine a neprehliadnuteľné číslo 33 písané červenou ceruzou, o ktorého význame môžeme len špekulovať. Nie je vylúčené, že by to mohlo byť napríklad poradové číslo listu, pod ktorým bol vložený do poštového vreca v Aachen.

Vlastným skúmaním historických materiálov som, k mojej veľkej radosti, zistil z článku Kristíny Sámelovej: „Josef Wimmer´s Sohne“ Obchod na korze trochu inak, uverejnenom v Zborníku Múzea mesta Bratislavy, zväzok XXV, 2013, pomerne veľa o histórii významnej prešporskej rodiny Wimmerovcov.

Z článku vyberám a citujem: „Jozef Wimmer sa narodil v roku 1808 v Salke (okres Nové Zámky). Pôvodne študoval na Polytechnickom inštitúte vo Viedni obchodnú geografiu a históriu obchodu, hneď po štúdiu nastúpil na prax do obchodu so zmiešaným tovarom prešporského obchodníka Filipa Scherza (1825). V priebehu rokov 1830 až 1833 vystriedal viacero obchodov v Záhrebe a Šoproni, kde pôsobil ako účtovník alebo predavač. Po krátkej zastávke v Prešporku (opäť v obchode F. Scherza), sa na celú dekádu stal vedúcim obchodu vdovy po Jozefovi Russovi v Šoproni. Nevedno ako, ale v roku 1842 sa už ako skúsený obchodník stal spoločníkom W. A. Smekala v obchode so zmiešaným tovarom „U striebornej gule“ v Trnave a zároveň sa stal protokolistom tamojšieho obchodníckeho grémia. Obchod však nebol schopný uživiť dve rodiny, preto sa zakrátko, ešte v roku 1844, ich cesty rozišli. Podľa rodinnej legendy sa práve Jozef po vytiahnutí kratšej zápalky musel stiahnuť a odísť z obchodu. Ako druhý pokus otvoril Jozef vlastnú predajňu s miešaným tovarom a farbami „U zlatého venca“. Bol váženým obchodníkom a obyvateľom Trnavy a dopracoval sa až do riadiacej funkcie miestnej sporiteľne. V roku 1847 (opäť nevedno prečo, azda kvôli vidine lepších podnikateľských podmienok) si prenajal p. Josef Wimmer od prešporského obchodníka a mešťana Jozefa Jiringera obchod s koloniálnym tovarom a farbami „U čierneho slona“, ktorý sa nachádzal neďaleko Michalskej brány. Ďalší rok tento obchod aj s domom, v ktorom sa obchod nachádzal, kúpil, a naopak svoj obchod v Trnave, kde pôsobil dovtedy, predal pánom Karolovi Evökymu a Ignácovi Axamethymu. Od roku 1848 sa tak začala písať takmer 100–ročná história rodinného obchodu ľudovo nazývaného „U slona“ na Michalskej ulici č. 2 v Prešporku. Obchod bol zaujímavý dvoma vecami: mal povolenie na predaj pušného prachu, čo si vyžadovalo určité bezpečnostné opatrenia, a bol aj hlavným agentom poisťovne Riunione Adriatica di Sicurtà sídliacej v Terste, dnes patriacej k poisťovni Allianz. Zaujímavosťou je aj Jozefov zbrojný pas na držbu strelnej zbrane, ktorú mal hádam len na ochranu obchodu v súvislosti s udalosťami meruôsmych rokov. Obchodu sa darilo, získal si svojich stálych dodávateľov tovaru a najmä zákazníkov. V roku 1871 obchod po otcovi prevzali jeho synovia.“ koniec citátu.

Z vyššie uvedeného popisu evidentne vyplýva, že p. Jozef Wimmer bol človekom s veľmi dobrými zahraničným kontaktmi, čo ho v tom čase zaradilo medzi niekoľko málo výnimiek obchodníkov, ktorí obchodovali nielen doma, prípadne s blízkou Európou, ale aj s takmer nedostupnou Amerikou.

Pod menom adresáta Mathaeus Reichert som našiel, bohužiaľ, iba poznámku o Johannovi Matthaeus Reichertovi, narodenom 1771, ktorého rodina sa prisťahovala z Európy do New Yorku, takže snáď (ak vôbec ?) môžeme hovoriť, že v prípade adresáta listu išlo o jeho syna, prípadne skôr vnuka, avšak bez akýchkoľvek bližších údajov.

List bol štandardne poskladaný, takže na jeho prednej strane (po poskladaní) zostal adresát a vylepené rakúske známky 3 x 9 krajciarov, modrá na strojovom papieri s pekným až širokým strihom, len ľavá strana pravej známky je zastrihnutá až po obraz, pričom je zrejmé, že jedna známka vľavo chýba. Zostal po nej iba fragment pečiatky a voľné miesto na liste. Za výdatnej angažovanosti Petra Severína vo veci stanovenia správnej výšky poštovej sadzby a spôsobe poštovej prepravy, za čo mu patrí moje veľké poďakovanie, sa mi podarilo vytvoriť pomyselnú rekonštrukciu listu. Možno konštatovať, že od roku 1852 bola poštová sadzba pre medzinárodnú prepravu do Nemecka 6 kr. Táto sadzba bola stanovená zvláštnou dohodou, platnou od 1. 10 1852. Weiterporto (ďalšie poštovné) vo výške 32 kr. platilo za každý lót (17,5 g) pre Spojené štáty americké, t.j. celkom 38 kr. Správna výška poštovného bola teda 38 kr. Dôkazom toho je aj na pravej bočnej ploche listu modrým atramentom poznámka, pravdepodobne niektorého nemeckého poštového úradu, 11 (Silbegrosch) čo sa rovná 32 kr., ktoré sa zasa rovná 25 US centom. To je aj údaj na pečiatke z Aachenu, v dolnej časti, PAID 25 cts, čo bola vtedajšia sadzba do USA. Zámorská pošta bola medzi iným distribuovaná aj cez Aachen a to tak, že s ostatnými listami ju vložili do poštového vreca a toto bolo poštou dopravené až do Liverpoolu, kde bolo naložené na loď, takže vrece otvorila až colnica v New Yorku, a preto na liste už nie sú ďalšie tranzitné pečiatky. V skutočnosti je však na liste vylepená frankatúra : 9kr x 3 (= 27kr.) + 6kr + 2kr = 35 kr., čiže chýbajúca známka je hodnoty 3kr. Je zrejmé, že táto trojkrajciarová známka sa najpravdepodobnejšie odlepila počas dopravy, nakoľko údaj ručne písaný perom a datovaný Aug/25/58 prechádza práve miestom, kde bola známka pôvodne nalepená, pričom do susednej známky zasahuje na obrazovej strane, takže v čase písania (kontroly zásielky) tam už známka byť nemohla. Na liste sú aj ďalšie ručne písané a datované poznámky (19 Aug 58; 23 Aug). Známky sú znehodnotené čiernou kruhovou odosielacou pečiatkou PRESSBURG 21/5. Ďalej sa tam nachádzajú dve navzájom sa prekrývajúce červené kruhové pečiatky AACHEN/PAID 25 Cts., 24/5 a N. YORK BR.PKT. PAID 30 JUN 10. Na zadnej strane (po poskladaní) je vylepená dvojica známok 2 kr čierna a 6 kr hnedá, obe na strojovom papieri s bežným strihom, znehodnotené čiernou kruhovou odosielacou pečiatkou PRESSBURG, pričom 2 kr. známka je roztrhnutá, čo sa štandardne pri otváraní zásielok stávalo. Na opačnej strane listu možno vidieť miesto aj s fragmentom pečiatky, kde tieto známky boli prelepené cez spoj listu. Je pravdepodobné, že v prípade 2 kr. známky, po jej roztrhnutí, bola oddelená časť opäť nalepená na list, avšak už na strane, kde zostala druhá časť známky. Ďalej sa tam nachádza trojriadková čierna pečiatka LEIPZIG, 23.5, (MA...?), dokonca aj odtlačky prstov v lepe, resp. pečiatkovej farbe a fialová trojriadková pečiatka J.A.WILKOWSKI, DETROID, A.P.S. 4128 (pravdepodobne prepravca alebo colný deklarant). Po otvorení listu boli na ňom ručne napísané viaceré poznámky a bola naň umiestnená polkruhová červená colná pečiatka CUSTOM HOUSE, NEW YORK, takže tieto poznámky aj pečiatka zasahujú tak do prednej, ako aj zadnej strany (po poskladaní) listu.

Filatelistickou rečou ide teda o skladaný list horšej kvality, vyplatený vpredu dvojfarebnou viacnásobnou frankatúrou rakúskych známok prvej emisie (3x 9kr, modrá a chýbajúca 3kr, červená). Na zadnej strane listu farebná frankatúra pokračuje šesťkrajciarovou hnedou a dvojkrajciarovou čiernou známkou (obe poškodené pri otváraní listu). List bol napísaný 17. 5. 1858, odoslaný z Bratislavy 21. 5., prepravený cez Leipzig 23. 5. a Aachen 24. 5., ďalej loďou z Liverpoolu a doručený do New Yorku 10. 6. 1858. Vyclievanie, odbavenie a konečné doručenie zásielky ale zjavne trvalo ešte oveľa dlhšie, čo potvrdzujú ručne písané dátumy pri rôznych kontrolných procedúrach (19. 8.; 23. 8.; 25. 8. 58). List je unikátnym prvým známym poštovým dokladom o preprave zásielky z územia Slovenska do Severnej Ameriky, navyše doložený historickými súvislosťami a konkrétnou osobou. Taktiež vytvára jasnú predstavu o viac ako trojmesačnej (17. 5. – 25. 8.) dĺžke trvania dodania obchodnej zásielky z Bratislavy do New Yorku v roku 1858, i keď samotná poštová preprava trvala len dva týždne (21. 5. – 10. 6.).

Článok je prevzatý z časopisu SPRAVODAJCA ZSF 2020/2 so súhlasom redakcie.