Mládežnícka filatelia:
Slovník podkutého filatelistu

Vysvetlenie a vyobrazenie základných filatelistických pojmov pre zberateľa/zberateľku poštových známok doplnené o dobre mienené odporúčania.

Slovník podkutého filatelistu

Vysvetlenie a vyobrazenie základných filatelistických pojmov nielen pre mladého/ú a začínajúceho/u zberateľa/zberateľku poštových známok doplnené o dobre mienené odporúčania.

----- . -----

Vytvorenie a aktualizáciu odbornej príručky pre deti a mládež Slovník podkutého filatelistu zastrešuje Komisia mládeže Zväzu slovenských filatelistov (KM ZSF).

----- . -----

Príprava odbornej príručky pre deti a mládež Slovník podkutého filatelistu je financovaná z finančných prostriedkov Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (MDV SR) v rámci rozvojového projektu „Podpora rozvoja mládežníckej filatelie“ na rok 2020.

----- . -----

V tejto časti nájdeš vysvetlenie základných filatelistických pojmov, s ktorými sa pri zbieraní známok stretneš. Všetky pojmy sú bohato ilustrované, aby si sa nemusel/a učiť naspamäť, ale stačilo sa pozrieť. Využívame pri tom jednu z najúčinnejších (a pritom najľahších) metód učenia, ktorú nám prezradil náš veselý stredoškolský učiteľ matematiky: Pozriem sa a ... vidím! 😁 😁

Zaujímavé zberateľské predmety a zberateľský zámer

Filatelistické materiály – poštová známka a súvisiace produkty

• Poštová známka

• Obálka prvého dňa vydania (FDC)

• Analogická pohľadnica (CM - Cartes Maximum)

• Nálepný a pamätný list

• Poštová celistvosť so známkami

Filatelistické pomôcky

• Katalóg poštových známok

• Filatelistický album (zásobník)

• Filatelistická pinzeta

• Filatelistická lupa a mikroskop

• Filatelistický zúbkomer

• Filatelistická UV lampa

Námety na zmyslenie, otázky a úlohy

Na konci nájdeš niekoľko námetov na zamyslenie, úloh a ľahkých kontrolných otázok, ktoré ti pomôžu lepšie pochopiť vysvetľované pojmy a rozšíriť si obzor.

Ďalšie čítanie:

www.pofis.sk, www.slovenskafilatelia.sk, www.postoveznamky.sk, www.filaso.cz, www.infofila.cz

Zaujímavé zberateľské predmety a zberateľský zámer

Zaujímavé zberateľské predmety

Rovnako ako poštové služby, rozvíjajú sa v závislosti od nich aj a poštové produkty. A následne aj ich zbieranie. Ak si pozrieme históriu, vidíme, že to, čo je pekné, nemusím byť vždy zberateľsky zaujímavé a už vôbec nie hodnotné. A to, čo je niekedy úplne na pokraji záujmu, sa môže časom stať veľmi žiadané a dokonca aj finančne zaujímavé a veľmi hodnotné. Pekne to vystihuje rada skúseného zberateľa, ktorý na moju otázku, čo je najrozumnejšie zbierať, odpovedal: „Predsa to, čo ostatní vyhadzujú!“. Zdanlivo nezmyselná rada, má v sebe múdrosť zažitého, lebo môj skúsený priateľ ňou vôbec nemyslel, že mám stáť pred smetným košom a čakať čo kto vyhadzuje...

História tiež ukazuje, že v dlhodobom horizonte sú najhodnotnejšie niečím zaujímavé poštové známky a častokrát ešte viac poštové celistvosti, ktoré skutočne prešli poštovou prevádzkou (pozri príklad samostatných poštových známok Červený Maurícius POST OFFICE a Modrý Maurícius POST OFFICE a krásnej celistvosti, na ktorej sú obe známky použité).

Zberateľský zámer

Na zbieranie poštových známok a súvisiacich produktov sa môžeš ako zberateľ/ka pozrieť z viacerých pohľadov, podľa toho aký je tvoj zámer a prečo ich zbieraš. Vyplývajú z nich typy poštových materiálov, ktoré si pri zbieraní vyberáš a sústredíš sa na ne (z tých poštových materiálov, ktoré nájdeš v tomto slovníku). Asi najčastejších je nasledovných päť zberateľských zámerov:

1. Zberateľstvo pre potešenie – zbieranie pre potešenie zo zbierky a jej úplnosti. Zvyčajne nemusí spĺňať žiadne špeciálne pravidlá, preto zahŕňa všetky typy poštových produktov (napríklad začneš zbierať všetko čo vydáva Slovenská pošta), prípadne len niektoré produkty, ktoré si sám ako zberateľ zvolíš (napríklad môžeš zbierať analogické pohľadnice s náboženskými motívmi, alebo nepečiatkované poštové známky Slovenska od roku 1993 a pod.).

2. Zberateľstvo pre vystavovanie – zbieranie so zámerom vybudovať súťažný filatelistický exponát. Keďže takýto exponát musí spĺňať určité pravidlá, pri tomto type zberateľstva by si sa mal/a sústrediť len na poštové materiály, ktoré sú považované za vhodné na súťažné vystavovanie. Sú to predovšetkým poštové známky a poštové celistvosti, v obmedzenej miere obálky prvého dňa vydania (najmä poštou riadne prepravené) a analogické pohľadnice. Ostatné poštové materiály nie sú považované z vhodné filatelistické materiály do súťažných filatelistických exponátov.

3. Zberateľstvo pre investovanie – zbieranie so zámerom dobre investovať do poštových materiálov, ktorých hodnota (a cena) v dlhodobom horizonte vzrastie. Pri tomto type zberateľstva by si sa mal/a sústrediť predovšetkým na vzácne a niečím zaujímavé poštové známky a poštové celistvosti. Na ostatné materiály len veľmi výnimočne, lebo majú minimálny potenciál finančného zhodnotenia.

4. Zberateľstvo pre obchodovanie – zbieranie so zámerom obchodovať a tým finančne profitovať v krátkodobom horizonte. Pri tomto type zberateľstva sa môžeš zamerať na všetky typy poštových produktov, ktoré dokážeš rozumne získať a so ziskom sa ich zbaviť (vymeniť alebo predať). Teda kľudne aj suvenírové produkty, ktoré sú ľúbivé a preto ľahko predajné.

5. Zberateľstvo pre zachovanie historických hodnôt – zbieranie so zámerom zachovať historické dokumenty, tlačoviny, písomnosti a iné artefakty. Pri tomto type zberateľstva sa môžeš zamerať na všetky typy poštových a nepoštových produktov, ktoré zachytávajú zvolenú historickú udalosť, osobnosť, miesto a pod. U zbieraných materiálov je zväčša omnoho dôležitejšia historická výpovedná hodnota ako typ materiálu.

V skutočnosti sú veľmi pravdepodobne u teba ako zberateľa/ky prítomné viaceré zberateľské zámery, ktoré sa medzi sebou veľmi často prelínajú. Napríklad, ak ako zberateľ/ka zbieraš pre potešenie, ale máš v podvedomí aj zachovanie alebo zvýšenie hodnoty svojej zbierky, tvoj zámer nie je len číslo 1, ale aj číslo 3. Alebo zbieraš pre vystavovanie, ale potrebuješ aj obchodovať, aby si získal/a financie na ďalšie prírastky do zbierky, tvoj zámer je číslo 2 a prirodzene aj číslo 4.

Ak sa nad tým zamyslíš, pravdepodobne dôjdeš k podobnému záveru ako mnoho iných zberateľov, že u takmer každého skutočného zberateľa je prítomný zberateľský zámer č. 3 – zbieranie ako dlhodobá investícia. A to aj napriek tomu, že si to vôbec neuvedomuješ. Je to úplne v poriadku a je lepšie, keď si to uvedomíš a priznáš a svoje rozhodnutia, čo zbierať (a kúpiť) a čo nie, podľa toho koriguješ.

Späť na úvod

Filatelistické materiály – poštová známka a súvisiace produkty

Poštová známka

Poštová známka je farebný, väčšinou zúbkovaný papierik, ktorý vydáva pošta a používa sa na zaplatenie poštovného za list, pohľadnicu alebo balík. Známku nemôže vydať hocikto, lebo sú na to určené pravidlá – známka patrí medzi štátne ceniny, ktoré sa nesmú falšovať ani ich nijako meniť. Aj preto na každej skutočnej poštovej známke musí byť názov alebo symbol krajiny, ktorá ju vydala. Okrem názvu je na každej poštovej známke vyznačená aj nominálna alebo symbolická hodnota, ktorá hovorí na aký poštový účel sa dá známka použiť.

Prvá poštová známka na svete, ktorú vydala v roku 1840 Veľká Británia. Je na nej zobrazený portrét britskej kráľovnej Viktórie. Má čiernu farbu a hodnota je na nej vyznačená textom ONE PENNY (1 penny). Aj preto dostala prezývku PENNY BLACK.

Jedinou krajinou na svete, ktorá môže používať na označenie svojich známok len symbol svojho panovníka je Veľká Británia. Nominálna hodnota na ich známkach bola kedysi vyznačená slovom, dnes je vyznačená číslicami (a niekedy aj skratkou meny) alebo symbolickým označením poštovej služby.

Ukážka poštových známok Veľkej Británie s portrétom panovníka (Alžbeta II.) namiesto názvu krajiny.

Okrem celoplošne platných poštových známok, Veľká Británia vydáva aj regionálne vydania poštových známok platných v rámci svojich „krajín“ – Anglicko, Škótsko, Wales a Severné Írsko. Poznáš ich podľa toho, že je na nich, popri portréte panovníka, aj príslušný štátny symbol.

Regionálne vydanie poštových známok pre Anglicko so zobrazením tradičných anglických symbolov, prvé tri so symbolickými hodnotami vyjadrujúcimi poštovú službu: 2nd – 2. trieda, 1st – prvá trieda, E - Európa

Regionálne vydania známok Veľkej Británie pre Škótsko, Severné Írsko a Wales (zľava doprava) so zobrazením ich štátnych symbolov.

Ostatné krajiny sveta musia na označenie svojich poštových známok používať názov krajiny alebo označenie pošty. Názov by mal byť v niektorom svetovom jazyku, aby ho rozpoznali na celom svete (poštová služba je celosvetová a známka môže zablúdiť do ľubovoľného kúta sveta). Alebo aspoň v tvare, ktorý je jasne zrozumiteľný, najlepšia latinkou (abeceda, ktorú používame aj my). Podobne nominálna hodnota by mala byť čitateľná, preto je zväčša vyznačená arabskými číslicami.

Ukážky poštových známok s názvami vydavateľských krajín v rôznych jazykoch: FÜRSTENTUM LIECHTENSTEIN – Lichtenštajnské kniežatstvo, CHINA (latinkou a čínskou abecedou) – Čína, Polynésie francaise RF – Francúzska Polynézia.

Ukážky poštových známok krajín, ktoré na označenie svojich známok používali alebo používajú označenie pošty: Maďarsko – MAGYAR POSTA (= Maďarská pošta), Rumunsko – POSTA ROMANA (= Rumunská pošta), bývalý Sovietsky zväz (ZSSR) – Почта СССР (v azbuke) (= Pošta ZSSR).

Na slovenských poštových známkach, ktoré vydáva Slovenská pošta, je uvedený názov krajiny v slovenčine: SLOVENSKO. Prvou slovenskou známkou, ktorá vyšla v deň vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993 je poštová známka Slovenský štátny znak v hodnote 8 korún (bez uvedenia skratky meny). Vyšla v špeciálnej tlačovej úprave, ktorej sa hovorí upravený tlačový list (pozri vysvetlenie nižšie).

Zbieranie poštových známok

Poštové známky vydávajú poštové správy na zaplatenie poštovného za poskytované poštové služby. Sú na nich zobrazené rôzne štátne symboly, prezidenti a prezidentky, králi a kráľovné, prípadne iné osobnosti. Okrem toho aj rôzne iné prírodné, kultúrne, historická a športové námety, ktoré propagujú krajinu vydania. Práve pre tieto rôznorodé námety a motívy mnohí zberatelia známky zbierajú a ukladajú si ich do albumov alebo zásobníkov. Ak sa zberateľ o svoje známky zaujíma viac a niečo o nich vie, stáva sa zo zberateľa skutočný filatelista – odborník na poštové známky a iné poštové produkty a dokumenty.

Poštové známky Slovenska s rôznymi námetmi.

Poštové známky môžeš zbierať nielen pre ich pekný vzhľad alebo obrazové motívy, ale aj pre ich hodnotu ako finančnú investíciu – prirodzene, ako v každom zberateľskom odbore, čo je vzácnejšie má vyššiu hodnotu. Nie všetky známky sú však dobrou investíciou, preto by si mal/a byť veľmi opatrný/á a vedieť o známkach a obchodovaní s nimi viac. Inými slovami, čítať a vzdelávať sa a v prípade predávania alebo kupovania aj neustále sledovať trh so známkami.

Napríklad niektoré poštové známky sú si veľmi podobné a môžu sa odlišovať len v detailoch. Preto pred tým ako si chceš kúpiť nejakú známku, najmä staršiu a drahšiu, mal/a by si o nej vedieť viac, aby si nekúpil/a „mačku vo vreci“.

Šesť zdanlivo rovnakých známok USA, ktoré sa líšia farbou, rozmermi, (ne)zúbkovaním, papierom, priesvitkou, dokonca i tlačovou technikou, ktorou boli vytlačené. Všetky tieto atribúty môžu mať vplyv na cenu známok.

Získavanie poštových známok

Poštové známky môžeš kúpiť na pošte (pri okienku alebo v poštových automatoch), niekde aj v novinových stánkoch alebo vo filatelistických obchodoch, tiež na výmenných stretnutiach a filatelistických burzách, tie vzácnejšie a drahšie na filatelistických aukciách. V súčasnosti je veľmi rozšírenou možnosťou získavanie známok cez internetové obchody, aukčné a predajné servery a iné (mobilné) aplikácie.

Na pošte, v automatoch a stánkoch sa predávajú hlavne platné poštové známky, ktoré sa dajú použiť priamo na zaplatenie poštovného. Vo filatelistických obchodoch sa predávajú najmä známky pre zberateľov, väčšinou rôznych krajín a námetov. Ďalšou možnosťou ako môžeš získať známky do svojej zbierky je cez poštovú korešpondenciu s inými zberateľmi, prípadne, ak máš šťastie, ako darček od príbuzných a známych alebo ako dedičstvo.

Pečiatkované a nepečiatkované poštové známky

Hlavnou úlohou poštovej známky je úhrada poštového poplatku, a to nie opakovane, ale len raz. Preto pošta, aby zabránila opakovanému používaniu poštových známok, vymyslela poštové pečiatky, ktorými poštové známky znehodnocuje pre ďalšie poštové použitie (anglicky sa pečiatkovanie známok povie cancellation – znehodnotenie, zrušenie, škrtnutie). Najskôr to boli nemé poštové pečiatky tvorené geometrickými alebo symbolickým obrazcami (kruhy, kríže, vlnovky, šachovnicové a kvetinové vzory a pod.), ktorých jedinou úlohou bolo poštové známky poštovo znehodnotiť. Neskôr poštoví úradníci prišli na to, že pečiatky by mohli slúžiť aj ďalšiemu účelu a vložili do nich údaje o mieste a dátume podania poštovej zásielky. Tak vznikli denné poštové pečiatky, ktoré... ale pečiatkami sa na tomto mieste nechceme zaoberať, teraz nás zaujímajú poštové známky.

Ukážka rôznych typov poštových pečiatok na známkach Veľkej Británie: vodorovná trojpáska známok znehodnotených nemou pečiatkou Dublinský Maltézsky kríž a známka znehodnotená kruhovou dennou pečiatkou LONDON E. C. / G / NO 9 / 89 (Londýn, East-Central, 9. november 1889).

Ako vidíš, prirodzeným spôsobom existujú nepečiatkované poštové známky (tiež im hovoríme nepoužité alebo čisté), ktoré nedočkavo čakajú na svoje poštové použitie a pečiatkované poštové známky (tiež im hovoríme použité), ktoré už svoju úlohu splnili a na poštové použitie môžu už len spomínať.

Je len a len na tebe ako zberateľovi/zberateľke rozhodnúť sa, či sa budeš zaujímať o rôznorodé poštové známky z pohľadu ich použitia a teda v tvojom albume sa budú vedľa seba skvieť pečiatkované a nepečiatkované poštové známky, alebo sa budeš sústrediť len na známky pečiatkované alebo len na známky nepečiatkované. Pri rozhodovaní sa môžeš na dôvody svojej voľby pozrieť z viacerých strán:

Vo všeobecnosti platí, že nepečiatkované známky sú drahšie ako rovnaké známky pečiatkované (toto platí najmä pre moderné známky od začiatku 20. storočia). Na druhej strane, nepečiatkované známky sú náročnejšie na uskladnenie, lebo by sa nemali nijako poškodiť a mali by mať zachovaný (niekedy tomu hovoríme nedotknutý) pôvodný lep. Táto požiadavka pre pečiatkované známky nehrá rolu, lebo po poštovom použití už lep nemá prečo na známkach existovať a teda sa nepovažuje za ich nevyhnutnú súčasť. Na tretej strane, pečiatkované známky by mali mať decentnú, najlepšie dobre čitateľnú, pečiatku, ktorá nezakrýva obrazové (tematické) motívy známky, kvôli ktorým väčšinou známku do svojej zbierky zaraďuješ. A to nie je niekedy jednoduché. Na štvrtej strane, v súčasnosti nepečiatkované známky získavaš mnoho jednoduchšie ako pečiatkované, lebo ich cesta od vydavateľa cez predajcu až ku tebe ako zberateľovi je omnoho jednoduchšia a teda rýchlejšia, ako cesta známok od vydavateľa cez niekedy zdĺhavé poštové použitie, opečiatkovanie a doručenie až do tvojho albumu; nehovoriac o potrebe ich odlepovať z obálok. A na piatej strane, niektorí zberatelia – nie neoprávnene – považujú za skutočné známky len tie pečiatkované, ktoré si splnili svoju poštovú povinnosť. Hmmm, koľko strán, toľko možností voľby...

Jedna nepečiatkovaná a štyri pečiatkované poštové známky Slovenska Bienále ilustrácií Bratislava 2009 z roku 2009, prvá pečiatkovaná s decentnou pečiatkou, ďalšie tri so silnými pečiatkami, ktoré zakrývajú konkrétne obrazové (tematické) motívy, dokonca posledné dve zakrývajú takmer celý obrázok známky.

Vzácne poštové známky

Najvzácnejšie poštové známky – rarity sú mimoriadne vzácne, lebo sa zachovali len vo veľmi malom počte exemplárov, niektoré sú dokonca unikátne = existuje jediný kus, ako napríklad nie príliš pekná známka Britskej Guaiany (dnes Guyana) z roku 1856, ktorá je považovaná za najdrahšiu známku na svete.

Podľa záznamov z filatelistických aukcií je v súčasnosti najdrahšou známkou sveta veľmi zvláštna a nie príliš pekná purpurová známka Britskej Guaiany z roku 1856, ktorá existuje len v jednom exemplári. V roku 2014 bola v americkej aukcii vydražená za 9 480 000 $ (amerických dolárov).

Ukážky ďalších svetových známkových rarít: havajská Misionárska z roku 1851 a bazilejská Holubica z roku 1845.

Niektoré z najvzácnejších svetových známok vznikli ako chybotlače, keď pri ich výrobe urobil chybu autor známky použitím nesprávneho textu alebo tlačiareň použitím nesprávnej farby, vynechaním niektorej farby, alebo nesprávnym otočením farebných tlačových foriem.

Známky Červený Maurícius POST OFFICE (v skutočnosti oranžovo-žltý) a Modrý Maurícius POST OFFICE patria k najznámejším známkam sveta. Vznikli chybou autora, ktorý namiesto správneho textu POST PAID (= poštovné uhradené) použil nezmyselný text POST OFFICE (= poštový úrad). Samostatné známky sú veľmi vzácne a na filatelistickom trhu veľmi žiadané, no omnoho vzácnejšia a cenovo mnohonásobne drahšia je unikátna originálna obálka (= celistvosť) s oboma známkami z roku 1847.

   

Vzácne svetové rarity, ktoré vznikli chybou tlačiarne použitím nesprávnej farby: vľavo švédska Žltá trojskillingovka z roku 1855 mala byť pôvodne zelená (vpravo) a vpravo badenská Zelená 9-grajciarovka z roku 1851 mala byť pôvodne ružová (vpravo).

Populárna svetová rarita americká Prevrátená Jenny z roku 1918 (vľavo), ktorá vznikla chybou tlačiarne otočením tlačovej formy pre modrú farbu o 180 stupňov. Vpravo známka so správnou polohou lietadla Curtiss JN-4 Jenny.

 

Najvzácnejšia československá známka 4 K obrátená pretlač POŠTA ČESKOSLOVENSKÁ 1919 na žilkovanom papieri z roku 1919 (vľavo), ktorá vznikla pretlačením opačne otočenou pretlačou POŠTA ČESKOSLOVENSKÁ 1919 z pôvodne rakúskej známky. Na zadnej strane vidno žilkovaný papier a viacero znaleckých značiek, ktoré dokladujú jej pravosť. Vpravo je tá istá známka pretlačená správne otočenou pretlačou..

Jedna z najvzácnejších slovenských známok Prezident Kováč bez nominálnej hodnoty z roku 1993, ktorá vznikla chybou tlačiarne vynechaním červenej hĺbkotlačovej farby na niekoľkých známkach. Vpravo bezchybná známka s vytlačenou nominálnou hodnotou 3 (Sk)..

Veľkosti a rozmery poštových známok

Poštové známky majú rôzne veľkosti a rozmery. Bežné výplatné známky bývajú menšie, aby sa s nimi pri vyplácaní bežnej poštovej korešpondencie ľahšie manipulovalo. Na druhej strane príležitostné známky majú väčšie rozmery, aby lepšie vynikli obrazové (tematické) motívy, ktoré sú na nich vyobrazené.

Hore dve slovenské výplatné známky menších rozmerov, dole dve príležitostné známky väčších rozmerov.

Úpravy poštových známok

Pri zbieraní známok si sa pravdepodobne stretol/stretla s poštovými známkami, ktoré sú v rôznych (tlačových) úpravách, prípadne je pri nich potlačený kupón, alebo sú v sútlači s viacerými rovnakými alebo odlišnými známkami. Dôvody na takéto úpravy môžu byť rôzne: poštovo-prevádzkové – ľahšia manipulácia pre konkrétne poštové úkony (napríklad malé výplatné zvitkové známky alebo známky v známkových zošitkoch), propagačno-komerčné – vyššia grafická atraktivita a predajnosť (napríklad hárčeky alebo malé tlačové listy) alebo esteticko-grafické – rozšírenie tematických motívov (známky s potlačeným kupónom alebo upravené tlačové listy).

Samostatná známka

Pri zbieraní poštových známok sa najčastejšie stretneš so samostatnými známkami bez ďalších úprav. Väčšinou sú vytlačené vo veľkých nákladoch v 30, 50, 100 a niekedy aj viac-kusových tlačových listoch. Pre lepšiu manipuláciu, ich v tlačiarni rozrežú na menšie priehradkové listy, ktoré môžeme nájsť na poštovej priehradke, čo je okienko, spoza ktorého sa na teba díva poštová diva.

Samostatná výplatná poštová známka Slovenska Vianoce 2018: Paramenty – liturgické textílie z roku 2018 a 50-kusový priehradkový list. Malá kresba v ľavom dolnom rohu označuje, že ide o ľavý priehradkový list z veľkého 100-kusového tlačového listu.

Známka s kupónom

Niektoré poštové známky sú vytlačené s čistým alebo potlačeným kupónom. Kupón je zo všetkých strán perforovaný kúsok papiera spojený so známkou. Poznáme ho podľa toho, že na ňom nie je uvedená krajina vydania ani nominálna hodnota a teda samostatne nie je prípustný na poštové použitie.

Poštové známky Slovenska Deň poštovej známky - História pošty z roku 1998 a 100. výročie narodenia pápeža Jána Pavla II. (1920 – 2005) z roku 2020 s kupónmi, ktoré rozširujú ich obrazové motívy: budova pošty a historická poštová schránka (vľavo), kardinál J. CH. Korec pri stretnutí s pápežom Jánom Pavlom II. (vpravo).

Poštová známka Slovenska Bienále ilustrácií Bratislava 2015 z roku 2015 (v strede) s ôsmimi rôznymi kupónmi, ktoré výrazne rozširujú obrazové (tematické) motívy známky.

Známka v hárčekovej úprave (hárček)

Hárček (po česky aršík) alebo hárčeková úprava známok sa používa na pripomenutie veľmi významných výročí, udalostí alebo osobností. Autormi hárčekov sú väčšinou najlepší autori poštových známok, pričom sú vytlačené náročnými tlačovými technikami, napríklad viacfarebnou oceľotlačou z plochých dosiek. Inými typmi hárčekov sú zoskupenia celej série známok, ktoré vytvárajú spoločnú grafickú kompozíciu s mnohými doplňujúcimi tematickými motívmi.

Hárček ako celok nie je určený na poštové použitie, lebo je rozmerovo veľký. Účel jeho vydania je najmä propagačný a zberateľský.

Hárčeky Slovenska 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu z roku 2013 (vľavo) a 100. výročie tragickej smrti M. R. Štefánika z roku 2019 (vpravo) pripomínajúce významné výročia a osobnosti vytlačené náročnou technikou viacfarebnej oceľotlače z plochých dosiek.

Hárček Slovenska Ochrana prírody – Hríby z roku 1997 s tromi známkami jednej známkovej série v spoločnej grafickej kompozícii, ktorá výrazne rozširuje obrazové (tematické) motívy samostatných známok.

Známka v špeciálnej tlačovej úprave (malý tlačový list alebo upravený tlačový list)

Známky v špeciálnej tlačovej úprave ako je malý tlačový list alebo upravený tlačový list sa vydávajú najmä na zvýšenie predaja, lebo zberateľom sa ponúka nie jedna známka, ale hneď celý tlačový list, v ktorom je viac rovnakých známok. Na druhej strane, ak je takýto tlačový list zaujímavo graficky riešený, prináša zberateľovi mnoho nových obrazových (tematických) motívov.

Upravený tlačový list Slovenska EUROPA: Izabela Textorisová - portrét a dielo z roku 1996 s dvomi rôznymi známkami (každá štyrikrát) s doplnením kresby v strednom poli, ktorá rozširuje obrazové (tematické) motívy celej kompozície.

Upravený tlačový list Slovenska UMENIE: Ladislav Hudec (1893 – 1958) z roku 2019 so štyrmi rovnakými známkami bez doplnenia akejkoľvek kresby alebo textu nerozširuje obrazové (tematické) motívy kompozície.

Známka v zošitkovej úprave

Známkový zošitok tvoria papierové doštičky z tvrdšieho papiera, v ktorých je vložených viac – väčšinou rovnakých výplatných – známok. Hlavný účel známkového zošitka je ponúknuť naraz viac platných poštových známok, aby nebolo potrebné pri každej zásielke znova chodiť na poštu. V niektorých krajinách sa dajú známkové zošitky kúpiť aj v známkových automatoch, čím sa ušetrí čas aj náklady na predaj známok pri okienku.

Švédsky známkový zošitok s vloženými známkami.

V prípade, že doštičky známkového zošitka sú doplnené napríklad textovou a/alebo obrazovou reklamou, ponúka známkový zošitok rozšírenie tematických motívov v ňom umiestnených poštových známok.

Obaly známkových zošitkov s textovou reklamou (vľavo na írskom známkovom zošitku) a s textovou a obrazovou reklamou (vpravo na britskom známkovom zošitku).

Známky v známkových zošitkoch sú buď bežné známky vo väčších blokoch (napríklad 2 x 5 známok) vytrhnuté z veľkého priehradkového listu alebo známky v špeciálnych úpravách pre zošitkové vydanie. Známky druhého typu môžu mať neperforovanú jednu alebo dve strany, aby sa so zošitkom ľahšie manipulovalo a aby sa prípadné okrajové zúbky nepoškodili.

Ukážka výplatných poštových známok upravených pre použitie v známkovom zošitku (Kanada).

V súčasnej dobe sa známkové zošitky vyrábajú aj so známkami v samolepiacej úprave, ktoré sú prispôsobené na rozmery známkových zošitkov.

Známkový zošitok Slovenska so šiestimi samolepiacimi známkami EUROPA 2013 – Poštové vozidlo z roku 2013: vonkajší obal (hore) s rovnakou ilustráciou ako poštová známka a roztvorené vnútro (dole) so známkami a reklamnými textami.

Známkový zošitok Veľkej Británie so štandardizovaným obalom (dole) obsahuje samolepiace poštové známky v zošitkovej úprave (hore) doplnené reklamnými textami a obrázkami propagujúcimi posielanie pozdravov so známkou s námetom lásky (LOVE).

Známka v zvitkovej úprave

V krajinách, kde je dopyt po bežných známkach na vyplácanie poštovného vysoký, upravujú vydavatelia poštových známok svoje poštové známky do foriem, ktoré uľahčujú manipuláciu. Jednou z najrozšírenejších foriem sú známky stočené do zvitkov = kotúčov alebo zvinutých pásov známok. Takéto zvitkové známky majú často – kvôli ľahšej manipulácii v známkových automatoch alebo ručných kazetách – orezané (čiže nezúbkované) dve strany pozdĺž celého zvitku známok.

   

Výplatné zvitkové známky Švédska a USA, vľavo z vodorovných zvitkov (orezané strany hore a dole) a vpravo zo zvislých zvitkov (orezané strany vpravo a vľavo).

Zvitok známok USA pripravený na inštaláciu do známkového automatu (vľavo) a zvitok známok USA vložený do ručnej ozdobnej schránky (kazety) na ľahkú manipuláciu pri ručnom predaji poštových známok (vpravo).

Známka s navlhčovacím lepom a samolepiaca známka

Od vydania prvej poštovej známky v roku 1840 boli poštové známky opatrené na zadnej strane lepom ako známky s navlhčovacím lepom – stačí nasliniť alebo navlhčiť a známka sa dá prilepiť na list alebo pohľadnicu. Moderné technológie výroby poštových známok umožňujú výrobu samolepiacich známok, ktoré netreba navlhčiť - stačí známku oddeliť od podkadu a nalepiť. Niektoré známky vychádzajú v oboch variantoch, čo je zaujímavé pre špecializovaných zberateľov, ktorí hľadajú rôzne varianty a zaujímavosti poštových známok.

Poštová známka Slovenska Vianočná pošta 2013 z roku 2013 v dvoch úpravách, ktoré sa dajú ľahko odlíšiť podľa skutočnej a imitovanej perforácie (zúbkovania): vľavo známka s navlhčovacím lepom so skutočnou perforáciou (zúbkovaním) a vpravo samolepiaca známka s priesekom imitujúcim perforáciu (zúbkovanie).

Samolepiace známky nemajú v obľube zberatelia pečiatkovaných známok, lebo sa dajú len veľmi ťažko odlepiť od podložky bez poškodenia. Preto je rozumnejšie zbierať ich na listoch a pohľadniciach, na ktorých boli poslané, teda poštovo použité. Takýto list, alebo pohľadnicu s nalepenou známkou a odtlačkom pečiatky nazývame celistvosť.

Tlačové techniky a autori poštových známok

Poštové známky nerastú na stromoch, treba ich vymyslieť, pripraviť a vytlačiť. Každá krajina na to má svoj postup, žiadna sa však nezaobíde bez autorov známok, presnejšie autorov ich obrazových motívov a grafického spracovania. To koľko autorov tvorí poštovú známky závisí aj od použitej tlačovej techniky a náročnosti jej prípravy a spracovania spracovania.

Pri poštových známkach tlačených modernými tlačovými technikami (napríklad ofset) postačuje autor výtvarného návrhu – šikovný/á umelec/kyňa alebo výtvarník/čka, ktorý/á pripraví výtvarný návrh. Pomôcť mu môže autor grafického dizajnu – nápaditý/á grafický/á dizajnér/ka, ktorý/á dá známke záverečný príťažlivý vzhľad voľbou vhodných farieb, veľkostí a typov písma a celkového grafického usporiadania.

Ukážka poštových známok Slovenska, pri ktorých zohral dôležitú úlohu nielen autor výtvarného návrhu, ale aj grafický dizajnér.

Pri poštových známkach tlačených náročnými tlačovými technikami (napríklad viacfarebná oceľotlač z plochých dosiek) je okrem autora výtvarného návrhu potrebný ešte autor líniovej rozkresby (často je to sám autor výtvarného návrhu) a hlavne autor rytiny – zručný/á rytec/kyňa, ktorý/á línie v rozkresbe precízne vyryje do kovovej platničky. Tá sa po ďalšom spracovaní použije na tlač známok.

Ukážka práce slovenského rytca Františka Horniaka pri príprave poštovej známky Slovenska Krásy našej vlasti: Kaštieľ Vodný hrad v Šimonovanoch z roku 2020: hotová kovová platnička s rytinou zhotovenou zrkadlovo (dole) a kontrolný odtlačok v čiernej farbe (hore).

Aj napriek tomu, že proces prípravy a tlače poštových známok tlačených viacfarebnou oceľotlačou z plochých dosiek je veľmi náročný a nákladný, Slovenská pošta naďalej vydáva mnoho poštových známok tlačených touto oceľotlačovou technikou. Vzniká tak celý rad prekrásnych poštových známok, ktoré získali viacero medzinárodných ocenení v súťažiach o najkrajšiu poštovú známku.

Poštová známka v hárčekovej úprave (hárček) Slovenska UMENIE: Bratislavský hrad z roku 2007, autor výtvarného návrhu akad. mal. Dušan Kállay, autor rytiny František Horniak. Známka získala 1. miesto v súťaži o najkrajšiu poštovú známku sveta „Grand Prix de l’exposition WIPA“ vo Viedni v roku 2009.

Poštová známka – zhrnutie

Odporúčanie pre teba ako tematického zberateľa / tematickú zberateľku

Nech už je dôvod existencie rôznych (tlačových) úprav poštových známok akýkoľvek, len ty ako zberateľ/ka sa môžeš slobodne rozhodnúť aké formy ťa budú zaujímať a čo budeš zbierať. A teda, či si za rôzne tlačové úpravy – väčšinou omnoho drahšie – priplatíš. Rozumné je orientovať sa na samostatné známky. Iné tlačové úpravy si zaradiť do albumu, len ak prinášajú pre tvoju tému nové zaujímavé tematické motívy, ktoré na samostatných známkach nedokážeš nájsť.

Napríklad slovenská známka venovaná významnému fotografovi Karolovi Plickovi je krásna aj samostatne, no v hárčekovej úprave prináša okrem umelcovho podpisu i ďalšie obrazové (tematické) motívy, ktoré ukazujú niektoré diela tohto významného slovensko-českého fotografa a umelca: Sochy na Karlovom moste a Svadobný kroj z Očovej.

Iným spôsobom je zaujímavá slovenská poštová známka s potlačeným kupónom venovaná výtvarníkovi a autorovi slovenských poštových známok Vladimírovi Machajovi. Na známke samotnej a navyše na malom kupóne vidíme imitované vyobrazenie slovenských známok, ktoré autor vytvoril.

Späť na úvod

Obálka prvého dňa vydania (FDC)

Obálka prvého dňa vydania známky (anglicky FDC – First Day Cover) je špeciálna obálka s nalepenou známkou alebo viacerými známkami jednej série opatrená poštovou pečiatkou prvého dňa vydania a kresbou, obe so súvisiacimi motívmi s námetom známky (známok). Zvyčajne sú všetky tri prvky (poštová známka, poštová pečiatka aj kresba) vytvorené jedným autorom, čím vzniká pekný grafický celok s rovnakým zamearním.

Nepoužitá oficiálna obálka prvého dňa vydania (FDC) Slovenska k známke Osobnosti: Maximilián Hell (1720 – 1792), autorom poštovej známky, poštovej pečiatky a prítlače na obálke je akad. mal. Vladislav Rostoka.

Súčasné obálky prvého dňa vydania vznikli z bežných obálok so známkami, ktoré boli použité v prvý deň vydania známky, čo potvrdzovala poštová pečiatka.

Obálka prvého dňa vydania prvej poštovej známky na svete Penny Black použitá 6. mája 1840, je potvrdená dátumovou pečiatkou na zadnej strane.

Pretože obálky použité v prvý deň vydania poštovej známky boli a stále sú zberateľsky veľmi žiadané, rôzni obchodníci a neskôr aj poštové správy začali takéto obálky pri vydaní poštových známok umelo vyrábať. Najskôr bez kresby len s dennou pečiatkou, neskôr s kresbou a príležitostnou pečiatkou.

Súkromná obálka prvého dňa vydania (FDC) ku známke USA 50. výročie Edisonovej prvej žiarovky vydanej 5. júna 1929 so strojovou pečiatkou so správnym dátumom a tematickou kresbou (prítlačou).

Slovenská pošta vydáva obálky prvého dňa vydania ako oficiálnu súčasť vydania poštovej známky alebo série známok, preto ich považujeme za vhodný zberateľský vhodný doplnok ku zbieraniu poštových známok. Špecialitou takýchto obálok je, že ich možno v období do 30 dní od dátumu vydania známky (známok) poslať, pričom, ak hodnota nalepených známok postačuje na výšku poštovného, netreba nalepiť ďalšie známky. Aj preto je rozumnejšie (a hodnotenejšie) zbierať správne poštovo použité slovenské obálky prvého dňa vydania, najlepšie s preukázaným skutočným použitím.

Poštovo použitá oficiálna slovenská obálka prvého dňa vydania (FDC) ku známke EUROPA 2009: Astronómia (28. 5. 2009). Nominálna hodnota známky postačuje na správnu výšku poštovného za doporučený list (0,90 €), preto nie sú potrebné ďalšie známky. Skutočné poštové použitie je preukázané čiarovým kódom aplikovaným pri automatizovanom spracovaní zásielky.

Obálka prvého dňa vydania – zhrnutie

Odporúčanie pre teba ako tematického zberateľa / tematickú zberateľku

Pri zbieraní obálok prvého dňa vydania by si si mal/a dať pozor o akú obálku ide, či je vyrobená súkromne alebo je to oficiálna súčasť vydania známky ako sú napríklad oficiálne slovenské, československé a české obálky prvého dňa. Za hodnotnejšie považujeme správne poštovo použité slovenské obálky prvého dňa vydania, najlepšie s preukázaným skutočným použitím.

Späť na úvod

Analogická pohľadnica (CM - Cartes Maximum)

Analogická pohľadnica (medzinárodné pomenovanie Cartes Maximum, skratka CM) je zberateľský objekt, ktorý sa skladá z troch zložiek v analogickom súlade: poštová známka, poštová pečiatka a pohľadnica. Analogický súlad znamená, že vyobrazenie na poštovej známke má analogický (podobný) motív ako obrázok na pohľadnici a súčasne obe tematicky korešpondujú s použitou príležitostnou alebo dennou pečiatkou pošty súvisiacou s týmto motívom alebo aspoň miestom vydania poštovej známky. Dôležitou podmienkou je, že poštová známka musí byť nalepená a opečiatkovaná poštovou pečiatkou na obrazovej strane pohľadnice. Uprednostňujú sa analogické pohľadnice, na ktorých obraz na pohľadnici nie je len zväčšenou obrazu na poštovej známke, ale ponúka mierne odlišný pohľad.

Analogická pohľadnica Slovenska s analogickým obrazom ako poštová známka a zodpovedajúcou príležitostnou pečiatkou, ktorú vydala Slovenská pošta v roku 2007 k výplatnej známke Janko Hraško ako oficiálnu súčasť vydania.

Analogická pohľadnica – zhrnutie

Odporúčanie pre teba ako tematického zberateľa / tematickú zberateľku

Analogické pohľadnice sú umelý produkt, vytvorený poštovou správou, no poväčšine samotnými zberateľmi. Ak sú vhodne skomponované všetky jej tri prvky (poštová známka, poštová pečiatka a pohľadnica), vytvárajú pekný celok, ktorý môže rozširovať tematické motívy poštovej známky. Stále je to však umelá celistvosť (pozri nižšie), ktorá nie je poštovo použitá a tým neprináša do zbierky veľkú (finančnú) hodnotu.

Analogické pohľadnice môžu byť aj poštovo použité, no je to skôr výnimka, lebo lepenie známok na obrazovú časť pohľadnice nie v mnohých krajinách povolené – podľa poštových predpisov poštová známka musí byť nalepená a opečiatkovaná výhradne na adresnej strane pohľadnice.

Späť na úvod

Nálepný a pamätný list

Nálepný list (NL) a pamätný list (PaL) sú suveníry, ktoré vyrábajú poštové správy alebo jednotlivci na propagáciu vydania poštovej známky alebo používania príležitostnej pečiatky. Zvyčajne je to hárok z tvrdšieho papiera s tematicky súvisiacimi kresbami a propagačnými textami, na ktorom je nalepená poštová známka opečiatkovaná pečiatkou z obálky prvého dňa vydania poštovej známky (nálepný list) alebo príležitostnou pečiatkou (pamätný list).

(Podľa klasifikácie POFISu je rozdiel medzi nálepným a pamätným listom len v tom, že na nálepnom liste je použitá originálna pečiatka z obálky prvého dňa vydania poštovej známky, zatiaľ čo na pamätnom liste je použitá príležitostná pečiatka tematicky vhodne súvisiaca s poštovou známkou.)

Pamätný list, ktorý vydala Slovenská pošta / POFIS v roku 2018 k vydaniu príležitostnej poštovej známky Bratislavské korunovácie – 400. výročie korunovácie Ferdinanda II. – zberateľsky krásny produkt, no z poštového a filatelistického pohľadu bezcenný suvenír.

Nálepný list (vľavo) a pamätný list (vpravo), oba vydala Slovenská pošta / POFIS, so zhodným grafickým podkladom a známkou, len s odlišnými pečiatkami. Na nálepnom liste je použitá originálna pečiatka z obálky prvého dňa vydania známky Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike 2015 – Peter Sagan (21. 4. 2016), na pamätnom liste je použitá príležitostná pečiatka Peter Sagan – najbojovnejší cyklista Tour de France 2016 (3. 8. 2016).

Nálepný a pamätný list – zhrnutie

Odporúčanie pre teba ako tematického zberateľa / tematickú zberateľku

Keďže nálepný a pamätný list sú suveníry a nie (poštové) produkty určené na poštové použitie, ich hodnota je čisto zberateľsko-propagačná. Rozhľadení zberatelia sa takýmto suvenírovým produktom radšej vyhýbajú a ušetrené peniažky použijú rozumnejším spôsobom.

Späť na úvod

Poštová celistvosť so známkami

Predmetom posielania poštových zásielok je prenos ich písomného alebo fyzického (hmotného) obsahu. Na to slúžia listové obálky, pohľadnice, korešpondenčné lístky, prípadne balíky, škatule a boxy. Tento obsah je však súkromný a po zaslaní sa zo zásielky stratí, resp. stráca svoj význam. To, čo po poštovej zásielke zostane je práve obálka, lístok, pohľadnica alebo obal z balíka, ktoré nesú stopy poštovej prevádzky a zväčša aj poštové známky. Ak z nich známky neodlepíme alebo nezmyjeme, zostáva nám celistvý doklad o poštovom úkone, ktorý nazývame celistvosť (anglicky entire – celý, celistvý, úplný). Už tento názov napovedá, že ide o predmet, ktorý obsahuje viacero objektov (poštová známka, pečiatka, adresa, prídavné pečiatky a nálepky a pod.) a ako celok pekne autenticky dokumentuje poštovú službu a/alebo proces spracovania poštovej zásielky.

Ak si aspoň trochu skúsený/á zberateľ/ka a máš zberateľského ducha, veľmi pravdepodobne ťa napadne otázka: Nestojí za to zachovať ho kompletný, teda celistvý? Samozrejme, táto otázka nemá jednoznačnú odpoveď, no rozhľadený/á zberateľ/zberateľka by si ju mal/a pri každej celistvosti položiť. Položiť a zvážiť, či to, čo drží v rukách nie je niečím zaujímavé, a teda, či je rozumné to vyhodiť alebo vystrihnúť známky, alebo, či by naopak nebolo rozumnejšie (aj z hľadiska vyššej zberateľskej ceny) zachovať ju ako celistvosť v celku. Keď už nie pre seba, tak aspoň pre filatelistického kamaráta alebo partnera ako predmet výmeny alebo predaja. Takto nejako vzniká filatelistický trh, keď rozumní ľudia nevyhadzujú ale najskôr posudzujú.

Poštová celistvosť Československa na prvý pohľad nie je ničím zaujímavá, no skúsenému filatelistovi neujde nezvyčajná 5-násobná frankatúra (5 rovnakých poštových známok), no najmä provizórna doporučená (odborne rekomandačná) nálepka – názov obce Strážek a poštové smerovacie číslo 592 53 sú doplnené domácou tlačiarničkou.

Celistvosti môžu obsahovať viacero (poštových) prvkov, nielen poštové známky. A tieto poštové prvky môžu mať dokonca aj tematicky zaujímavé motívy, preto sú pre tematického zberateľa zaujímavé. Prvým príkladom sú obálky prvého dňa vydania, ktoré sú riadne poštou prepravené. Ide o poštovú celistvosť, lebo je to kompletná obálka z poštovej prevádzky a obsahuje okrem známky aj tematicky súvisiacu pečiatku a ilustráciu alebo prítlač.

Poštovo použitá oficiálna slovenská obálka prvého dňa vydania (FDC) ku známke Slovenský orloj v Starej Bystrici (22. 3. 2019). Nominálna hodnota známky postačuje na správnu výšku poštovného za list do Európy (1,20 €), preto nie sú potrebné ďalšie známky. Skutočné poštové použitie je preukázané potvrdzovacou pečiatkou prijímacej pošty adresáta na zadnej strane (SEŽANA 27. 3. 2019).

Ďalším, pre tematického zberateľa, veľmi zaujímavým a prínosným sú obálky a pohľadnice s poštovými známkami znehodnotenými (v tomto prípade skôr zhodnotenými) príležitostnými pečiatkami. Tie sú opäť filatelisticky zaujímavejšie a výrazne hodnotnejšie v celku ako výstrižky so známkou a pečiatkou.

Poštová celistvosť Československa s príležitostnou pečiatkou PRETEKY MIERU 41. ROČNÍK (BRATISLAVA 15, 9. 5. 1988) použitou na tematicky súvisiacich poštových známkach Mier Európe, mier svetu s mierovou tematikou a motívom holubice mieru od Pabla Picassa, správne poštovo použitá ako doporučený list vo vnútrozemí.

Pri určovaní tematickej a najmä finančnej hodnoty celistvosti hrajú rolu viaceré aspekty. Nestačí sa pozrieť do katalógu poštových známok, treba zvážiť všetky jej atribúty a ich unikátne spojenie. A to vyžaduje isté znalosti a skúsenosti. Aj preto nie sú celistvosti na filatelistickom trhu také populárne ako poštové známky. A aj preto sa v nich skrýva omnoho viac tematických zaujímavostí a investičných možností.

Poštová celistvosť známkami – zhrnutie

Odporúčanie pre teba ako tematického zberateľa / tematickú zberateľku

Poštové známky vychádzajú v presne známych, väčšinou veľmi vysokých nákladoch, pričom známky jedného vydania sú všetky rovnaké a ich cena je určená takmer s určitosťou len nákladom a nominálnou hodnotou. Tým je ich hodnota umelo určená – a ak nie je na nich iná zaujímavosť (napríklad vzácna tlačový chyba) – nijako sa dramaticky nezvyšuje a veľmi pravdepodobne ani nikdy zvyšovať nebude, skôr naopak (predáš ich zväčša za menej ako si ich kúpil/a).

Na druhej strane poštové celistvosti existujú v neznámom počte kusov, pričom každý kus je iný (i keď niekedy veľmi podobný). Navyše celistvosti so známkami vyšších nominálnych hodnôt sú zriedkavejšie ako tie z bežnými hodnotami, niektoré môžu byť skutočne veľmi vzácne alebo dokonca unikátne, napríklad pri špeciálnej výške poplatku alebo špeciálnej poštovej službe. Z toho vyplýva prvý základný rozdiel a výhoda oproti samostatným poštovým známkam, ktorý môže generovať zvýšenie ceny: potenciálna unikátnosť. Inými slovami, cena niečím zaujímavých celistvostí, na rozdiel od poštových známok, určite v budúcnosti porastie (predáš ich zväčša za viac ako si ich kúpil/a).

Späť na úvod

Filatelistické pomôcky

Katalóg poštových známok

Katalóg poštových známok je zoznam známok s cenami, ktoré vyšli v jednej alebo viacerých krajinách v istom časovom období. Kedysi existovali len všeobecné katalógy známok, ktoré boli jednoduchým zoznamom známok s uvedením cien, dnes sa používajú aj špecializované katalógy známok, ktoré pri každej známke uvádzajú rôzne známe varianty, chyby a zaujímavosti (tlačové odchýlky, typické tlačové chyby, skúšobné tlače, nevydané známky, známe vady zúbkovania, farebné odtiene a pod.). Existujú aj tematické katalógy známok, ktoré uvádzajú známky podľa ich tematického zamerania, napríklad lode, fauna, flóra, železnice, huby, automobily ale tiež olympijské hry alebo majstrovstvá sveta vo futbale.

Všeobecný katalóg poštových známok POFIS ČESKOSLOVENSKO 1975 (+ ukážka vnútornej dvojstrany).

Špecializovaná príručka pre zberateľov československých poštových známok a celín z roku 1988 (+ ukážka vnútornej strany).

Ukážka tematických katalógov poštových známok: nemecký MICHEL – Červený kríž, britský STANLEY GIBBONS – Motorové vozidlá na známkach a španielsky DOMFIL – Morský život.

Poštové známky v katalógoch sú zaradené podľa krajín a v rámci krajín chronologicky podľa dátumu vydania. Každá poštová známka má samostatné katalógové číslo, podľa ktorého ju dokážeš ľahko nájsť. Okrem toho môžu byť pri známkach uvedené ďalšie údaje: dátum vydania, nominálna hodnota, autor, zúbkovanie, papier – kvalita, farba, priesvitka a pod., lep - typ, odtieň a pod., náklad, tlačová technika a tlačová forma, prípadne môžu byť doplnené ďalšie súvisiace filatelistické produkty ako obálka prvého dňa, nálepný list, príležitostné a špeciálne tlače a pod. Tematické katalógy uvádzajú aj námetovú informáciu, čo je na známke zobrazené a k akej udalosti bola vydaná.

Ako používateľ katalógov známok by si si mal/a uvedomiť, že každý katalóg je v skutočnosti len cenník vydavateľa (za uvedené ceny známky predáva nie vykupuje!), preto ceny v ňom uvedené treba brať s veľkou rezervou. Inými slovami, cena uvedená v katalógu je len orientačná. Skutočnú cenu známok určuje až filatelistický trh, ktorý je určený ponukou a dopytom po konkrétnej známke, čiže cenou, za ktorú ti ju niekto ponúkne, resp. cenou, za ktorú ju je niekto ochotný od teba kúpiť.

Nemecka a celého sveta v nemčine s cenami pôvodne v nemeckých markách, teraz v eurách), YVERT (známky Francúzska, francúzskych kolónií a celého sveta vo francúzštine s cenami pôvodne vo francúzskych frankoch, teraz v eurách), SCOTT (známky USA a celého sveta v angličtine s cenami v amerických dolároch), STANLEY GIBBONS (známky Veľkej Británie, Britského Commonwealthu a celého sveta v angličtine s cenami v anglických librách), ZUMSTEIN (známky Švajčiarska a Európy v nemčine s cenami vo švajčiarskych frankoch). Samozrejme, existuje mnoho ďalších katalógov rôznych vydavateľov pre rôzne krajiny a územia.

Ukážka z katalógu STANLEY GIBBONS – COMMONWEALTH & BRITISH EMPIRE 1840-1970 z roku 2012 (Austrália).

Pravidlom býva, že najlepším katalógom pre konkrétnu krajinu je katalóg vydavateľa práve z tej konkrétnej krajiny, lebo známky a trh najlepšie pozná. Napríklad, ak chceš zbierať známky Československa, je rozumné sa orientovať hlavne podľa československých katalógov POFIS, ak zbieraš známky Slovenska podľa katalógov ZBERATEĽ alebo niektorých katalógov, ktoré vydal Zväz slovenských filatelistov. Okrem presnejších informácií poskytujú aj cenové záznamy, ktoré sú pre danú krajinu (Slovensko) najreálnejšie.

Ukážka katalógov POFIS: ČESKOSLOVENSKO 1918 – 1939 a ČESKOSLOVENSKO 1945 - 1992.

Ukážka katalógov MICHEL: všeobecný Katalóg známok Nemecka 1992/1993 a špecializovaný katalóg známok nemeckých súkromných pôšt.

Na druhej strane, ak zbieraš známky viacerých krajín alebo celého sveta, prípadne námety na známkach z celého sveta, je rozumnejšie orientovať sa podľa svetových katalógov, lebo hľadanie v jednotlivých katalógoch krajín je časovo neúnosné. Kedysi boli u nás najpoužívanejšie svetové katalógy YVERT a ZUMSTEIN, dnes sú to hlavne katalógy MICHEL, ktoré pokrývajú celý svet a neustále vychádzajú nové aktualizované vydania.

Ukážka svetových katalógov: MICHEL 2011 – Japonsko, Kórea, Mongolsko, sovietske ázijské republiky a Irán a YVERT&TELLIER 2017 – Známky Európy, diel 5, San Marino – Juhoslávia.

Moderná doba priniesla zmeny aj do vydávania katalógov. Kedysi vychádzali len tlačené katalógy, ktoré sú prirodzene z roka na rok hrubšie a objemnejšie a ťažko sa nich vyhľadáva. Moderné technológie priniesli výraznú inováciu v podobe elektronických katalógovalebo, ak chceš digitalizovaných katalógov. Okrem menšieho objemu ponúkajú aj kvalitnejšie zobrazenie známok a lepšie možnosti vyhľadávania, tie najmodernejšie aj možnosť robiť si poznámky a označiť, ktoré známky z katalógu už máš vo svojej zbierke. Najpoužívanejšie formy elektronických katalógov známok sú na CD vo forme PDF súborov alebo online katalógy na internete. Tie posledné sú zvyčajne obsahovo najkompletnejšie a, ak sa o ne autor (vydavateľ) pravidelne stará, aj najaktuálnejšie. Zvyčajne sa však za prístup platí, čo nie je vždy lacná záležitosť.

Vyhľadaj a pozri napríklad: MICHEL-Online, Stanley Gibbons, Scott Online, Yvert&Tellier, Cerés Philatelie.

Alternatívu k plateným online katalógov sú viaceré „otvorené“ katalógy známok, ktoré však nie vždy obsahujú všetky známky, kvalita ich obrazového zobrazenia i textových informácií je rôznorodá, takže nie vždy sú zdrojom hodnoverných informácií.

Vyhľadaj a pozri napríklad: Colnect, StampWorld, catawiki, LASTDODO, Freestampcatalogue, Stamps of the World, PHILOTAX.

Späť na úvod

Filatelistický album (zásobník)

Rozumný filatelista/filatelistka používa na ukladanie poštových známok filatelistický album alebo zásobník. Skladá sa z aspoň 8 listov tuhého papiera čiernej alebo bielej farby, na ktorých sú pripravené riadky s priesvitnými papierovými alebo plastovými prúžkami, za ktoré sa známky zakladajú. V kvalitnejších zásobníkoch sú medzi listami aj tenké polopriesvitné oddeľovacie listy, aby sa známky navzájom nepoškodili. Filatelistický album (zásobník) je vhodný na uloženie nepoužitých (čistých) známok s lepom aj na uloženie pečiatkovaných známok bez lepu.

Svoje filatelistické albumy ukladaj zásadne v zvislej polohe ako knihy. Ak by si ich mal/a uložené na sebe na ležato mohlo by ľahko dôjsť k prílišnému pritlačeniu a zlepeniu známok a k poškodeniu väzby albumu.

Späť na úvod

Filatelistická pinzeta

Skúsený filatelista/skúsená filatelistka, ktorému/ktorej záleží na jeho/jej známkach nikdy neberie známku priamo do rúk, na bezpečnú manipuláciu so známkami používa filatelistickú pinzetu.

Filatelistická pinzeta je jednoduchý nástroj vyrobený z nehrdzavejúceho kovu určený na bezpečnú manipuláciu s poštovými známkami, aby sa nepoškodili. Napríklad špinavými rukami by si mohol/mohla známku zašpiniť na obrazovej strane, vlhkými rukami zase lep na zadnej strane. Oproti iným pinzetám má filatelistická pinzeta na konci ploché zakončenie, nie ostré hrany alebo zúbky, ktoré by známku pri silnom stlačení mohli poškodiť. Preto vždy používaj len originálne pinzety určené pre filatelistov, nikdy nie pinzety, ktoré sú v lekárničkách alebo rôznych kozmetických súpravách.

Filatelistické pinzety rôznych tvarov, no vždy s plochým zakončením na bezpečné uchytenie poštových známok.

Filatelistické pinzety rôznych tvarov, no vždy s plochým zakončením na bezpečné uchytenie poštových známok.

Späť na úvod

Filatelistická lupa a mikroskop

Isto si sa stretol/stretla so situáciou, že niektoré detaily na známke sú pre tvoje oči príliš drobné alebo texty nečitateľné. V takých prípadoch pomôže filatelistická lupa. Je to vlastne zväčšovacie sklo – šošovka, ktorá je vytvorená tak, aby zväčšovala obraz, na ktorý sa cez ňu pozeráš. Na bežné použitie úplne postačuje lupa so zväčšením 2x – 10x.

Veľmi šikovným a praktickým pomocníkom je kompaktná filatelistická lupa, ktorú položíš priamo na známku. Je skonštruovaná tak, aby jej ohnisko = miesto najväčšieho zväčšenia a zaostrenia, bolo presne na ploche známky, takže už nemusíš zaostrovať. Priesvitná spodná časť prepúšťa zase dostatok svetla.

Pokročilejší filatelisti požívajú nástroje s väčším zväčšením, ako sú silnejšie lupy alebo digitálne mikroskopy, napojené na počítač. Tie umožňujú nielen mnohonásobné zväčšenie, ale aj uloženie zväčšených obrázkov v digitálnej forme.

Užitočnou novinkou sú lupy, ktoré sa dajú nasadiť pred kameru mobilného telefónu. Je to veľmi jednoduchá pomôcka, ktorá ti tiež umožní urobiť si fotky zväčšených detailov známok.

Späť na úvod

Filatelistický zúbkomer

Pre lepšie oddeľovanie známok od seba, vymysleli múdre hlavy perforovanie hárkov známok perforačnými ihlami. Jeho výsledkom je hustý rad dierok, ktoré pomôžu známky ľahšie oddeliť a nepoškodiť ich. Pretože známky majú po oddelení na okrajoch zúbky, voláme takéto perforovanie perforačnými ihlami aj zúbkovanie. Na perforovanie sa používajú duté perforačné ihly rôzneho priemeru a rôznej hustoty, čo vedie ku tomu, že vznikajú zúbky rôznych veľkostí a vzdialeností od seba.

Ukážka perforácie na slovenských známkach (zľava doprava): malé perforačné otvory, stredné perforačné otvory, veľké perforačné otvory (autor Rudolf Šulej).

Na meranie veľkosti zúbkov slúži filatelistický zúbkomer. Má naznačené vzory najbežnejších zúbkovaní, ku ktorým skúmanú známka prikladáš. Čísla pri vzoroch neznamenajú koľko má známka zúbkov, ale koľko zúbkov (alebo ich častí) sa zmestí na 2 cm, čo je objektívnejšie kritérium merania.

Plochý zúbkomer (vľavo) a zúbkomer s vystúpenými valčekmi, ktoré imitujú perforačné ihly (vpravo). Prvý umožňuje zmerať zúbkovanie priložením samostatnej známky k zúbkomeru (stredné polia) alebo priložením zúbkomeru ku nalepenej známke (okrajové polia). Druhý umožňuje meranie zúbkov na samostatných známkach prikladaním ku valčekom rôznej veľkosti a hustoty – to správne musí presne pasovať do zúbkov na známke.

Pokročilí filatelisti a filatelistickí znalci, ktorí overujú poštové známky a ich pravosť používajú aj veľmi presné elektronické zúbkomery.

Ak si tematický zberateľ, pravdepodobne nepotrebuješ merať veľkosť zúbkovania svojich známok, lebo takmer u všetkých bežných známok je použitá len jedna veľkosť. Ak si však špecializovaný zberateľ, ktorý sa zaoberá variantami známok, kam patrí aj rozlišovanie známok podľa zúbkovania, bez zúbkomeru sa nezaobídeš. Najlepšie urobíš, ak si zaobstaráš kovový plochý zúbkomer, ktorý ti vydrží najdlhšie.

Späť na úvod

Filatelistická UV lampa

Vydavatelia poštových známok hľadajú cesty ako skvalitniť svoje poštové známky, ako zamedziť ich falšovaniu a, v neposlednom rade, ako ich využiť pri automatizácii triedenia a doručovania poštových zásielok. Jednou z možností je používanie špeciálneho papiera na tlač známok, ktorý má špecifickú farbu, hrúbku, tuhosť, granularitu a pod. A tiež obsahuje rôzne chemické prímesi, ktoré sa pod ultrafialovým žiarením prejavujú charakteristickými farebnými odtieňmi. Keďže nie sú voľným okom postrehnuteľné, na rozoznávanie rôznych prímesí známkového papiera slúži filatelistická lampa s ultrafialovým vyžarovaním (UV lampa). Pri ožiarení známky zmení farbu podľa toho aká prímes je v známkovom papieri prítomná (UV lampy sa používajú aj na skúmanie pravosti bankoviek).

Ak si tematický zberateľ, pravdepodobne nepotrebuješ zisťovať prímesi vo svojich známkach. Ak si však špecializovaný zberateľ, ktorý sa zaoberá variantami známok, kam patrí aj odlišný známkový papier, bez UV lampy sa nezaobídeš.

Späť na úvod

Námety na zmyslenie, otázky a úlohy

? Na slovenských známkach sa objavuje určenie nominálnej hodnoty bez uvedenia skratky meny, so skratkou meny Sk, so skratkou meny € a na niektorých známkach dokonca nie je uvedená nominálna hodnota ani mena, ale záhadné skratky T2 50 g. T1 50 g a pod. Vedel/a by si vysvetliť prečo je to tak a čo tieto skratky znamenajú?

? Vedel/a by si nájsť aspoň tri poštové známky, na ktorých je vyobrazená filatelistická lupa alebo filatelista pri práci s lupou? Prípadne iné filatelistické pomôcky ako je pinzeta alebo zásobník? Prezraďme, že aj medzi známkami Slovenska sa také nájdu.

? Skús si sám/sama pre seba pozrieť doteraz vydané slovenské poštové známky a nájsť medzi nimi tie, ktoré sa ti najviac páčia, prípadne tie, čo sa ti vôbec nepáčia. Čo majú spoločné? Autor, tlačová technika, formát, farebné prevedenie, námet?

? Máš nejakého obľúbeného autora/autorku slovenských poštových známok. Ak áno, čo sa ti na známkach, ktoré vytvoril/a páči? Poznáš aj jej inú (neznámkovú) umeleckú tvorbu?

? Slovenská pošta vydáva niektoré známky na základe detských kresieb. Vieš zistiť, ktoré sú to, koľko ich je a aké námety deti na „svojich“ známkach najčastejšie zachytávajú?

? Ak by si mal/a tú moc, aký námet na poštovú známku alebo známky by si presadil/a? Historický, prírodný, športový alebo kultúrny? Alebo nejakú významnú osobnosť? Trúfol/trúfla by si si navrhnúť vlastnú poštovú známku? Ak áno, skús... a nezabudni na svoj návrh pridať názov krajiny a všetko ostatné čo na poštovú známku patrí.

Pri viacerých zadaniach ti pomôžu slovenské filatelistické stránky:

www.pofis.sk

www.slovenskafilatelia.sk

www.postoveznamky.sk

Späť na úvod

Celý článok vo formáte PDF: Slovník podkutého filatelistu (PDF)