Poštová známka:
Šport: Vladimír Dzurilla (1942 – 1995)
Príležitostná poštová známka z emisného radu Šport venovaná vynikajúcemu slovenskému hokejovému brankárovi Vladimírovi Dzurillovi.
Pôvodný výtvarný návrh(y):
Tematický popis a súvislosti:
Vladimír Dzurilla (nar. 2. augusta 1942) je brankárskou legendou svetového, československého a slovenského hokeja. Československo reprezentoval v 139 zápasoch. Trojnásobný majster sveta (1972, 1976, 1977) bol účastníkom a medailistom troch zimných olympijských hier (1964 - bronz, 1968 - striebro, 1972 - bronz) a ôsmich majstrovstiev sveta, na ktorých získal okrem troch zlatých i dve strieborné a tri bronzové medaily. V bránke čs. národného mužstva stál pri historickom víťazstve 8:0 nad Kanadou na MS v Tampere v roku 1965 i pri ešte slávnejšom víťazstve 1:0 nad kolískou hokeja na prvom ročníku Kanadského pohára v roku 1976. V zápase, ktorý bol označený za jeden z najlepších v hokejovej histórii, odolal Orrovi, Hullovi i Espositovi. Pamätný je jeho výkon v dramatickom zápase na ZOH v Grenobli, v ktorom Československo porazilo sovietsku „zbornú“ 5:4. „Vlado“ bol rešpektovaným „nepriateľom“ roky neporaziteľného tímu trénerov Tarasova a Černyševa.
Stal sa prvým slovenským hokejistom uvedeným v roku 1998 do Siene slávy Medzinárodnej federácie ľadového hokeja a zaslúžene zvíťazil v ankete „Slovenský hokejista 20. storočia“. Za 19 ligových sezón odchytal 571 zápasov, v rokoch 1957 − 1973 v drese Slovana Bratislava a v rokoch 1973 − 1978 za brnenskú Kométu (ZKL, neskôr Zetor Brno). 25-ročnú hokejovú kariéru končil v bavorskom HC Riessersee v roku 1982. V roku 2002 sa stal súčasťou Siene slávy slovenského hokeja a v roku 2007 mu bol in memoriam udelený Pribinov kríž I. triedy za zásluhy o ozvoj slovenského športu. V ankete Slovenský športovec 20. storočia skončil tretí za olympijskými víťazmi Ondrejom Nepelom a Antonom Tkáčom. Všetci hokejoví fanúšikovia − od Montrealu cez Sapporo až po pamätníkov z tribúny „C“ starého bratislavského zimného štadióna, ktorí zažili nezabudnuteľného „Maca“, boli účastníkmi veľkého hokejového príbehu. Svoj posledný hokejový súboj odohral v mužstve veteránov svetového hokeja v máji 1995 v Štokholme proti veteránom Švédska. Tridsať rokov po tom, ako sa stal najlepším brankárom MS v Tampere prevzal s dzurillovským úsmevom po zápase ocenenie najlepšieho hráča zápasu. 27. júla 1995 prestúpil posledný raz − do nebeského All-Stars teamu.
Autor (zdroj) popisu: Dr. Peter Osuský