Slovak, Czech and Czechoslovak stamp:
The right is left and left is right

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Expert´s dispute on an unusual discovery of the Slovenský štát/1939 overprint on a genuine used cover + opinion of the expert on history and censorship

Zberatelia celistvostí sa nie každý deň stretávajú s obálkami z listov s tzv. násobnými frankatúrami a ešte zriedkavejší je prípad, keď sa na jednej obálke ocitnú v „tesnom susedstve“ dve rovnaké známky, pričom jedna je „ľavá“ a druhá je pravá.

Jeden z takýchto prípadov ukazuje obrázok - ide o celistvosť s dvomi československými známkami nominálnej hodnoty 3.50 Kč z emisie Krajiny, hrady, města (č. 310) s modrou pretlačou Slovenský štát/1939.

Tieto známky sú v neupotrebenom stave pomerne vzácne, na obálkach listov, ktoré skutočne prešli poštou, sú ešte vzácnejšie, na trhu sa vyskytujú ojedinele. Vzácnosť takýchto celistvostí vyplýva jednak z faktu, že tri päťdesiatky s modrou pretlačou vyšli len v náklade 17.000 kusov, a jednak z toho, že známky krajiniek a hradov (č. 13 - 19b) platili v poštovej prevádzke len veľmi krátko - vydané boli v časovom rozpätí 24. marec - 1. apríl 1939 a ich platnosť skončila už 17. apríla!

Ale čo v prípade, keď jedna známka má pretlač pravú (známka vľavo) a druhá pretlač falošnú?

Znižuje to cenu celistvosti, alebo práve naopak, zvyšuje, keďže ide o kuriozitu? A ako takáto kuriozita mohla vzniknúť??

Falošný poštový úradník Fero...

Pri troche fantázie a zmyslu pre recesiu sa natíska takýto obrázok udalostí: Je 12 hodín (údaj z odtlačku poštovej pečiatky). Tesne pred dvanástou poštový zamestnanec pri priehradke lepí na obálku 3,50-tku s pravou pretlačou. Ešte chce nalepiť druhú, ale končí mu zmena, z útrob pošty prichádza striedajúci úradník. Poklepe ho po ramene: „Striedame!“ Úradník zdvihne zrak: „Teba nepoznám, ty si tu nový?“ „Nový, volám sa Fero.“ Podajú si ruky a Fero si sadne na uvoľnenú stoličku a otočí zrak k pánovi pred okienkom: „Expres, do Čiech?“ Po súhlasnom prikývnutí falošný poštový zamestnanec Fero vyťahuje peňaženku a z nej niekoľko 3.50-tok a ďalších vyšších hodnôt s falošnými pretlačami. Jednu z falošných 3,50-tok lepí na obálku vedľa tej pravej, pečiatkou udiera obálku a z eráru si do peňaženky zakladá 3.50-tku s pravou pretlačou. Na „výmenu“. Medzitým v útrobách pošty počuť pravého poštového úradníka, ktorý mal striedať zmenu a ktorého Fero omráčil, vyzliekol z rovnošaty, zviazal a do úst mu napchal ponožku, ako ťažko dýcha. Kým jazykom ponožku vytlačí a privolá pomoc, Fero veselo pečiatkuje obálky so svojimi falošnými známkami a najväčší „plezír“ má z klientov, ktorí posielajú radostné správy o vzniku Slovenského štátu svojím príbuzným do Uruguaja či Bolívie - tam totiž - v súlade s poštovým sadzobníkom - môže nalepiť modrú desaťkorunovú Bratislavu a tá pravá z eráru putuje do jeho vrecka. Napriek tomu, že je polovica apríla, na pošte je príjemne teplo, a tak Ferovi ľavá ponožka vôbec nechýba...

Hlúposť, ale...

Pritiahnuté za vlasy? Určite. Hoci niektoré okolnosti, viac či menej vzdialené od tejto predstavy, sa skutočne diali.

Ako prezrádzajú pamätníci marcových dní roku 1939 (Ladislav Novotný), už pár dní po vydaní pretlačových známok operovali na hlavnej pošte v Bratislave agilní spolupracovníci známeho a bleskurýchlo konajúceho pražského falzifikátora Jaroslava Švandu a dôverčivým klientom pošty, ktorí z eufórie zo vzniku samostatného štátu strácali ostražitosť, vymieňali a predávali československé známky s falošnou pretlačou Slovenský štát/1939. Okrem iných aj modrého Štefánika s falošnou pretlačou. Dnes je ten bez pretlače vzácnejší ako s pretlačou, ale keďže v tom čase bolo pretlačeného na pošte málo, išiel „na dračku“.

Inkriminovaná obálka s dvoma známkami 3.50 Kč, s jednou pravou a druhou falošnou, môže vo výstavnom exponáte prehovoriť o tomto príbehu. Príbehu expresného konania jedného agilného pražského falzifikátora.

Názor odborníka na poštovú históriu a cenzúru (Miroslav Bachratý, člen Komisie znalcov ZSF):

FALZIFIKÁT CELISTVOSTI SO SLOVENSKÝMI PRETLAČOVÝMI ZNÁMKAMI

V 5. minuloročnom čísle Merkur-Revue a tiež na webovej stránke www.postoveznamky.sk uverejnil B. Synek článok pojednávajúci o celistvosti vyplatenej dvojicou slovenských pretlačových známok 3,50 Kč (Slavkov u Brna). Autor sa venuje problematike jej vzniku z hľadiska použitia bizarnej frankatúry, pozostávajúcej z jednej známky s pravou a druhej s falošnou pretlačou. Dokonca kladie otázku, aký vplyv na jej cenu môže mať „vyplatenie“ zásielky takouto kombináciou známok, pričom zrejme považuje zásielku za riadne prepravenú poštou. Použitie známky 3,50 Kč s modrou pretlačou ako dvojnásobnej frankatúry predstavuje mimoriadne zriedkavý prípad, keďže ide o známku s pomerne nízkym nákladom, v poštovej prevádzke platnú iba krátke obdobie 17 dní (známka s modrou pretlačou vyšla 1.4.1939). Z uvedených dôvodov sa známka v upotrebenom (opečiatkovanom) stave vyskytuje veľmi vzácne*. Dvojica známok presne pokrývala poplatok za náhly list do 20g v styku s blízkou cudzinou (2.- + 5 .- Ks), čo je aj prípad opisovanej celistvosti adresovanej do Protektorátu. Takže skutočne aukčný kus, ktorý by každý aukčný dom rád prijal do svojej ponuky. Nesmel by tu však byť jeden háčik, vlastne tých háčikov je v skutočnosti viac...

Už samotný fakt, že na zásielke je použitá falošná známka, je signálom, že čosi nie je v poriadku. Falzifikáty známok sú filatelistami cenené v jedinom prípade, totiž ak boli vyhotovené za účelom poškodiť poštovú správu ich použitím na vyplatenie zásielok a ich následnou prepravou adresátom v poštovej prevádzke. Pritom zisk falšovateľa a škoda vzniknutá pošte sú vyjadrené nominálnou hodnotou sfalšovanej známky. V danom prípade sa však nejedná o falzifikát na škodu pošty, pretože základná známka bola platná v danom období aj bez pretlače vo svojej pôvodnej nominálnej hodnote, takže nelegálne pretlačenie pravej platnej známky by falšovateľovi žiadny zisk neprinieslo (pokiaľ ide o nominálnu hodnotu) a poštu nijako finančne nepoškodilo. Je teda nad všetky pochyby, že falošná pretlač bola aplikovaná na pôvodnú pravú a stále platnú známku s cieľom podviesť zberateľov. Preto úvahy o tom, či prítomnosť falošnej známky na zásielke môže zvýšiť jej hodnotu, považujem za bezpredmetné a vo vzťahu k menej informovanej zberateľskej verejnosti za nie celkom etické a to ani v tom prípade, ak by zásielka skutočne prešla poštovou prepravou. Ani to sa však v tomto prípade nestalo, aj keď na prvý pohľad všetko vyzerá tak, ako má byť.

Listová obálka vzhľadovo korešponduje s obdobím vzniku celistvosti svojím materiálom, farbou i tvarom rezu. Pokiaľ ide o pečiatku, znehodnocujúcu obidve známky, patrila pošte Bratislava 1, rozlišovací znak „4a“ zodpovedá použitiu na listovej priehradke. Nálepka EXPRES je čs. vzoru, tieto nálepky sa bežne používali aj po vzniku Slovenského štátu a mierne odlišné slovenské nálepky boli tlačené až po vyčerpaní ich zásob. Zásielka je adresovaná do Protektorátu, aj keď to nie je na nej výslovne vyznačené, čo však možno pripísať istej zotrvačnosti a nezvyku na novú štátno-právnu situáciu. Čo je však na adrese nápadné, je rukopis, vykazujúci znaky násilného tvarovania písmen (miestami roztrasené čiary, osobitne stojace písmená bez tzv. ľahkých ťahov). Ale budiž, nemôžeme stopercentne vylúčiť, že ide o pôvodný rukopis odosielateľky. Závažnejšia je skutočnosť, že v adrese je uvedená Valdštýnova ulica v Moravskej Ostrave – Mariánskych Horách. V apríli 1939 však takáto ulica v Ostrave neexistovala, toto pomenovanie (v nemčine Wallensteinstrasse) bolo zavedené až 18.10.1939 a to zmenou pôvodného názvu ulice Jana Čapka. Podľa „Ostravského uličníka“ [1] informáciu o tom priniesol Mährisch-Schlesische Landeszeitung z 19.10.1939. Už z toho je teda evidentné, že prezentovaná celistvosť nemohla vzniknúť legálnym spôsobom 17.4.1939 (dátum poštovej pečiatky). Hodnovernosť celistvosti mala byť potvrdená dvomi ďalším artefaktmi – cenzúrou a príchodovou pečiatkou. Použitá cenzúrna páska viedenskej cenzúrnej služobne svojím vyhotovením - bez rozlišovacieho písmena „g“ a s nápisom „Geprüft“ – síce zodpovedá roku 1939, chybou krásy je však skutočnosť, že nemecká cenzúra poštového styku s cudzinou začala až po začiatku ťaženia proti Poľsku (1.9.1939), v prípade viedenskej cenzúry sú prvé známe doklady z decembra 1939. Uvedený typ cenzúrnej pásky za začal používať rovnako až od decembra 1939 [2]. Naviac, v počiatočnom cenzúrnom období sa zásielky otvárali na zadnej strane a nie na hrane obálky, pričom otvárací rez sa zalepoval páskou v rozvinutom stave, teda nepreloženou.

Ak odhliadneme od cenzúry, ktorá v apríli ešte neexistovala a cenzúrna páska je teda doplnená dodatočne len pre zvýšenie atraktivity celistvosti, posledným „tromfom“ by mohla byť príchodová pečiatka, ktorou musela byť podľa predpisu opatrená každá náhla zásielka. Keďže v mestskej časti Mariánské Hory pôsobil poštový úrad Moravská Ostrava 6 (pozri [3], položka 0802), na zásielke by sa dala očakávať skôr pečiatka tejto pošty, než pošty Moravská Ostrava 1, ako je to na zásielke. Pripusťme však, že doručovaciu službu náhlych zásielok pre celú Ostravu vykonávala hlavná ostravská pošta 1, čo by mohlo vysvetliť tento zdanlivý nesúlad. Aj táto pečiatka má však „chybu krásy“, pretože pečiatka III. typu s dvojjazyčným textom MÄHRISCH OSTRAU 1 / MORAVSKÁ OSTRAVA 1 a rozlišovacím číslom 25 mohla byť vyrobená až po 18.9.1939 a to na základe protektorátneho výnosu ministerstva dopravy, ktorým boli zavedené nemecko-české názvy poštových úradov a ktorý bol publikovaný vo vestníku pod názvom „Úprava užívání jazyků u pošty“ [3]. Pokiaľ by sa na pečiatke nachádzala pomlčka ( na reprodukcii v časopise to nie je zreteľné) v nemeckom názve pošty MÄHRISCH-OSTRAU 1, pochádzala by z ešte neskoršieho obdobia (po marci 1940).

Takže žiadny falošný úradník Fero z bulvárneho popisu „udalostí“ okolo vzniku predmetnej celistvosti, ale skôr vychytralý podvodník dobre oboznámený s pomermi na filatelistickom „trhu“ pred bratislavskou hlavnou poštou mohol podstrčiť úradníčke za priehradkou nepopísanú obálku s nalepenými známkami na opečiatkovanie v posledný deň platnosti známok (17.4.). Ťažko očakávať, že slečna za priehradkou by bola schopná rozoznať pravú pretlač od falošnej na známke, ktorú predtým možno nikdy nevidela. Nemožno ani vylúčiť – a ja sa prikláňam skôr k tejto možnosti - , že pečiatka sa na známky mohla dostať aj oveľa neskôr, možno ani nie tak dávno. Na čiernom trhu koluje totiž množstvo originálnych pečiatok, ktoré sa dostali do nepovolaných rúk niekedy začiatkom 90-tych rokov.

Z uvedeného vyplýva, že predmetná celistvosť je ako celok falošná a preto je potrebné vyzvať filatelistickú verejnosť na opatrnosť a to skôr, než niekto na aukcii zdvihne ruku s dražobným číslom.

* Autorove tvrdenie o vzácnosti v neupotrebenom stave považujem za preklep.

Preklad textu k obr. s cenzúrnou zálepkou:
Páska s nápisom, 30 mm široká, ... s textom „Geprüft“ s obvyklou pečaťou. ....Používala sa od decembra 1939 do januára 1940 bez odtlačku cenzúrnej pečiatky. Listy sú narezané vzadu v pozdĺžnom smere a takto aj znovu zalepené. Listy nevykazujú žiadne poznámky cenzorov.

Literatúra:

[1] http://mapomol.cz/

[2] Riemer, K-H.: Die Überwachung des Auslandbriefverkehrs während des II. Weltkrieges durch deutsche Dienststellen; Band 88, Neue Schriftenreihe der Poststempelgilde e.V., 2004

[3] Neumann, J., Valachovič, J.: Monografie poštovní historie 1939-1945, Protektorát Čechy a Morava, 1.díl: Razítka poštovních úřadů 1939-1940 (předběžná); 1999