Poštová známka:
Umenie: Ján Jakub Stunder (1759 – 1811) - Gróf Ján Hadík načtráva Stunderov portrét

Poštová známka z edičného radu Umenie s vyobrazením obrazu Jána Jakuba Stundera "Gróf Ján Hadík načtráva Stunderov portrét", ktorý je majetkom Slovenskej národnej galérie.

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Rytec známky: František Horniak

Tematický popis a súvislosti:

Dánsky maliar Jean Jacques Stunder, predstaviteľ európskeho osvietenstva a klasicizmu, našiel na Slovensku svoj druhý domov. Študoval na kodaňskej akadémii umenia, pobýval v Taliansku a vo Viedni. Do Uhorska sa dostal na pozvanie Ferenca Kazinczyho (1793), ktorý chcel založiť akadémiu umenia, aby povzniesol kultúru svojej krajiny. Zámer stroskotal, Kazinczyho obvinili z účasti na sprisahaní „uhorských jakobínov“ a odsúdili. Stunder však našiel mecénov v kruhoch Kazinczyho sympatizantov, slobodomurárov, inteligencie, reformovaných katolíkov. Usadil sa v Levoči a oženil sa s dcérou zlatníka a člena lóže Samuela Adamiho – Alžbetou (1797). Maľoval oltárne obrazy a portréty. Grófa Jána Jozefa Hadika de Futog (1755 – 1833) zvečnil ako kreslí jeho portrét a potom ešte raz ako kreslí portrét jeho manželky. Prvý signovaný obraz sa nachádza v Slovenskej národnej galérii, druhý v Maďarskom národnom múzeu. Týmto obrazom z konca 18. storočia pridáva na charaktere predpoklad, že vznikli z priateľstva oboch džentlmenov a nie na objednávku ako bolo zvykom. Portrétovaný gróf Hadik vyrastal v Levoči, na rozdiel od svojich bratov nešiel v šľapajach svojho otca, slávneho c. k. poľného maršala Andreja Hadika. Venoval sa umeniu a práci miestodržiteľského radcu. Od roku 1784 bol manželom grófky Františky von Breuner, s ktorou mal štyri deti. Jeho stvárnenie sa nesie v duchu klasicistických portrétov, tie bývali poctami duševne blízkym ľuďom, vyznačovali sa prostými kompozíciami, neutrálnym pozadím, tlmeným svetlom, intímnou atmosférou. Dôležité bolo prirodzené vyznenie a odev. Gróf Hadik išiel s dobou, už žiadna parochňa, či zdobený kabátec, ale podľa anglickej módy biela košeľa, zamatové sako, dlhé svetlé nohavice a plášť (prehodený cez stoličku). Punc osobnosti mu dodáva čapica s kožušinou.

Na FDC je použité dielo Jána Jakuba Stundera „Imrich Zay“, zo zbierok Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice.

Autor (zdroj) popisu: Marta Herucová