Poštová známka:
Umenie: Mária Bartuszová (1936 – 1996)
Poštová známka z edičného radu Umenie s vyobrazením plastiky Márie Bartuszovej (1936 – 1996), ktorá je majetkom Slovenskej národnej galérie.
Pôvodný výtvarný návrh(y):
Tematický popis a súvislosti:
Významná sochárka českého pôvodu Maria Bartuszová (24. 4. 1936, Praha – 22. 12.1996, Košice) žila a tvorila od začiatku šesťdesiatych rokov až do svojej predčasnej smrti v Košiciach. V rokoch 1956 – 1961 študovala na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe špecializáciu keramika a porcelán v ateliéri prof. Otta Eckerta. Od začiatku tvorby sústredene rozvíjala osobitý program abstraktného sochárstva, ktorý v poslednom desaťročí získal výraznú pozornosť doma i v zahraničí. Po krátko trvajúcom sochárkinom zaujatí geometriou prevládol v jej tvorbe koncentrovanejší výskum organických, biologických tvarov a fyzikálnych vlastností hmoty. Bartuszová nachádzala inšpiráciu v prírode a v prírodných zákonitostiach. Sadrový odliatok Bez názvu (1980 – 1989), ktorý je motívom poštovej známky, pochádza zo zbierky Slovenskej národnej galérie a zastupuje voľnú sériu komorných diel Bartuszovej vrcholného obdobia, ktoré je zároveň i tým záverečným v jej sochárskom umení. Motívom prítlače na FDC je dielo Malý škrupinový reliéf (1958) zo zbierok Východoslovenskej galérie v Košiciach. Séria ovoidných (vajcovitých) tvarov vznikla odlievaním sadry s použitím rôznych gumených foriem (napríklad balóny); autorskú techniku nazvala Bartuszová pneumatickým tvarovaním. Sochy evokujú tvar vajca a z neho odvodené významy – zrod, plod, úkryt, základ, začiatok, večné tajomstvo života... Malé ale i rozmernejšie sochy podobné vajcovým škrupinám majú perforovaný tvar s labyrintom vnútorných priestorov s tenkými stenami. Oblý tvar a biela farba sadry pôsobia krehko, jemne, ľahko, čisto, zraniteľne až nadpozemsky. Dôležitá je hra svetla a tieňa – kontrastov negatívnych a pozitívnych objemov, vnútorných a vonkajších priestorov. Sochy majú vlastný vnútorný svet, fascinujú nás mágiou tajomstva života a smrti. Fyzickú krehkosť škrupín môžeme chápať i ako metaforu zraniteľnosti živej existencie. Ako napísala Bartuszová vo svojich poznámkach: „...malé prázdno, plné malého nekonečného vesmíru...“.
Ďalšie informácie:
- Poklad, ktorý sme nestihli objaviť: Maria Bartuszová
- Svetový úspech: sochárku Mariu Bartuszovú o rok spoznajú tisíce divákov v londýnskej galérii
Autor (zdroj) popisu: Mgr. Vladimíra Büngerová