Príležitostná pečiatka:
Uvedenie poštovej známky Kultúrne dedičstvo Slovenska: Trenčianske Teplice

Príležitostná poštová pečiatka používaná pri príležitosti slávnostného uvedenia poštovej známky Kultúrne dedičstvo Slovenska: Trenčianske Teplice v Trenčianskych Tepliciach.

Tematický popis a súvislosti:

Na Slovensku nie je veľa architektonických diel, ktoré by tak prirodzene prepájali prírodu s ľudským funkčným výtvorom, prísnosť a logiku konštrukcie s poéziou umeleckého diela. Letné kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach takýmto dielom nesporne je. Významný brniansky architekt Bohuslav Fuchs (1895 – 1972) v tejto vo svojej podstate skromnej architektúre dokázal vytvoriť dielo, ktoré sa radí k najhodnotenejším pamiatkam funkcionalizmu nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom kontexte.

V 30. rokoch 20. storočia zažívalo kúpeľné mesto Trenčianske Teplice jedno zo svojich zlatých období, preto niet divu, že sa vtedajšie vedenie kúpeľov pri plánovaní ich rozšírenia rozhodlo pre futuristický návrh architekta Fuchsa. Architekt nový kúpeľný komplex naprojektoval na slnečnom svahu nad mestom, technicky náročný projekt však nebolo v silách kúpeľov realizovať naraz. V roku 1937 postavili letné kúpalisko, ktoré sa nakoniec stalo jediným fragmentom tejto ambicióznej vízie. Fuchs v duchu nových funkčných a hygienických požiadaviek navrhol kúpalisko ako vzdušný a presvetlený terasovitý objekt. Okrem bežnej náplne architekt na kúpalisku naprojektoval niekoľko výtvarne výnimočných priestorov, z ktorých nesporne najzaujímavejším je vyhliadková reštaurácia. Podobne, ako to obdivujeme na slávnej Vile Tugendhat, aj celopresklené steny tejto reštaurácie sa vysúvajú a prepájajú tak interiér s vonkajšou prírodou. Fuchs však vonkoncom nepristúpil k návrhu Zelenej žaby s pravouhlou prísnosťou brnianskej vily, naopak, vniesol do kúpaliska tvarovú a farebnú pestrosť. Zaoblené schodiská a terasy, kontrast sýtych farieb a prírodných materiálov vo vyváženej harmónii robia z kúpaliska špičkovú architektúru, ktorá je po pätnástich rokoch chátrania zrekonštruovaná a opäť slúži nielen pre telesné, ale aj pre výtvarné vyžitie verejnosti.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Peter Szalay, PhD.