Príležitostná pečiatka:
Uvedenie poštovej známky Umenie: Oltár sv. Jakuba v Chráme sv. Jakuba v Levoči

Príležitostná poštová pečiatka používaná pri príležitosti slávnostného uvedenia poštovej známky Umenie: Oltár sv. Jakuba v Chráme sv. Jakuba v Levoči v Levoči.

Tematický popis a súvislosti:

Slovensko má mnoho pamiatok z obdobia gotiky. Najviac sú zastúpené v kostoloch v Bardejove a v Levoči. Medzi nimi vyniká jedinečný Oltár sv. Jakuba, hlavný oltár v Bazilike sv. Jakuba v Levoči. Svojou výškou 18,62 m (60 levočských stôp) je najvyšším zachovaným gotickým oltárom na svete. Pomerne malé presbytérium zapĺňa od podlahy až po klenbu, a to bez toho, aby stratil svoju ľahkú a vznešenú eleganciu. Naopak, s architektúrou vytvára harmonický celok. Ide o dielo jedinečnej kvality. Geniálne je jeho usadenie do pomerne malého presbytéria kostola, geniálna je jeho geometrická harmónia – je vytvorený na základe sústavy trojuholníkov a kružníc – a geniálna na ňom je aj skutočnosť, že napriek tomu, že na ňom pracovali viacerí umelci rezbárskej dielne Majstra Pavla z Levoče, všetky jeho časti – počnúc významnými sochami až po najmenšie dekorácie – sú vyhotovené na vysokej úrovni, a to ako z rezbárskej, tak aj z maliarskej či pozlacovacej stránky. Vznikol pravdepodobne v rokoch 1508 – 1517, keď bol dokončený pozlátením a výmaľbou. Jeho autorom je Majster Pavol z Levoče, umelec, o ktorom síce nevieme, odkiaľ do Levoče prišiel, ale vieme, že tu žil a pracoval najmenej od roku 1507 do svojej smrti okolo roku 1540. Poznáme aj jeho rodinu. Pozoruhodná je aj skutočnosť, že Majster Pavol, ktorý bol už renesančným rezbárom – ako to dokazujú jeho ďalšie oltáre, najmä Oltár sv. Jánov v tom istom chráme – tento oltár zhotovil na žiadosť konzervatívnej levočskej mestskej rady v dokonalom gotickom slohu. Ide o dielo jedinečné, nesmierne elegantné a technicky bezchybne spracované. Je šťastím, že sa zachovalo do súčasnosti napriek tomu, že medzičasom Levoča niekoľkokrát celkom zhorela. Ohrozoval ho však črvotoč, ale aj pred ním ho zachránilo reštaurovanie bratmi Kotrbovcami v prvej polovici 50. rokov 20. storočia. V našej známkovej tvorbe už v minulosti vyšli niektoré detaily tohto oltára (napr. Madona), ale ako celok vychádza až teraz.

Autor (zdroj) popisu: Doc. PhDr. Ivan Chalupecký