Poštová známka:
Úžitkové umenie na Slovensku: Zlatá Zuzana zo sklárne Zlatno

Príležitostná poštová známka z emisného radu Úžitkové umenie na Slovensku s motívom pohára Zlatá Zuzana zo sklárne Zlatno

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Jozef Staník (1908 – 1986), rodák zo Zlatna, pracoval v zlatnianskych sklárňach už od svojich desiatich rokov. Ako učeň začínal v Radnici pri Plzni a prešiel celkovo 14 sklárskych hút, kde sa učil od starých majstrov českého skla. V roku 1952 sa vrátil do sklární Zlatno, n. p. Stredoslovenské sklárne, ktoré sa špecializovali na úžitkové sklo. Zaviedol tu nový spôsob práce a pričinil sa aj o zriadenie chladiacej pece, vďaka čomu získali výrobky zo Zlatna lepšiu kvalitu. Staník priniesol do Zlatna novú výtvarnú kvalitu. Začal experimentovať so špirálovito stočenými stopkami so vzduchovými kanálikmi, novými tvarmi a farbami. Keď v polovici 50. rokov prišiel do zlatnianskej sklárne belgický expert, obdivoval Staníkove výrobky zo sodnodraselného skla, ktoré boli plné krehkosti, elegancie a pôvabu. Staník priamo pred ním vyformoval najkrajší zo svojich výrobkov, ktorý následne rozpracoval do ikonickej nápojovej súpravy a predstavil ju vedeniu podniku.

Poháre vynikali elegantným tvaroslovím s výrazným poznávacím prvkom guľovitého tvaru, ktorý bol umiestnený v ich spodnej časti. Keď v Zlatne začali guľôčku zlátiť, medzi verejnosťou sa viedli spory o tom, ako sa dostala do nôžky pohára. Niektorí verili, že je v nej ukryté pravé zlato a boli ochotní pre ňu poháre rozbiť. Jozef Staník na jej vytvorenie navrhol špeciálne kliešte, ktorými bola tvarovaná tak, aby ju sklo obtekalo z troch strán. Patent na „prípravok pre tvarovanie nôžok kalíškov“ bol Staníkovi udelený až 15. augusta 1959 s retroaktívnou platnosťou od 23. mája 1956. Patentná listina mala číslo 91347 a vynález bol odovzdaný štátu. Presný popis znel: „...konce dlhších ramien čeľustí sú prispôsobené k vytváraniu guľovitých výstupkov na nôžke pri stlačení ručnej páky.“

Ako prvé sa v roku 1956 začali v Zlatne vyrábať poháre so zeleným nádychom určené na sekt. Zahraničné objednávky na seba nenechali dlho čakať. Prichádzali z USA, Kanady a postupne z celého sveta. Pôvodne bola nápojová súprava označená len číslom. Svoje meno dostala Zlatá Zuzana až v roku 1958 na svetovej výstave Expo 58 v Bruseli podľa manželky obchodníka z Montrealu, Susanne. Súprava sa vyrábala vo viacerých farbách od zelenej, čírej, modrej, ružovej, fialovej, tmavej dymovej až po žltú a verziách na rôzne druhy alkoholických nápojov: sekt, likér, víno, grappa, koktail, sherry, brandy a neskôr aj pivo. Od roku 1971 sa vyrábala aj v sklárňach v Katarínskej Hute a v Málinci. Za 50 rokov výroby sa vyrobilo približne päť miliónov súprav Zlatej Zuzany.

Autor (zdroj) popisu: Maroš Schmidt