Celinová pohľadnica:
Veľká noc 2017: Vajnorská ľudová maľba

Celinová pohľadnica s natlačenou známkou Veľká noc 2017: Vajnorská ľudová maľba s motívom pelikána

Obrazová strana:

Tematický popis a súvislosti:

Veľkonočná emisia možno prekvapí netypickými motívmi a tematickým zameraním na ľudovú ornamentálnu maľbu. Zobrazené ornamentálne motívy vychádzajú z pôvodnej maľby ohnísk, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie prejavy ľudovej maľby minulých storočí. Tvorba je obdivuhodná i tým, že pochádza výhradne od žien, gazdiniek, t.j. ide o nástennú maľbu neškolených ľudových umelkýň.

V malokarpatskej oblasti sa táto pôvodne ochranná nástenná maľba interiéru kuchyne zachovala aj po zániku otvorenej kuchyne a samotného ohniska. V priebehu 19. storočia sa rozvinula do podoby bohatej ornamentálnej reprezentatívnej výzdoby interiéru domu. Vo Vajnoroch (dnes mestská časť Bratislavy) boli steny vstupnej siene zvyčajne vyzdobené charakteristickými poloblúkovitými kompozíciami pestrej farebnosti s motívmi kvetov, rastlín a vtáčikov. Zo samotných nástenných malieb sa v originálnej podobe na stene do súčasnosti zachovalo pomerne málo pamiatok, v pôvodných interiéroch sa prakticky nevyskytujú. Najucelenejšiu podobu charakteristickej vajnorskej ornamentiky nachádzame, tak trochu prekvapujúco a pre ľudovú maľbu netypicky, vo vajnorskom Kostole Sedembolestnej Panny Márie. V emisii sú reprodukované maľby z presbytéria.

Na známke dominuje motív pelikána, ktorý predstavuje veľmi dôležitý vtáčí symbol. V kresťanskej stredovekej i renesančnej symbolike ide o symbol sebaobetovania Ježiša Krista, obetavej rodičovskej lásky, lásky k blížnym, ako aj symbol miernosti v stravovaní. Motív pelikána sa ako symbol obety v kresťanstve rozšíril prostredníctvom renesančných vzorníkov, literatúry a cirkevných piesní. Podobne sú v duchu kresťanskej symboliky prezentované i motívy hrozna, obilné klásky či holúbky ako symboly obety, lásky a cností.

Maľby vytvorila v roku 1968 skupina vajnorských žien, ornamenty v duchu tradičnej maľby predkreslila ľudová umelkyňa Hedviga Krištofičová (1909 – 1999) a vymaľovala ich spoločne s Máriou Feketovou, Teréziou Zemanovou, Máriou Škvorcovou, Hedvigou Vrbovou a ďalšími rovesníčkami, neškolenými výtvarníčkami, ozajstnými ľudovými umelkyňami, nositeľkami ľudovej tradície maľby.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Antónia Paulinyová