Poštová známka:
Vianoce 2013: Ľudové motívy v diele Ľudovíta Fullu

Poštová známka z emisného radu Vianoce s vyobrazením motívu narodenia od slovenského maliara Ľudovíta Fullu.

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Známky sú obohatené vôňou pečeného jablka.

Tematický popis a súvislosti:

Podkladom pre poštovú známku Vianoce je dielo Ľudovíta Fullu (1902 – 1980), jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov 20. storočia. Bol veriacim človekom a významnú úlohu v jeho tvorbe zohrala aj kresťanská ikonografia, ktorá sa výraznejšie presadila v jeho tvorbe 40. rokov 20. storočia. Vtedy vznikla séria drevorezov na biblické novozákonné námety: motív na známke je z  drevorezu Narodenie (1940).

Ani vo Fullovom prípade však neexistovala priama úmera, resp. rovnica medzi pojmami viera a tvorba, jeho osobnou vnútornou zbožnosťou a umeleckým štýlom. Možno to boli práve z rodiny hlboko zakorenené kresťanské myšlienky a ideály, ktoré prehĺbili a znásobili jeho vzťah k stredoveku, pomohli rozsvietiť jeho výtvarnú citlivosť smerom k vnímaniu ikonopisnej maľby, patriacej popri ľudovom umení k základným inšpiráciám jeho obrazovej koncepcie. Hlavnými témami, ku ktorým sa v tvorbe vracal, boli novozákonné motívy a zvlášť mariánsky kult. Hlbokú výtvarnú a myšlienkovú silu vložil do niekoľkých obrazov namaľovaných na náboženské témy, tiež do maliarskych variantov ukrižovaného Krista. V ich sakrálnej maliarskej hieratickosti podporenej slávnostným pôsobením zlata a farebným akordom s prevládajúcim jasnou rumelkou a matnými sienami, nachádzame ďalšie vrcholné varianty fullovskej interpretácie západných gotických diel, ale aj východnej ikonopisnej maľby. Frontalitou, statickosťou kompozície, programovo historizujúcim konceptom sa tu majster dovolával poučenia a podnetov z umenia stredoveku. Častou témou jeho diela bola madona: na Slovensku sa Panna Mária Sedembolestná oddávna uctievala ako patrónka a ochrankyňa krajiny, a preto významové presahy od „materskej“ k „mariánskej“ rovine námetu boli časté a prirodzené. Zobrazenie matky s dieťaťom sa často posúvalo z roviny žánrovej do roviny symbolickej: matka s dieťaťom sa stávala madonou, neraz s prívlastkom „slovenská“, aby obrazne bdela nielen nad osudmi jednotlivcov, ale i celého národa.

Autor (zdroj) popisu: PhDr. Katarína Bajcurová, CSc.