Organizovaná filatelia:
X. turistický výstup filatelistov: Veľký Rozsutec 1609 m. - Reportáž a foto
Reportáž a fotografie z tradičného filatelistického výstupu na vrchy Slovenska, tentokrát na Veľký Rozsutec v Malej Fatre
Rozsutec, Rozsutec, ty vysoká skala....
Pokračovanie slov tejto ľudovej piesne sa v žiadnom prípade nevzťahuje na tri dámy, ktoré sa zúčastnili X. výstupu filatelistov a priateľov filatelie v sobotu 23. augusta na jeden z najkrajších vrchov v Malej Fatre, ktorým je Veľký Rozsutec (1610 m.). Keď som už začal dámami, veľmi rád konštatujem, že po prvý raz boli až tri, kým v doterajších deviatich akciách bola pravidelne jedna a jedenkrát dve. S číslicami skončím tým, že účastníkov celkom bolo jedenásť, ako hôrnych chlapcov v Jánošíkovej družine. Veď sme prechádzali Terchovou i Jánošíkovými dierami, ku ktorým sme sa dostali cez živelnou katastrofou postihnutú Vrátnu dolinu. Zišli sme sa na parkovisku v Štefanovej a vyrazili podľa plánu o 9.00. Meškajúca dvojica sa nám ohlásila, keď sme už boli na trati, ale statočne sa vydala za nami.
Naša trasa bola Štefanová, Podždiar, Medzirozsutce, Veľký Rozsutec, Medziholie a naspäť do Štefanovej, pričom celkové prevýšenie činilo skoro 1000 m. To, čo oznamoval turistický sprievodca, že túra je „náročná a ťažká s veľkým výškovým rozdielom“, sa potvrdilo. Vzhľadom na to, že išlo o predposledný víkend pred koncom školských prázdnin a počasie bolo priam nádherné, trasa smerom hore bola riadne frekventovaná a na miestach dlhých rebríkov, lávok a pomocných reťazí občas preplnená turistami všetkých vekových kategórií, mnohých národností a niektorých dokonca aj so psíkmi. Krátke vynútené prestávky každý využil podľa svojho. Bolo čo obzerať. Vnímať valiacu sa a hučiacu vodu, trochu sa vydýchať, či napiť vody, ale aj fotografovať. Ak sme si mysleli, to sú najťažšie úseky, mýlili sme sa! Ťažšie nás čakalo, keď sme z príjemnej čistiny Medzirozsutce nabrali smer Veľký Rozsutec. Kopec a jeho vrcholy sú naozaj riadne "porozsúvané" a za každým vrcholkom, o ktorom sme si mysleli, že je to náš cieľový, sa ukázal ďalší a potom zas ďalší. Teda po skalách sme sa naliezli dosýta, a dolu to bolo ešte náročnejšie a nebezpečnejšie.
Na vrchole boli prví Adam a Gitka a postupne sme sa následne navzájom vítali na vrchole. Všetci a bez úrazu. Priateľov Topoľčancov, ktorí vyrazili neskôr, sme privítali potleskom. Predtým nám Gitka zarecitovala básničku Ľ. Podjavorinskéj „Svrčky“ a v druhej etape Peter báseň Sama Chalupku „Likavský väzeň“. Tieto kultúrne vložky sú už tradíciou našich výstupov a hlavne Petrov precítený prejav vždy zapôsobí priam slávnostne! Medzi poslucháčov a tlieskajúcich sa pridali aj viacerí, ktorí v tom čase boli na Veľkom Rozsutci. Veľké prekvapenie zažil Dušan, ktorý tam od účastníkov nášho výstupu dostal poštovú zásielku na svoje meno s udaním adresy Veľký Rozsutec. Jej obsahom bolo blahoprianie k narodeninám s podpisom všetkých účastníkov. Rozhovory cestou tam i späť sa viedli na rôzne témy, vrátane filatelie. Ferko dokonca na vrchole vytiahol k všeobecnej veselosti aj najnovší aukčný katalóg fy Majer& a Peter predložil aktuálnu poštovú zásielku z ČR na Slovensko, ako hlavolam.
Cesta dolu nás vytrápila hneď na začiatku, keď sme - skoro prilepení na skalách - využívajúc pomocné reťaze, stupienok po stupienku, zliezali dolu. V cieli sme sa schádzali postupne, ale všetci prišli v poriadku, bez úrazu, ukonaní, ba aj usmiatí. Ba aj s otázkou, či tušiac náročnosť tejto túry, nebolo by lepšie zostať doma... Na spoločné posedenie pri pivku či káve už nebolo času, iba tak postojačky pri bufete. Rozlúčka bola priateľská, úprimná, s opakovanou otázkou, kam a či nabudúce? Narýchlo napísané pohľadnice, vzájomné podpisovanie a cestou domov spomienky na uplynulý deň.
Filatelii a turistike zdar! Slovenské hory ponúkajú nepreberné množstvo nádherných scenérií, prechádzok, túr a poznatkov. A upevňujú priateľstvo!
Za účastníkov: Alex Urminský, Dušan Mlynárik
Pre kroniku: František Divok, Helenka Katinová, Peter Katina, Gitka Knapová, Gabika Martáková s manželom, Dušan Mlynárik, Pavol Rusnačko, Ján Urda, Adam Urminský, Alex Urminský.
Písané pre spravodajcu ZSF a pre www.postoveznamky.sk. Reportáž doplnenú množstvom kvalitných fotografií a stručných komentárov od Janka Urdu nájdete trochu neskôr na stránke www. urda.blog.sme.sk