Tematická filatelia:
Z denníka námetára - fotografovanie a hudba v tematickej zbierke

Inšpiratívny článok o hľadaní a úspešnom nájdení zdanlivo neexistujúcich námetových súvislostí medzi hudbou a fotografovaním, ktoré sa dajú pekne filatelisiticky dokumentovať.

V druhej polovici júna som bol s manželkou na pravidelnej dôchodcovskej „dovolenke“ vo Vysokých Tatrách, tentoraz na Štrbskom Plese.

Niekedy v strede týždňového pobytu som náhodne v televízii zachytil krátku informáciu, že maďarský hudobný skladateľ Béla Bartók pri zbieraní ľudových piesní aj fotografoval. To ma zaujalo, pretože mám rozpracované rozšírenie môjho jednorámového námetového exponátu Dobré svetlo, fotografia! na päťrámový. Jednou kapitolou exponátu sú Autori fotografi! a podkapitolou Neprofesionálni (amatérski) fotografisti. Tam už mám zachytené viaceré slávne mená, napr. G. B. Shaw (úspešný účastník fotografických výstav), V. Hugo, veľkovojvodkyňa Izabela Habsburgská (za fotografie získala na Krajinskej výstave umenia a vedy v r. 1908 zlatú medailu), M. R. Štefánik (jeho vynikajúce snímky možno vidieť v knihe Obrazopis sveta alebo na rovnomennej putovnej výstave, ktorá je práve teraz v Nitre). Do tejto spoločnosti by teda veľmi dobre zapadol aj B. Bartók a jeho zaujímavá maďarská známka s kupónom z r. 1955 (Mi. 1452 Zf).

Neistú informáciu z televízie som však potreboval overiť. Preto po návrate do Bratislavy rýchle viedli moje kroky do obľúbenej Univerzitnej knižnice. Vo viacerých všeobecných encyklopédiách. som preštudoval heslo Bartók, ale nikde som nenašiel žiadnu zmienku o jeho fotografickej činnosti. Nedal som sa odradiť a požičal som si o ňom dve knižné monografie. Z nich som sa dozvedel iba to, že pri zbieraní ľudových piesní (v Maďarsku. Rumunsku, Slovensku, Turecku a severnej Afrike používal na záznam zvuku fonograf, teda fonografoval. A ja som si namýšľal, že fotografoval...

S tým som sa nemohol zmieriť a z bohatej ponuky Univerzitky som si objednal ďa1šie tri monografie - dve v nemčine a jednu v angličtine. Vytrvalo som v nich listoval (nemôžem povedať, že súvisle čítal), až som našiel - ako zlatokop - zlatý nugget. V liste z r. 1915 píše Bartók z Banskej Bystrice svojej matke: začal som aj fotografovať, je to oveľa ťažšie ako fonografovať, mrzí ma každý pokazený záber, lebo je veľmi ťažko zaobstarať americké zvitkové filmy, rovnako aj 36 snímkové. A druhá zmienka – v inej knihe – pochádza asi z r. 1924 – 1925 od majstrovho staršieho syna z prvého manželstva, ktorý napísal, že otec sa vracal z koncertných turné v Európe a USA s mnohými darčekmi a fotografiami.

Takže oprávnene môžem zaradiť do svojho exponátu známku B. Bartóka so stručným jednovetovým popisným textom. Ako bonus som však získal bližšiu predstavu o mimoriadnom človekovi, ktorý naplno využil svoj talent vďaka nesmiernej pracovitosti a cieľavedomosti, zažil hviezdne chvíle umeleckých úspechov a trpkosť nepochopenia i nepriateľstva. Netrúfam si odhadnúť, koľko takýchto epizód ma ešte očakáva do skompletovania môjho exponátu. V tom je však pôvab filatelie, najmä tej námetovej.

Ako čerešničku na torte ešte dodávam, že počas tatranského pobytu som si odskoči1 do Spišskej Belej, aby som si overil, že na č.-s. obrazovom poštovom lístku z r. 1937 (CDV 69/244) sa skutočne nachádza popri zvonici a kostole aj rodný dom J. M. Petzvala. Pán profesor Viedenskej univerzity už krátko po zverejnení objavu fotografie v r. 1839 vypočítal vysokosvetelný objektív, ktorým podstatne skrátil expozičnú dobu snímania. Toto však už patrí do inej kapitoly spomínaného exponátu.