Poštová história a poštová prevádzka:
Známa - neznáma poľná pošta v Piešťanoch

Zaujímavý článok o stretnutí troch cisárov počas I. svetovej vojny v Piešťanoch.

V časopise Zberateľ č. 1/2007 som uverejnil obsiahlejší článok s názvom Piešťany v čase I. svetovej vojny v zrkadle pohľadníc. Jedna jeho časť je venovaná stretnutiu „troch cisárov“, predstaviteľov „centrálnych mocností“, ktorú citujem:

„V dňoch 2 - 3. februára 1917 stretli sa v hoteli Thermia Palace traja cisári. Znie to dosť neuveriteľne, lebo veľa takých miest nemáme, kde by si cisári ruky podávali. Boli to „novopečený“ r.-u. cisár Karol I., nemecký cisár Wilhelm II. a bulharský cár Ferdinand I. - Coburg. Zišli sa aby prejednali aktuálne otázky prebiehajúcej svetovej vojny. Túto udalosť, ktorá takmer upadla do zabudnutia pripomína aktuálna pohľadnica (č. 13) a návštevníkom hotela Thermia Palace obnovený názov salónu „Ferdinand“, v ktorom jednali. Ako to však bolo? Ferdinand I. bol na pravidelnom liečení v Piešťanoch kam chodil od otvorenia tohoto prepychového secesného hotela v r. 1912. Toto rozhodlo o mieste stretnutia na vojnovú poradu. Veď Ferdinand mal k dispozícii celé 1. poschodie, kde mal od decembra 1916 vojnový generálny štáb s vlastným poštovým úradom. (Poštmajstrovou bola mladá Slovenka z Trenčína, v ktorej vraj mladý bulharský princ Cyril našiel zaľúbenie). Cisár Karol I. pricestoval na zasneženú železničnú stanicu 2. II. a nemecký cisár Wilhelm II. až na druhý deň, taktiež vlakom. Kľúčovou otázkou jednania mala byť totálna ponorková vojna, ktorá mala oslabiť Britov a Francúzov. Počas rokovania však nemecký cisár obdržal do Thermia Palace telegram, z ktorého vyplývalo, že USA vstupujú do vojny. Porada tým stratila na význame, lebo Viliam rozhodol o okamžitom započatí akcie bez ohľadu na stanoviská spojencov. Priamo odtiaľ poslal telegramom rozhodnutie admirálovi Tirpitzovi. Vojna sa postupne preklápala v neprospech centrálnych mocností, bola rámcom mnohých revolúcií a prechodných štátoprávnych štruktúr až skončila rozpadom Rakúsko - Uhorska a vznikom nových štátov v Európe i mimo nej.“
Toľko citát!

Za tie 4 roky od uverejnenia článku som hovoril s viacerými zberateľmi, ktorých zaujímali hlavne tie časti článku, ktoré sú výrazne vytlačené a týkajú sa jednak poľnej pošty bulharského cára v hoteli Thermia Palace, a tiež telegramov, ktoré dostal, resp. odoslal z miesta stretnutia nemecký cisár Wilhelm. Organizácia poľnej pošty, priznávam, nie je mojou parketou a nemohol, vlastne nevedel som uspokojiť ich otázky vo veci dĺžky trvania tejto PP (Ferdinand tam bol skoro tri mesiace, ale bol tam aj v roku 1914 na dlhom pobyte, podobne ako aj koncom roka 1917), ako bola napojená na systém PP, či mal cár k dispozícii kuriérov a podobne. Taktiež je zaujímavá zmienka o mladej "poštmajstrovej z Trenčína". Na tieto otázky je treba hľadať odpoveď pravdepodobne vo vojenských historických ústavoch či archívoch, a to v česko-slovenských i v bulharských. Niečo o tom môžu vedieť aj filatelisti, zberatelia PP a PH. Ako možnú pomôcku a úvod do problematiky môžem poskytnúť priložený zoznam prameňov, z ktorých som čerpal ja. Zároveň sa nádejám, že tí, ktorých táto "stopa" zaujme, nájdu odpovede na nastolené otázky a poodhalia "rúško tajomstva", ktorým je poľná pošta cára Ferdinanda II. - Coburga v piešťanskom hoteli Thermia Palace zahalená.

Pramene a literatúra:

Drobný, Michalec, Bača, Hovorka: Piešťany trochu inak, PMDD Piešťany, 1993.
Ľudovít Winter: Spomienky na Piešťany, Balneologické múzeum Piešťany, 2001.
Roman Holec: S cárskou korunou, IN: Zabudnuté osudy, Matica slovenská 2001.
Martinské Národnie noviny z 8. februára 1917,
Wiener Zeitung zo 6. februára 1917 cituje správu bulharskej tlačovej kancelárie zo 4. februára toho istého roku.

Poznámky a komentáre:

Podľa názoru Karola Milana z Trenčína, s výskumom treba začať v kaštieli v Svätom Antone (predtým Antole). Tento bol majetkom cára Ferdinanda I. až do roku 1945 a trávieval tam veľmi veľa času a mal tam aj poľovný revír.