Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Známkové územia - Ázia

Územie, ktoré bolo od roku 1882 guberniou (449 500 km2, hlavné mesto Blagoveščensk) a od roku 1920 súčasťou Ďalekovýchodnej republiky, vydalo pre dočasný nedostatok známok v roku 1921 5 definitívnych známok miestnej proveniencie s textom AMURSKAJA OBLASTNAJA POČTOVAJA MARKA (azbukou), ktoré sa používali, pokiaľ z Číny nedošli známky Ďalekovýchodnej republiky.

Indický feudálny štát (5 695 km2, hlavné mesto Búndí) v severozápadnej Indii, pod britským vplyvom od roku 1818, od roku 1947 súčasť štátu Rádžasthán. Od roku 1894 textové, neskôr portrétne známky, ktoré až od roku 1918 majú názov latinkou v znení BUNDI, neskôr BUNDI STATE. Celkom 47 + 37 známok textového, znakového a portrétneho prevedenia (väčšinou primitívna tlač). S prestávkou v rokoch 1902 - 1915 a 1920 - 1940, kedy tu platili indické známky, pokračovala emisná činnosť až do roku 1947, načo roku 1948 nastúpili známky Rádžasthánu. Prevažne nie je poštovné použitie celkom vyjasnené.

Dočasný štátny útvar vo východnej Sibíri a na Ďalekom východe (1920 - 1922), ktorý mal zamedziť priamy styk medzi RSFSR a Japonskom. Meral asi 1.5 milióna km2 a zahŕňal Pribajkalie, Zabajkalie, Amurskú oblasť, Prímorie a Severný Sachalin. Hlavné mesto bolo Verchneudinsk, od októbra 1920 Čita. Na jar 1921 bola časť republiky obsadená armádou belogvardejského generála Diterichsa a pričlenená k Priamuriu, ale v novembri 1922 bola republika znovu ustálená. Pár dní na to 15. novembra 1922 bola spojená s RSFSR. Celkom vydala 36 známok (ruských s pretlačou DVR v azbuke aj definitívnych bez údaja o území) v rokoch 1920 - 1921 a 18 známok sovietskej Ďalekovýchodnej republiky v roku 1923 (ruské s pretlačou D V).

Indický feudálny štát (2 391 km2, hlavné mesto Datija) na severe strednej Indie, pod britskou správou od roku 1802. V roku 1893 vydala primitívne razené tlače s textom DUTTIA STATE a taktiež DATIA STATE, ktorých skutočné poštové použitie je rozporné. Do roku 1920 celkom 29 známok, od roku 1921 platili len indické známky.

Indické feudálne štáty na severe Indie: Džammú (hlavné mesto Džammú) a Kašmír (hlavné mesto Šrínagar) celkom s 213 000 km2, pod britskou správou od roku 1846, od roku 1947 sporné územie medzi Indiou a Pakistanom rozdelené demarkačnou líniou, ktorá je tu dodnes skutočnou hranicou medzi oboma štátmi. Od roku 1866 emisná činnosť pre tieto územia, ktorých názvy nie sú na známkach uvedené v latinke. Celkom 37+15 primitívne zhotovených známok. V roku 1894 prešla pošta na Indiu.

Indický štát vo východnom Pandžábe, od roku 1886 zmluvný (1 585 km2, hlavné mesto Farídkót), pod britským vplyvom od roku 1809. Od roku 1878 definitívne známky primitívnej tlače bez názvu v latinke, od roku 1887 (keď sa predtým stal Farídkót zmluvným štátom) indické známky s pretlačou FARIDKOT STATE. Celkom 14+9 známok. V roku 1901 nastúpili známky Indie.

Vznikla dekrétom VCIK z 20. 1. 1921 na časti územia bývalej ruskej Tereckej oblasti na severnom Kaukaze (73 000 km2, hlavné mesto Vladikaukaz) ako autonómna republika v rámci RSFSR, ale 7. 6. 1924 bola zrušená. V roku 1921 vydala bez súhlasu ústredných orgánov 3 ruské známky s pretlačou päťcípej hviezdy s iniciálami G.S.S.R. v azbuke (Gorskaja sov. soc. respublika).

Ľudová sovietska republika s hlavný mestom Chiva, vyhlásená 26. 4. 1920, od 17. 10. 1923 pretvorená na socialistickú republiku. V roku 1924 splynula s Uzbeckou SSR a zmenšená má od roku 1938 názov Chorezmská oblasť. V roku 1922 vyšli 2 známky tlačou miestneho litografického závodu, ktoré patria medzi najdrahšie poštové známky zo známkových zemí Ázie, ich cena sa odhaduje v prepočte na niekoľko desiatok tisíc korún.

Významný čínsky prístav na Šantungskom polostrove s mestom Čching-tao (552 km2), obsadený Nemcami v roku 1897 a prenajatý neskôr Nemeckou Čínou roku 1898 na 99 rokov. V roku 1914 bol obsadený Japonskom a po roku 1922 vrátený čínskej správe. Vlastná emisná činnosť od roku 1901 s textom KIAUTSCHOU (predtým sa používali známky nemeckej pošty v Číne). Celkom 36 nemeckých koloniálnych známok jednotného vzoru. Od roku 1914 nastúpili na území japonské známky.

Indický feudálny štát (10 177 km2, hlavné mesto Navánagar) na Káthijávarskom polostrove v západnej Indii. Od roku 1877 do roku 1893 celkom 8 definitívnych známok, ktoré však nemajú názov v latinke. Od roku 1895 prestala platnosť týchto známok a poštu prevzala India.

Indický feudálny štát (4 214 km2, hlavné mesto Púnč), vazalský štát Kašmíru. Roku 1876 vydaná definitívne emisie primitívneho prevedenia, ktoré nemajú názov v latinke. Celkom 12+5 známok znakového poňatia do roku 1894, kedy poštu prevzala India.

Indický feudálny štát (3 933 km2, hlavné mesto Nandád) v západnej Indii. Roku 1880 celkom 3 definitívne známky znakového charakteru, ktoré opäť nemajú názov v latinke ako väčšina staroindických štátov. V roku 1886 nastúpili indické známky.

Ostrovná skupina strategického významu (2 196 km2, hlavné mesto Naha, hlavný ostrov Okinawa), japonské územie pod správou USA od roku 1945, čiastočná autonómia od roku 1952, keď v 1972 boli ostrovy vrátené Japonsku. Od roku 1948 vlastná emisná činnosť (predtým japonské známky a rôzne provizóriá), na neskorších známkach je uvedený názov RYUKYUS latinkou. Celkom 249 známok japonskej proveniencie, aj tak sa však svojim výrazom líšia od klasických japonských známok. Prevažujú štátne propagačné námety, aj keď nechýbajú ani obecné motívy. Náklady boli spočiatku nižšie (okolo 200 000 exemplárov), neskôr až 1 milión kusov. Od roku 1972 nastúpili japonské známky.

Čínska provincia (569 000 km2, hlavné mesto Čcheng-tu). V rokoch 1933 - 1934 známky Číny s pretlačou s názvom provincie, ktorý však nie je uvedený latinkou. Celkom 23 pretlačových provizórií. V roku 1950 tiež vyšli na známkach Juhozápadnej Číny pretlače Západný Sečuan (3 hodnoty) a Východný Sečuan (2 hodnoty).

V dobe japonskej okupácie bol na území Barmy (Mjanmarska) vytvorený roku 1943 poloautonómny Šanský štát pod japonskou správou (149 744 km2, hlavné mesto Taund'i), 24. 12. 1943 bol však včlenený do práve vytvoreného barmského štátu pod japonskou egidou. Roku 1943 vyšlo 7 známok s japonským textom a názvom Šan, ktorý však nie je uvedený latinkou. Vychádzajú z japonského známkového obrazu a boli vytlačené v Holandskej Indii obsadenej Japoncami. Po vytvorení celobarmskej vlády boli na tieto známky dané pretlače Štát Barma a platili na celom barmskom území.

Indický feudálny štát (614 km2, hlavné mesto Vadhván) na Káthijávarskom polostrove v západnej Indii. V rokoch 1888 - 1892 boli vydané 2 definitívne známky primitívnej tlače s názvom WADHWAN STATE.