Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Známkové územia - Formosa

Príspevok z oblasti známkových území zameraný na vydanie poštových známok pre ostrov Taiwan.

Pôvodný názov ostrova pochádza z roku 1544, kedy portugalskí námorníci nazvali hlavný ostrov „Ilha Formosa“, čo v preklade znamená "Nádherný ostrov". Na začiatku 17. storočia založila holandská Východoindická spoločnosť obchodnú stanicu Fort Zeelandia (v súčasnosti Anping, Tainan), na území v miestnom dialekte zvanom "Tayouan". Názov bol neskôr rozšírený pre celý ostrov ako "Taiwan".

Ostrov leží vo Východočínskom mori, východne od čínskeho pobrežia, vzdialeného 150-200 km. Jeho rozloha je približne 36000 km², pre porovnanie, je o niečo menší ako Slovensko, ktoré má 49036 km².

mapa Taiwanu z roku 1896

Holandská koloniálna nadvláda Taiwanu trvala od roku 1624 a bola ukončená po 37 rokoch inváziou armády čínskeho generála Koxingu (Zheng Chenggong). Ešte predtým však v roku 1644 nastúpila na trón mandžuská dynastia Čching. Generál, verný predošlej dynastii Ming, založil v roku 1662 na ostrove kráľovstvo Tungning, ako vojenskú základňu pre verných, ktorí chceli obnoviť dynastiu Ming. Dlho však nevládol, zomrel na maláriu ešte v tom istom roku. Po jeho smrti nastúpil na trón jeho syn Zheng Jing. V roku 1683 poslal čchingský cisár na ostrov armádu pod vedením generála Shi Langa, ktorý zničil Zhengove loďstvo a pripojil Taiwan k čchingskej Číne.

V roku 1885 bol guvernérom Taiwanu menovaný Liu Ming Chuan. Po svojom nástupe začal systematickú modernizáciu ostrova, dal postaviť prvú čínsku železnicu, telegrafom spojil Taiwan s pevninou, založil moderné školy, otvoril uhoľné bane. Za pár rokov z neho urobil najmodernejšie miesto Číny.

guvernér Liu Ming Chuan

V roku 1886 založil poštový systém. Známky vydávané v tej dobe v Číne neboli na Taiwane platné, preto guvernér nariadil vydanie vlastných známok. V roku 1886 boli zhotovené štyri skúšobné pretlače na známkach Číny, dve s diagonálnym nápisom FORMOSA a ďalšie dve so štyrmi čínskymi znakmi 郵票臺灣 vo význame „Tchaj-wan poštová známka“. Tieto známky však neboli uvedené do užívania.

vyobrazenie pravých známok

repliky známok

V auguste 1886 boli vydané oficiálne známky. Boli ručne tlačené, pravdepodobne drevorytom, v čiernej farbe. Znaky obsahovali časový údaj – deň, mesiac a rok, ďalej identifikáciu poštovej trasy a takisto aj meno vládnuceho čínskeho cisára. Dodatočne bol na ňu poštovým úradníkom otlačený kontrolný znak v červenej farbe. Rozmery týchto známok sú rôzne, šírka 40 až 45 mm a výška 58 až 60 mm.

list poslaný do prístavu Samah (súčasný názov Sanya) na ostrove Hainan

Prvotne boli tieto známky používané len pre služobnú poštu. Neskôr v roku 1888 bola pošta otvorená aj pre verejnosť. Pravá časť známky sa spravidla oddelila a prilepila na zásielku, ľavá slúžila odosielateľovi ako potvrdenie.

oddelené pravé časti známok

V apríli 1888 boli v tlačiarni Bradbury, Wilkinson & Co. v Londýne vytlačené známky z emisie „Drak a kôň“. Hĺbkotlačou boli vytlačené dve hodnoty v zelenej a karmínovej farbe, každá v nominále 20 cash, v hárkoch po 25 kusov. Boli určené na používanie v súvislosti s navrhovanými zlepšeniami v poštovej prevádzke, nikdy však neboli dané do užívania. Katalógy preto evidujú len poštovo nepoužité exempláre týchto známok.

neperforované skúšobné tlače boli vyhotovené v rôznych farbách

Dva kompletné nepoužité tlačové listy Formosy 1888, vydanie 20 cash zelená a 20 cash karmínová, každý po 25 kusov známok, boli predané 28. augusta 2010 v aukcii PhilaChina za rekordných 10 120 000 hongkongských dolárov, čo je po prepočte vtedajšieho kurzu vyše milióna eur. Kým karmínové existujú v dvoch exemplároch, zelený je známy iba jeden.

V internetových aukciách sú ponúkané na predaj rôzne falzifikáty a repliky. Sú tlačené litografiou, majú iné zúbkovanie, častokrát sú pečiatkované a známkový obraz je niekedy veľmi vzdialený od originálu.

Existujú však aj nebezpečné falzifikáty, graficky veľmi podobné originálom.

Zásoby nepoužitých známok boli neskôr využité ako železničné cestovné lístky v mestách na severe Taiwanu, pričom boli opatrené čínskymi znakmi v čiernej alebo červenej farbe, ktoré znamenali počiatočnú alebo cieľovú stanicu vlaku a hodnotu zaplateného cestovného.

Neskôr boli pretláčané dvomi typmi rámčekov červenej farby, ktoré sa rozlišovali znakmi 西, respektíve 東, pravdepodobne znamenajúce smer trasy (tam alebo späť).

V roku 1894 vypukla vojna medzi Čínou a Japonskom. Počas niekoľkých mesiacov bola čínska armáda porazená a japonské vojská obsadili niektoré územia Číny. V japonskom meste Shimonoseki sa začali 20. marca 1895 mierové rokovania, trvajúce do 17. apríla. Čína musela uznať nezávislosť Kórey, zaplatiť Japonsku vojnové odškodnenie a odstúpiť niektoré svoje územia, medzi nimi aj ostrov Tajwan.

Keď sa táto správa dostala na ostrov, niekoľko čínskych úradníkov sa rozhodlo vzdorovať Japoncom a 23.mája vyhlásili „Republiku Formosa“, známejšiu tiež ako „Republika Čierna vlajka“. Za prezidenta bol zvolený vtedajší guvernér ostrova Tang Ching-sung.

vlajka a pečať republiky

guvernér a prezident Tang Ching-sung

Prvá emisia známok bola vydaná v 31.júla 1895, tri hodnoty boli vytlačené na veľmi tenký hodvábny papier, tlačová doska bola vyrobená zo striebra, známky boli bez perforácie, v nomináloch 30 cash zelená, 50 cash červená a 100 cash fialová. Vodorovné znaky v hornej časti znamenali „Republika Formosa“, zvislé vľavo zasa „Poštová známka“ a znaky vpravo označovali nominálnu hodnotu, ktorá bola ručne natlačená dodatočne. V strede známky bol motív tigra, znak republiky.

Jednotlivé emisie sa dajú od seba odlíšiť rôznym tvarom tigrieho chvosta, taktiež drobnými rozdielmi v tvare znakov v hornom riadku.

známky prvej emisie

Keďže tlačová doska prvej emisie bola poškodená v dôsledku opakovaného používania, bolo vydané nariadenie na výrobu novej striebornej dosky. Z Kantonu bol dodaný vopred perforovaný papier, na ktorý sa už na Taiwane ručne dotlačili známky. V septembri 1895 boli vydané tri hodnoty v nomináloch 30 cash modrá, 50 cash rumelková a 100 cash fialová. Tieto a všetky nasledujúce známky mali riadkové zúbkovanie 12.

Neskôr v ten istý mesiac bola vyrobená ďalšia strieborná tlačová doska, už tretej emisie. Boli vydané štyri hodnoty v nomináloch 30 cash modrá, 50 cash rumelková, 100 cash fialová a 100 cash modrá. Použitý papier bol rovnaký ako v druhej emisii, obsahoval však priesvitku s názvom výrobcu papiera „DORLING & CO LONDON“, v dvoch riadkoch presahujúcu cez šesť známok.

známka 30 cash modrá

Strieborná tlačová doska štvrtej emisie bola veľmi podobná predchádzajúcej, avšak tieto známky sa už nedostali do používania. Takisto boli vydané štyri hodnoty, v nomináloch 30 cash smaragdovo zelená, 50 cash červená, 100 cash fialová a 100 cash modrá.

Na internete sa dajú nájsť falzifikáty rôznej kvality, s rôznym zúbkovaním, v iných farebných odtieňoch, čisté alebo pečiatkované a niektoré vôbec nepodobné originálu. Taktiež nominálna hodnota na pravej strane nie je natlačená samostatne ručne.

Podľa zmluvy zo Shimonoseki patril ostrov Taiwan Japonsku. Tí samozrejme s vyhlásením republiky nesúhlasili a krátko po jej vzniku sa snažili prevziať kontrolu nad ostrovom. Dňa 29. mája 1895 sa japonské vojsko vylodilo na severnom pobreží pri meste Keelung a postupne v priebehu piatich mesiacov zatlačilo obranu ostrova na juh k mestu Tainan. Po obsadení Anpingu a Tainanu dňa 21.októbra republika zanikla.

Od roku 1895 do 1945 bol Taiwan súčasťou japonského cisárstva a používali sa japonské známky.

Od marca 1945 operácie amerického námorníctva v okolí Okinawy odrezali Taiwan od Japonska. Keď sa minuli zásoby japonských známok, vytlačili kameňotlačou v októbri 1945 dočasné známky. V tlačiarni Taiwan Photographic Ptg Co v Taipehu bolo podľa návrhu M.Hiokiho vytlačených 9 neperforovaných hodnôt, s perforáciou naznačenou farebnými čiarkami. Do krátkeho užívania sa na niekoľkých poštových úradoch však dostali iba tri známky s najnižšou nominálnou hodnotou.

Po japonskej kapitulácii v auguste 1945 sa Taiwan 25. októbra vrátil do rúk Číny, ako čínska provincia. Po založení Poštového a telekomunikačného úradu Taiwanu bolo dôležité vytlačiť nové známky, pretože používali inú menu, ako na pevninskej Číne. Pre potreby poštového styku bolo 4. novembra všetkých deväť predošlých hodnôt pretlačených siedmymi čínskymi znakmi 臺灣省 中華民國 vo význame „Provincia Taiwan, čínska republika“.

Za účelom uspokojenia naliehavej potreby nariadil generálny riaditeľ pošty vydať nové poštové známky. V júni 1946 boli čínske známky pretlačené znakmi vo význame „Výhradné použitie na Taiwane“, spolu s menovým údajom. Postupne až do roku 1949 boli vydávané definitívne známky alebo s pretlačou rovnakého významu.

Po skončení druhej svetovej vojny pokračovala občianska vojna medzi čínskymi nacionalistami vedenými Čankajškom (Chiang Chung-Cheng) a čínskymi komunistami na čele s Mao Ce-tungom. Tí nakoniec zvíťazili a v roku 1949 postupne prevzali plnú kontrolu nad pevninskou Čínou a 1.októbra 1949 založili Čínsku ľudovú republiku. Následne sa Čankajšek evakuoval na Taiwan a založil tam Čínsku republiku, s hlavným mestom Taipeh. Známky vydávané v tom období nesú označenie čínskymi znakmi, neskôr sa objavuje dodatočný nápis REPUBLIC OF CHINA.

Hoci Taiwan stále deklaruje svoju nezávislosť, Čínska ľudová republika ju napriek medzinárodnému prijatiu neuznáva a považuje Taiwan za svoju provinciu.

Použité zdroje:

• Stanley Gibbons: Stamp catalogue, part 17, CHINA, 5th edition, 1995
• Chan: Stamp Catalogue of China, Third Edition, 2010
• Michel: China-Katalog 2009/2010
• Časopis „The stamp lover“
• Wikipedia.org
• internet

Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.