Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Známkové územia - Interpostals

Článok o zbieraní tzv. Interpostals a ich mieste v zbierkach známkových území.

Keď sa v roku 1994 zjavili na našom filatelistickom trhu ponuky na Interpostals, najpokročilejší zberatelia ZZ ich okamžite vykúpili v nádeji, že objavili okruh známok, ktorým by mohli nahradiť svoje úspešne sa skracujúce chybenky.

Počiatočné nadšenie však ochablo s pochybnosťami, či sa vôbec jedná o známky. A keď sa literatúra o nich ukázala ťažko dostupnou a dokonca sa začali ponúkať ako „známky-vignety“, vkladané nádeje sa zdali byť nereálnymi.

Nakoľko archívy egyptskej pošty v roku 1894 vyhoreli, absolútnu pravdu o určení Interpostals sa už asi nikdy nedozvieme. Z dostupných údajov sa však dá zložiť nasledovná mozaika.

Egyptská pošta na začiatku 19. storočia na distribúciu zásielok z Káhiry používala kuriérov. V roku 1821 bola kuriérna služba rozšírená až do Chartúmu a od roku 1831 sa pre zásielky do zahraničia začali používať služby konzulátov v Alexandrii a Sueze.

Práve v tomto období zakladá Talian Carlo Meratti v Káhire a Alexandrii súkromnú poštu, ktorá je od roku 1843 známa ako Posta Europea. Po smrti zakladateľa poštu preberá jeho synovec Tito Chini, ktorý za partnera priberá Giacoma Muzziho. Po smrti spolumajiteľa predáva pán Muzzi k 2. 1. 1865 poštu egyptskému štátu a sám sa stáva jej generálnym riaditeľom.

Posta Europea spočiatku používala len pečiatky so svojím označením, od roku 1864 vydávala i známky - Interpostals. Na známke bol vždy uvedený odosielací poštový úrad. A tak, ako sa pošta úspešne rozvíjala, pribúdali i poštové úrady, takže pri preberaní pošty egyptským štátom sa na Interpostals už stretávame nielen s menami Alessandria a Cairo, ale napr. i Atfe, Benha, Damanhour, Damiata, Galiut, Mansura, Samanud, Suez, Tanta, Zagazik či Zefta.

Svoj názov obdržali Interpostals zo svojho postavenia služobných známok, keďže sa väčšinou používali na ofrankovanie zásielok medzi poštovými úradmi a centrálnymi poštami v Káhire a Alexandrii.

Interpostals s menami lokalít boli vydávané do roku 1884, bez názvu, rozlíšiteľné len pečiatkou, boli vydávané do roku 1890 a používali sa do konca roku 1892, kedy boli nahradené prvými egyptskými služobnými známkami, ako ich poznáme zo svetových katalógov.

Je pravdou, že v záverečnom období svojho používania našli Interpostals využitie i ako zálepky na poškodené listy a dôležité úradné správy, zasielané medzi poštovými úradmi, to však nespochybňuje ich použitie ako známok.

Pre zberateľov sú Interpostals atraktívne z viacerých dôvodov:

• i keď dobou svojho vzniku patria ku klasickým známkam, nie sú cenovo nedostupné, ani u nich nehrozí falšovanie ku škode zberateľov,
• počtom uvedených lokalít, a je ich viac ako 100, dávajú možnosť dlhodobého zbierania, teda nejedná sa o preklenutie zberateľského vákua len na niekoľko dní,
• tým, že majú lokalitu uvedenú latinkou, ktorá je transkripciou arabského názvu, umožňujú zbieranie i so špecializáciou na ňu. Týmto sa ich počet v zbierke ZZ ešte znásobuje, čím zdôvodňujem i použitie vyššie uvedeného nekonkrétneho údaja „vyše 100“. Príkladom môže slúžiť napr. Abuhomos, Abuhomus, Abuhommus, Abouhomos, Abouhommos, Abou-Hommos,
• pochádzajú nielen z územia dnešného Egypta, ale i ďalších 9 súčasných krajín 3 kontinentov - Grécka, Turecka, Sýrie, Libanonu, Izraela, KSA, Sudánu, Eritrey a Somálska. Tým vlastne pokrývajú Levantu a sú obdobou pretlačí pre ruskú poštu v Levante, ale v o mnoho širšom meradle. Sú vhodným doplnkom i teritoriálnych zbierok týchto štátov, resp. kontinentov,majú jednotný známkový obraz, čím zodpovedajú tendencii zjednocovania známkového obrazu v zbierkach ZZ, ako to vidíme u kolónií francúzskych, nemeckých, talianskych...
• nemajú zúbkovanie, takže odpadá starosť s kontrolou perforácie. Luxusné, dokonale okrúhle známky sú síce pomerne vzácne, bežne sú akceptovateľné známky s nerovnosťami obvodu, ktoré nie sú považované za vážnejšie poškodenie. Zďaleka sa však u nich nevyskytujú až také poškodenia, ako je to bežné napr. u klasických známok Afganistanu,
• vzhľadom ku svojmu pôvodu vedia uspokojiť ako zberateľov súkromných známok (vydanie z roku 1864), tak i zberateľov známok, vydaných oficiálnymi poštovými správami,
• posledné emisie sú zase živnou pôdou pre zberateľov pečiatok na známkach,
• jedná sa o uzavreté obdobie, nehrozí tu ďalšie rozširovanie ich počtu.

A na záver - najväčším zberateľom Interpostals bol egyptský kráľ Ahmad Fuád I. Po abdikácii jeho syna Farúka na egyptský trón v roku 1954 boli kráľovské zbierky vydražené a Interpostals sa rozleteli do sveta. Nie je príjemné zbierať známky, ktoré boli možno ešte nedávno súčasťou kráľovského pokladu?

Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.

Kontakt na autora článku: Peter Valdner