Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Známkové územia - Kde sa zrodilo vydanie známok známych ako Užhorodská pretlač

Reportáž zo zaujímavého putovania po stopách tlačiarní zodpovedných za vzácne "Užhorodské pretlače".

Potulky po Podkarpatskej Rusi sú dnes nielen turistickou záležitosťou. Snaha miestnych orgánov ako aj z iniciatívy domácich nadšencov ponúka mnoho upravených kultúrnych pamiatok, skanzenov, kostolíkov, monastýrov s dobrou propagáciou a prístupnými propagačnými materiálmi. Skupina štyroch obdivovateľov sa vydala po trase Bratislava – Užhorod – Koločava – Solotvino – Rachovo - Ťjačevo – Grušov – Mukačevo a späť cez Užhorod do Bratislavy.

Krátky dvojdňový pobyt v Užhorode, ktorý moji traja priatelia využili na prehliadku hradu Nevické, mi umožnil s mojim sprievodcom Adalbertom Riškom zahájiť putovanie po miestach zrodu vydaní, o ktorých rozhodla dekrétom v januári 1945 Národná Rada Zakarpatskej Ukrajiny a ktoré dnes patria k jedným z najvyhľadávanejších známok a ktorých cenové záznamy na aukciách dosahujú aj trojmiestne hodnoty v € a na celistvostiach aj niekoľkonásobne vyššie.

Naše putovanie začalo v jednej z najstarších súkromných tlačiarní, ktorú vlastnil v medzivojnovom období uznávaný tlačiar Юлій Фелдешій, ktorý si počas maďarského záboru upravil meno na Földesi a preto v odbornej literatúre ostal názov tlačiarne zachovaný ako tlačiareň Földesi. Nachádza sa na Lúčnej ulici č. domu 7 neďaleko od sídla užhorodského arcibiskupstva, teda v priamom centre mesta.

Známe sú doklady, ktoré tlačil pre mesto Užhorod v tridsiatych rokoch. Tlačoviny boli požívané pre úradné mestské oznamy, výzvy, zhromaždenia, ale tlačil aj lístky do kina a divadla.

Tlačiareň už dnes neexistuje. Ostali po nej len malé učupené budovy, prilepené na vyššie činžiaky po stranách ulice, ktoré vytvorili átrium v strede s malou záhradou.

Bývalé tlačiarenské dielne boli prerobené na byty a v prednej časti sa nachádza sídlo miestneho notára. Môj sprievodca na dopyt miestnych obyvateľov získal veľmi cennú informáciu, že v zadných miestnostiach sa nachádzali tlačiarenské stroje, na ľavej strane sedeli typografi, na pravej strane boli sklady hotových výrobkov a spotrebného materiálu a vpredu sedel p. Földesi s manželkou a zabezpečovali chod tlačiarne, prijímanie a výdaj zákaziek. Jeden z obyvateľov potvrdil, že si ešte pamätá na tlačiarenské stroje a ich umiestnenie.

Tlačiareň Földesi 10.2.1945 ako prvá pretlačila maďarské známky trojriadkovou pretlačou s hodnotovým údajom. Takto uzreli svetlo sveta ako známky 1. užhorodského vydania.

Ako to už býva zvykom, dobrá tlačiareň mala hneď na vedľajšej ulici Duchnoviča konkurenciu - tlačiareň známu pod menom Miravčík, ktorá dosiahla vrchol v obrate počas maďarského záboru v rokoch 1938 až 1945, čo jej zrejme zlomilo krk a jej činnosť pomaly upadala, až ukončila rozhodnutím Národnej Rady Zakarpatskej Ukrajiny v roku 1945.

Za ďalším miestom nášho putovania sme sa vydali cez most popri krásnej aleji z platanov a agátov vedľa rieky Už. Alej bola vysadená v roku 1932 a tiahne sa od mosta až k bývalej základnej škole postavenej v tom istom roku s veľkým školským dvorom a školským ihriskom, ktoré je ešte doteraz najväčšie na území Podkarpatskej Rusi.

Teraz sa v budove nachádza Vyššie obchodné učilište.

Môj sprievodca ako veľký znalec miestnej flóry ma upozornil na najvyšší strom gynko v Karpatoch. Hneď neďaleko na ulici Ruská č. 13 sme dorazili k najväčšej štátnej tlačiarni s názvom Lito Lam, ktorá v 20.2.1945 urobila pretlač známu ako 2. užhorodské vydanie. Súbor budov funguje ešte dnes a je umiestnený pozdĺž cesty na takmer 100 metroch.

V tridsiatych rokoch tlačiareň fungovala pod názvom LÁM, akciová spoločnosť a tlačila hlavne pre potreby mesta Užhorod, doklady na výber daní a miestnych poplatkov pre potreby mesta Užhorod.

V roku 1945 tlačiareň zmenila názov na LITO LAM a známky definitívneho vydania označovala na tlačových listoch ЛИТО ЛАМ 1945 alebo ЛИТО „ЛАМ“ 1945.

Tlačiareň v súčasnosti disponuje takmer s dvadsiatimi tlačiarenskými stojmi, ktoré tlačia miestne denníky a iné periodiká propagačný materiál. Pre špecialistov a odborníkov tento článok priblíži historicky vznik a prostredie, kde sa zrodili pretlače. Každá tlačiareň svojim spôsobom a druhom tlače vytvorila z rovnakej formy nenapodobiteľnú pretlač.

	Tlačiareň Földesi trhala 100 kusové hárky na desaťkusové zvislé pásky. Jeden z mála existujúcich exemplárov osempásky, ktorý doteraz nebol zobrazený.
		Tlačiareň Lito Lam trhala 100 kusové hárky na päťkusové zvislé pásky z nedostatku dostupného známkového materiálu na pretlač.

Tlačiarne vytvorili neskutočne pestrý materiál, ktorý dodnes nie je preskúmaný, a pre ojedinelosť a vysokú nedostupnosť sa tento prieskum naďalej sťažuje. A keďže desaťpásku 1. užhorodského vydania ešte nikto nevidel (možno Miroslav Blaha, a ten ju pravdepodobne - aby bol jediný - roztrhol na dve päťpásky, ktoré sú zobrazené v katalógu Majera a von Steidena). Pri desaťpáske sa jedná o mimoriadnu raritu, ktorá si zaslúži samostatný článok o mieste svojho vzniku a možno aj článok o najvýznačnejších zberateľoch a znalcoch užhorodského vydania, ktorí v Užhorode pôsobili.

Fotodokumentácia zo zbierky a archívu autora.

Poďakovanie autora: Za cenné informácie a spoločnosť pri hľadaní ďakujem Adalbertovi Riškovi, Užhorod.

Kontakt na autora článku: Martin Jurkovič