Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Známkové územia - Kurónsko (I.)
Príspevok z oblasti známkových území zameraný na poštovú službu oblastí v dnešnom Lotyšsku (I. časť).
Kurónsko (I.)
Kurónsko (Courland, Kurzeme, Kurland) je územie v Lotyšsku ohraničené Baltským morom na západe, Litvou na juhu a na severovýchode Rižským zálivom a riekou Dvinou (Daugava). Hlavné mesto je Mitau (МИТАВА, Jelgava).
Jeho zemepisná poloha ležiaca na križovatke, kde sa východ stretával so západom a hlavne jeho pobaltské prístavy, najmä Libava (Liepāja, Libau, ЛИБАВА), mu dodávali obchodný a strategický význam.
Poloha Kurónska na mape Európy.
Kurónsko na mape z roku 1898.
» Vojvodstvo a gubernia
» Ober Ost
» Lotyšsko 1918
» Libau 1919
» Západná armáda
» Eleja
» Lotyšsko 1919-39 (II. časť)
» Lotyšská sovietska socialistická republika (II. časť)
» Ostland (II. časť)
» Kurland (II. časť)
» Sovietsky zväz (II. časť)
» Lotyšská republika (II. časť)
Vojvodstvo a gubernia
V prvej polovici 13. storočia patrilo jeho územie pod nadvládu Rádu Nemeckých rytierov a na svojom vrchole bolo Kurónsko prosperujúce nemecky hovoriace vojvodstvo s nemeckou šľachtou a pôvodným lotyšským obyvateľstvom ako poddanými.
Od začiatku 18. storočia bolo pod silným vplyvom Ruska a v rokoch 1797-1918 bolo jeho samostatnou guberniou.
Štátny znak gubernie.
List z predznámkového obdobia poslaný 25. 6. 1819 z Libau do Pernau (Pärnu) v dnešnom Estónsku.
List z predznámkového obdobia poslaný 13. 5. 1827 z Windau (ВИНДАВА) do Goldingenu (Kuldīga).
List z predznámkového obdobia poslaný 16. 8. 1851 z Mitau do Revalu (Tallinn) v Estónsku.
List poslaný 18. 10. 1864 z Mitau do Libau.
Poštový lístok poslaný 21. 4. 1893 z Libau do Lübecku.
Pohľadnica poslaná 7. 5. 1912 z Windau do Talsen (Talsi).
Historické pohľadnice z rokov 1905 - 1919.
Ober Ost
Počas prvej svetovej vojny ležalo Kurónsko na území východného frontu, kde proti sebe bojovalo predovšetkým Cárske Rusko a Nemecká ríša. Tá v novembri 1914 zriadila na dobytých územiach útvar Ober Ost, ktorý mal pod vojenskou kontrolou Litvu, Bielorusko, časti Poľska a Kurónsko. Velením bol poverený pruský generál Paul von Hindenburg, neskorší ríšsky prezident.
Paul von Hindenburg v generálskej uniforme (1914) a ako prezident (1932).
Mapa Ober Ost z roku 1916.
V prvých fázach vojny sa na obálkach používali pečiatky poľnej pošty.
Pre poštové použitie boli 15. januára 1916 vydané nemecké známky s pretlačou POSTGEBIET OB. OST.
Poštové úrady Ober Ost boli zriadené v týchto mestách Kurónska, v zátvorke je súčasný názov a dátumy označujú dobu používania pečiatok:
Zberateľsky motivovaný doporučený list poslaný 20. 3. 1916 z Mitau do Halle v Nemecku,
fialová pečiatka M.P.k. znamená „Militärische Postkontrolle“ (vojenská poštová kontrola).
Doporučený list poslaný 10. 9. 1916 z Bausku do Exinu (Kcynia) v Poľsku,
na zadnej strane príchodzia pečiatka EXIN 13. 9. 16.
Odosielateľom je Zmierovací súd so sídlom v Birsche v Litve (zelená riadková a kruhová pečiatka), vzdialenom od Bausk 47 kilometrov.
Doporučený list poslaný 15. 2. 1917 z Libau do Bad Homburg v Nemecku,
na zadnej strane príchodzia pečiatka BAD HOMBURG 20. 2. 17.
Zberateľsky motivovaný list poslaný 2. 6. 1918 z Mitau do Borna pri Lipsku.
Doporučený list poslaný 22. 11. 1918 z Alt-Auz do Mitau,
na zadnej strane príchodzia pečiatka MITAU 23. 11. 18.
Lotyšsko 1918
Dňa 15. decembra 1917 bolo uzavreté prímerie medzi sovietskym Ruskom a ústrednými mocnosťami a 22. decembra sa v Brest-Litovsku začali mierové rokovania. Rusko sa vzdalo všetkých územných nárokov vo Fínsku, v pobaltských štátoch, na Ukrajine a väčšiny Bieloruska.
S koncom vojny, rozpadom ríše a následným vyhlásením republiky v Nemecku 9. novembra 1918 sa Nemci začali sťahovať z Ober Ost niekedy koncom roka 1918 a začiatkom roku 1919. Na opustených územiach vznikali konflikty, keď bývalé okupované národy vyhlásili samostatnosť, alebo sa stretli s rôznymi vojenskými frakciami ruskej revolúcie a armádami následnej občianskej vojny.
V Rige bola 18. novembra 1918 vyhlásená nezávislosť Lotyšska a Kurónsko sa stalo jeho súčasťou. V ten deň bola vydaná prvá známka, 5 kopejková, strihaná aj zúbkovaná. Pre nedostatok papiera bola tlačená na staré nemecké vojenské mapy.
Spočiatku sa na znehodnocovanie známok na zásielkach používali jednoduché pečiatky bez dátumu, len s názvom mesta.
Libau 1919
Nemeckí obchodníci žijúci v Libau sa sťažovali na novú lotyšskú poštu pre jej nespoľahlivosť a oneskorené doručovanie, obrátili sa preto na nemeckého ríšskeho komisára so žiadosťou, aby im bolo umožnené využívanie nemeckej poľnej pošty na doručovanie korešpondencie určenej pre Nemecko a neutrálne zahraničie.
Preto boli na príkaz vrchného poštmajstra Schwabedissena 2. januára 1919 zásoby nemeckých známok diagonálne pretlačené ručnou gumenou pečiatkou nápisom LIBAU červenou alebo fialovomodrou farbou.
Na znehodnotenie známok sa používali dva typy pečiatok stanice poľnej pošty číslo 168, jedna s nápisom „K. D. Feldpoststation“ a kontrolným písmenom „a“ pre doporučené zásielky a pre obyčajné s nápisom „Deutsche Feldpost“ s písmenom „b“.
List poslaný 5. 1. 1919 z Libau do Bajohrenu (Kretinga) v Litve,
zásielka opečiatkovaná kruhovým kašetom ríšskej poľnej pošty.
List poslaný 8. 1. 1919 z Libau do Memelu (Klaipeda) v Litve.
List poslaný 8. 1. 1919 z Libau do Weida v Nemecku.
Doporučený list poslaný 15. 1. 1919 z Libau do Erlangenu v Bavorsku.
Doporučený list poslaný 17. 1. 1919 z Libau do Königsbergu vo Východnom Prusku.
Poštový lístok poslaný 5. 2. 1919 z Libau do Berlína.
Dňa 11. januára bolo zakázané pokračovať v tlači ďalších provizórií, ale zvyšné zásoby sa mohli spotrebovať. Ich platnosť skončila 31. marca 1919.
List poslaný 6. 1. 1919 z Jelgavy do Drážďan.
List poslaný 18. 1. 1919 z Tukums do Hannoveru.
Doporučený list poslaný 7. 3. 1919 miestne v Libau.
List poslaný 29. 3. 1919 z Aispute do Augsburgu v Bavorsku.
Doporučený list poslaný 4. 5. 1919 z Libau do Grobiny,
na zadnej strane príchodzia pečiatka GROBINA 16. 5. 19.
Doporučený list poslaný 12. 8. 1919 z Leepaja (Libau) do Wildervanku v Holandsku.
Západná armáda
Politická situácia v pobaltskom regióne sa naďalej zhoršovala. V októbri 1919 zaútočila západoruská dobrovoľnícka armáda pod vedením Pavla Bermondt-Avalova na novovzniknuté štáty Litva a Lotyšsko. Podarilo sa im dobyť Samogitiu v Litve, časť územia Kurónska a obsadiť Rigu.
Bermondt-Avalov v uniforme (1920) a vlajka Západnej armády.
V októbri 1919 pre poštové použitie pretlačili lotyšské známky znakom pravoslávneho kríža v kruhu, v novembri sú podobným krížom, už v obdĺžniku znázorňujúcom zúbkovanie, pretlačené ruské známky.
List poslaný 10. 10. 1919 miestne v Jelgawe (Mitava).
List poslaný 10. 10. 1919 z Jelgawy (Mitava) do Tilsit, mesto v Kaliningradskej oblasti, ktoré bolo v tej dobe súčasťou Východného Pruska.
Fialová pečiatka M.P.k. znamená „Militärische Postkontrolle“ (vojenská poštová kontrola).
Doporučený list poslaný 18. 10. 1919 z Jelgawy do Chemnitz v Nemecku.
Doporučený list poslaný 19. 10. 1919 miestne v Jelgawe (Mitava).
List poslaný 18. 11. 1919 z Jelgawy do Jeny v Nemecku.
V novembri sa lotyšskej armáde podarilo vytlačiť jednotky Bermondt-Avalova na územie Litvy. Napokon západoruská dobrovoľnícka armáda utrpela ťažké porážky neďaleko Radviliškis a po jej kapitulácii Bermondt-Avalov utiekol do Dánska.
Eleja
Dedinka Eleja (Elley) leží približne 30 km južne od Jelgavy, kúsok od litovských hraníc. Počas bojov v rokoch 1918 až 1920 bola dvakrát vypálená. V októbri 1919 bola v skutočnosti oslobodená a pod kontrolou Lotyšska, ale prakticky izolovaná od zvyšku krajiny. Väčšina vojnových operácií prebiehala severne smerom na Jelgavu. Generál Bermondt-Avalov a jeho západoruská armáda boli zapojení do boja južne od Rigy. Smerom na východ bol front lotyšských boľševikov, vzdialený asi 30-40 km.
Po spotrebovaní poštových známok sa poštmajster rozhodol vyrobiť núdzové provizóriá. Použil zásobu kolkových známok a opatril ich ručnou gumenou pretlačou s fialovým nápisom PASTMARKA. Oranžovožlté známky s nominálnou hodnotou 15 kopejok boli zúbkované aj strihané, zelené 30 kopejkové strihané. Pri použití sa spodná časť známky odstrihla, znehodnotila sa pečiatkou s nápisom ELEJA a ručne dopísaným dátumom. Platnosť týchto provizórií skončila 7. novembra 1919.
Doporučený list poslaný 22. 10. 1919 z Eleja do Jelgavy,
na zadnej strane príchodzia pečiatka JELGAWA 23. 10. 19.
List poslaný 26. 10. 1919 z Eleja do Leepaje,
fialová cenzorská pečiatka „Kara zensors L. No 4“.
Doporučený list poslaný 30. 10. 1919 z Eleja do Berlína,
preposlaný doporučene cez Königsberg v Nemecku,
fialová pečiatka M.P.k. znamená „Militärische Postkontrolle“ (vojenská poštová kontrola).
fialová cenzorská pečiatka „Kara zensors L. No 4“.
Doporučený list poslaný 30. 10. 1919 z Eleja do Mitavy (Jelgava),
na zadnej strane príchodzia pečiatka JELGAWA 1. 11. 19.
Doporučený list poslaný 4. 11. 1919 z Eleja do Rigy.
Nasledujúca II. časť: Známkové územia - Kurónsko (II.)
Zdroje:
© Michel: Deutschland-Spezial 2015
© В. Ляпин - Почтовые марки 1856-1991
© Internet
Dôležité upozornenie:
Tento článok neslúži na podporu alebo propagáciu extrémizmu, ani hnutí smerujúcich k potláčaniu ľudských práv a slobôd.