Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Pošta armády generála Judeniča

Príspevok o známkach a zaujímavých celistvostiach pošty "bielogvardejskej" armády generála Judeniča.

História

Generál Nikolaj Nikolajevič Judenič sa narodil 18. júla 1862. Do cárskej armády vstúpil v roku 1879 a už o osem rokov navštevoval akadémiu generálneho štábu. Následne pracoval ako zástupca náčelníka generálneho štábu do roku 1902. V roku 1902 bol Judenič menovaný veliteľom 18. pešieho pluku, s ktorým bojoval vo vojne s Japonskom (1904-1905) a kde bol aj povýšený na generála. V roku 1913 sa stal vrchným veliteľom cárskych vojsk na Kaukaze. Veliteľom cárskych vojsk na Kaukaze bol aj počas prvej svetovej vojny. Vybojoval niekoľko obdivuhodných víťazstiev nad vojskami tureckého veliteľa Envera Pašu, ako napríklad Sarikamiš (kde v decembri 1914 porazil Tureckú 3. armádu), Erzurum (február 1916), Malazgirt (august 1916).

Judenič odstúpil z funkcie veliteľa cárskych vojsk na Kaukaze v marci 1917, mesiac po tom, ako sa dostala k moci dočasná vláda sa vrátil sa do hlavného mesta Petrohradu, ale po októbrovej revolúcii utiekol do Fínska. V januári r. 1919 sa vo Fínsku pridal generál Judenič k Bielogvardejcom. Na jar toho istého roku sa generál stretol v Štokholme zo zástupcami Veľkej Británie, Francúzka a USA. V lete r. 1919 sa mu podarilo nadviazať priamy kontakt s hlavným veliteľom Bielych Admirálom Kolčakom a v tom istom čase, začal generál organizovať a trénovať v Estónsku severozápadnú Bielu armádu. So spojeneckou podporou sa mu podarilo zorganizovať armádu o sile 20 000 vojakov, s 53 guľometmi a 6 tankmi. Na začiatku októbra 1919 zaútočila armáda generála Judeniča na Rusko s cieľom dobyť a obsadiť Petrohrad. 12. októbra 1919 sa generálovi podarilo dobyť mesto Yamburg ležiace 110 kilometrov od Petrohradu. O dva dni neskôr dobyla generálova armáda dedinu Gatčinu, ležiacu 50 kilometrov od Petrohradu. Veliteľom obrany Petrohradu bol na poslednú chvíľu menovaný Lev Trockij, ktorý odmietol mesto evakuovať. Rýchlo sformoval obranu mesta z radov priemyselných robotníkov, ktorí boli narýchlo dopravení z Moskvy. Generálovi Judeničovi sa podarilo 19. októbra dobyť predmestie Petrohradu, ale narýchlo sformovaná obrana Petrohradu mu spôsobila veľké straty a bol nútený ustúpiť naspäť do Estónska, kde bola jeho demoralizovaná a zdecimovaná armáda rozpustená. Generál Judenič bol v Estónsku zatknutý, ale podarilo sa mu utiecť, zomrel v roku 1933 v dedine St. Laurent-Du-Var neďaleko Nice vo veku 71 rokov.

Známkové emisie

Severozápadná armáda Generála Judeniča vydala celkovo 19 známok, vo dvoch emisiách. Prvá emisia bola vydaná v júni 1919 na normálnom a cigaretovom papieri s emblémom armády. Celkovo 5 známok hodnôt 5, 10, 15, 25, 50 kopejok. Druhá emisia bola pretlačová, s pretlačou s textom Severozápadná armáda v čiernej farbe, a jedna známka bola pretlačená aj v červenej farbe. Pretlače boli prevedené na výplatných cárskych známkach (Michel : 63-65, 67, 69, 70-76, 77-81). Pretlače druhej emisie boli prevedené na známkach zúbkovaných, aj nezúbkovaných. Pri tejto sérii si treba dávať veľký pozor na falzifikáty (ako mi povedal vážený pán Ing. Vávra, približne 90% týchto známok sú falzifikáty). Tieto falzifikáty sa dajú pomerne ľahko rozlíšiť. Na pravých známkach bola pretlač prevedená kameňotlačou – litografiu a na falzifikátoch kníhtlačou. Kameňotlač spoznáte pomerne ľahko, známky nemajú fuláž, čiary pretlače sú neostré a na lepovej strane známky nemajú odtlačky po pretlačí. Známky Severozápadnej armády sú vedené v katalógu Michel Russland Special, v kapitole pošta, územia občianskej vojny 1918-1923. V Ruskom katalógu Ljapin Special 2009 sú známky vedené pod kapitolou občianska vojna 1918-1923.

Celistvosť číslo. 1

Doporučený medzištátny list posielaný do lotyšského hlavného mesta Rigy. Vyfrankovaná bola táto celistvosť dvomi nezúbkovanými štvorblokmi 2 Kop a 3 Kop známok (Michel číslo 1 a 2) a jednou zvislou tiež nezúbkovanou dvojpáskou v hodnote 1 Rub (Michel číslo 9). Všetko známky prvej série Severozápadnej armády. Všetky známky majú znaky tlače kameňotlačou – litografie, takže sa jedná o pravé známky. Celistvosť bola opečiatkovaná piatimi oválnymi pečiatkami poľného poštového a telegrafného úradu Severozápadnej armády s dátumom 6. 8. 1919. Ide teda o celistvosť, ktorá bola posielaná počas organizovania a trénovania Severozápadnej armády v Estónsku, v lete r. 1919. Ako som už písal, celistvosť bola posielaná doporučene, takže na nej nechýba purpurové R-razítko poľného a telegrafného úradu Severozápadnej armády a fialové razítko Zakazanoe. Celistvosť je tiež opečiatkovaná jedným príchodzím razítkom Riga, s dátumom 9. 8. 1919. Bohužiaľ, poštové tarify Severozápadnej armády sa mi nepodarilo zistiť.

Celistvosť číslo. 2

Obyčajný vnútroštátny, vnútromestský dopis, poslaný na neznámej celine bez natlačenej známky, posielaný je z mesta Moloskovici. Celistvosť bola vyfrankovaná celou druhou sériou známok Severozápadnej armády a opečiatkovaná 6 dennými pečiatkami Moloskovici, s dátumom 9. 11. 1919. Jedná sa o celistvosť, ktorá bola posielaná po ústupe vojsk Severo-západnej armády naspäť k Baltu.

Celistvosť číslo. 3

Doporučený vnútroštátny list posielaný do estónskeho hlavného mesta Tallinu. Vyfrankovaná bola táto celistvosť kompletnou druhou sériou známok Severozápadnej armády v štvorbloku. Opečiatkovaná bola 10 oválnymi pečiatkami poľného poštového a telegrafného úradu Severozápadnej armády s dátumom 25. 11. 1919. Znovu sa teda jedná o celistvosť, ktorá bola posielaná po ústupe vojsk Severo-západnej armády naspäť k Baltu, do Estónska. Na celistvosti však chyba R-nálepka alebo pečiatka na liste bolo iba dopísané Zakaznoe a číslo zásielky. Na zadnej strane sa ešte nachádza príchodzia pečiatka Tallin 30. 11. 1919. Jedna sa určite o výrazné prefrankovaný, filatelistický ale pekný dopis, že?

Vojaci bielej armády

Viac informácií o zbieraní známkových území Ruska nájdete na stránke Sekcia známkových zemí Ruska pri SČF.

Kontakt na autora článku: Simon Horecký