Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Známkové územia - Východný Timor

Príspevok z oblasti známkových území zameraný na poštovú službu vo východnej časti ostrova Timor

Východný Timor

Timor je ostrov ležiaci v juhovýchodnej Ázii, necelých 500 km severne od Austrálie. Má rozlohu 30 777 km2, čo sú asi 3/5 rozlohy Slovenska.

Politicky je rozdelený na dve časti, východná časť ostrova je nezávislý štát Východný Timor a západná je súčasťou Indonézie. V západnej časti leží exkláva Východného Timoru zvaná Oecusse District.

Timor na mape z roku 1825.

O nadvládu nad Timorom bojovali od 16. storočia dve vtedajšie koloniálne mocnosti, Holandsko a Portugalsko. Západná časť sa pripojila ku kolónii Holandská východná India a východná bola známa ako Portugalský Timor. O hranici medzi nimi sa formálne rozhodlo až v roku 1859 Lisabonskou zmluvou.

Poloha Timoru v Malajskom súostroví na mape z roku 1892.

Prvé známky pre svoju kolóniu vydalo Portugalsko v roku 1884, boli to známky Macau s pretlačou TIMOR.

List poslaný 1. 7. 1885 z Dilly do Makassaru, červená oválna pečiatka P.PAGO znamená, že poštovné bolo zaplatené.

List poslaný 1. 2. 1887 z Dilly do Lisabonu.

Na 400. výročie objavenia námornej cesty do Indie moreplavcom Vasco da Gama vydala portugalská správa 1. apríla 1898 pre svoje kolónie sériu ôsmich známok.

Doporučený list poslaný 29. 6. 1898 z Timoru do Baden Badenu v Nemecku, preposlaný do Laboe 16. 8. 1898.

Poštový lístok poslaný 29. 7. 1898 z Timoru do Anvers (Antverpy) v Belgicku, cez Makassar 4. 8. 1898, Weltevreden 10. 8. 1898 a príchodom do Anvers 15. 9. 1898.

Doporučený poštový lístok poslaný 18. 7. 1914 z Timoru do Prahy, denná pečiatka z 27. 8. 1914 potvrdzuje úspešné doručenie.

Doporučený list poslaný 12. 4. 1933 z Dilly do Kuopio vo Fínsku.

Doporučený list poslaný 2. 4. 1940 letecky z Dilly do New Yorku, s príchodom do New Yorku 10. 5. 1940.

Hoci bolo Portugalsko počas druhej svetovej vojny neutrálne, v decembri 1941 bol východný Timor okupovaný austrálskymi a holandskými jednotkami, ktoré očakávali japonskú inváziu. Tento vojenský zásah síce vtiahol Timor do konfliktu, ale zároveň spomalil japonskú expanziu. Japonci sa na ostrove vylodili vo februári 1942 a postupne ho obsadili.

Poštový lístok poslaný vojakom 48. divízie, útvaru 8605, opatrený cenzorskou pečiatkou.
Útvar slúžil na Timore ako jednotka na prevenciu epidémií a zásobovanie pitnou vodou.

List Červeného kríža oslobodený od poštovného poslaný do zajateckého tábora na Timore, poslaný (alebo prijatý) 9. 3. 1943,
vpravo hore austrálska fialová cenzorská pečiatka číslo V122, japonská fialová obdĺžniková cenzorská pečiatka číslo 240 a červený obdĺžnikový odtlačok cenzora.

List Červeného kríža poslaný 5. 6. 1943 z Melbourne v Austrálii,
na prednej aj zadnej strane obálky je fialová štvorcová cenzorská pečiatka číslo 310, japonská cenzorská pečiatka číslo 242 a červený odtlačok cenzora.

Japonci zotrvali na ostrove až do svojej kapitulácie v septembri 1945. Po vojne bola jeho východná časť vrátená Portugalsku, zatiaľ čo západná sa stala súčasťou novovzniknutej Indonézie.

Doporučený list poslaný 8. 6. 1948 z Dili do Lisabonu, cez Darwin 11. 6. 1948 a príchodom do Lisabonu 20. 6. 1948.

Doporučený list poslaný 3. 7. 1960 z Dili do obce Bludov v okrese Šumperk.

Doporučený list poslaný 5. 1. 1973 z Dili do Kenosha v USA, s príchodom 12. 1. 1973.

Po štátnom prevrate 25. apríla 1974 nová portugalská vláda uprednostnila postupný proces dekolonizácie portugalských území v Ázii a Afrike. Keď boli východotimorské politické strany prvýkrát legalizované, najväčší počet stúpencov mali tri strany.

Timorská demokratická únia (UDT) bola naklonená myšlienke zachovania Východného Timoru ako protektorátu Portugalska a v septembri oznámila svoju podporu nezávislosti. FRETILIN podporil „univerzálne doktríny socializmu“, ako aj právo na nezávislosť a neskôr sa vyhlásil za jediného legitímneho zástupcu ľudu. Tretia strana APODETI obhajovala integráciu s Indonéziou. Tá vyjadrila obavy, že nezávislý Východný Timor by bol ekonomicky slabý a zraniteľný.

Politický spor medzi stranami čoskoro prerástol do ozbrojeného konfliktu. FRETILIN vyhlásil 28. novembra 1975 jednostranne nezávislosť ako Demokratická republika Východný Timor (República Democrática de Timor-Leste).

Indonézske ozbrojené sily pod zámienkou dekolonizácie začali 7. decembra 1975 inváziu do Východného Timoru, v polovici decembra bola nastolená bábková vláda a 17. júla 1976 sa Východný Timor oficiálne stal 27. provinciou Indonézskej republiky (Timor Timur). OSN však neuznala anexiu a naďalej považovala Portugalsko za legitímnu administratívnu moc Východného Timoru.

Indonézska vlajka Východného Timoru.

FDC vydané 17. 8. 1976 pri príležitosti pripojenia Východného Timoru k Indonézii.

Výstrižok z obálky s pečiatkou Dili 22. 8. 1984.

Lístok poslaný 22. 2. 1992 z Aileu.

Lístok poslaný 29. 3. 1992 z Dili do Jakarty.

Obdobie prvých dvoch desaťročí anexie je označované ako genocída na pôvodnom obyvateľstve, ktorá sa odhaduje na 60 000 až 100 000 obetí.

V roku 1996 sa svetová pozornosť náhle upriamila na Východný Timor, keď bola Nobelova cena za mier udelená Josému Ramos-Hortovi a biskupovi Carlosovi Filipeovi Ximenesovi Belomu „za ich prácu smerujúcu k spravodlivému a mierovému riešeniu konfliktu vo Východnom Timore“.

Indonézia a Portugalsko 5. mája 1999 oznámili, že sa dohodli na referende, ktoré umožní obyvateľom Východného Timoru zvoliť si medzi autonómiou v rámci Indonézie alebo plnou nezávislosťou. Hlasovanie sa konalo pod záštitou OSN 30. augusta a zúčastnilo sa ho 98,6% registrovaných voličov. Generálny tajomník OSN Kofi Annan 4. septembra oznámil, že 78,5% hlasovalo za nezávislosť.

Vyhlásenie výsledku vyvolalo násilné konflikty, taktiež humanitárnu a bezpečnostnú krízu v regióne. Mnoho Timorčanov bolo zabitých, ďalších až 500 000 bolo vysídlených a približne polovica obyvateľov utiekla z územia.

Na ukončenie tohto stavu prevzala OSN 25. októbra 1999 správu Východného Timoru prostredníctvom „Prechodnej správy OSN vo Východnom Timore (UNTAET - United Nations Transitional Administration in East Timor).

Poštový úrad UNTAET v Dili.

List poslaný 11. 11. 1999 dôstojníkom kanadského námorníctva do Teulonu v Kanade.

Pre poštovú potrebu boli vydané 29. apríla 2000 dve známky s nápisom Timor Lorosae / UNTAET, pre domáce poštovné (Dom.) a druhá pre medzinárodné (Int.).

FDC vydané 29. 4. 2000.

List poslaný 11. 5. 2001 z Dili do Číny.

List poslaný 23. 7. 2001 z Dili do Nankingu v Číne.

Pohľadnica poslaná 12. 9. 2001 z Dili na ostrov Svätá Helena.

Pohľadnica poslaná 12. 4. 2002 z Dili do Nankingu v Číne.

List poslaný 17. 2. 2003 z Dili do Austrálie.

Pod dohľadom OSN boli 30. augusta 2001 organizované voľby členov Ústavného zhromaždenia, ktoré 22. marca 2002 schválilo ústavu a tá vstúpila 20. mája do platnosti.

OSN uznala Východný Timor nezávislým. Taktiež bola v ten deň ukončená misia UNTAET, pričom väčšina funkcií prešla na vládu Východného Timoru. Vojenské a policajné sily boli presunuté do novovytvorenej misie OSN na podporu Východného Timoru (UNMISET).

Pre poštovú potrebu boli vydané 20. mája 2002 štyri poštové známky s nápisom Timor Leste.

FDC vydané 20. 5. 2002.

List poslaný 30. októbra 2003 z austrálskeho veľvyslanectva v Dili do New Yorku.
Namiesto známky nalepená provizórna nálepka s nápisom FRANQUIA / DILI / TIMOR LOROSAE / 30-10-2003.

List poslaný 18. 8. 2005 zo sídla OSN v Dili do Portugalska.

V marci 2011 odovzdala OSN operatívnu kontrolu orgánom Východného Timoru a 31. decembra 2012 ukončila svoju mierovú misiu.

List poslaný 24. 6. 2013 z Dili na Nový Zéland a vrátený späť odosielateľovi.

Doporučený list poslaný 18. 8. 2015 do Indie.

Pohľadnica poslaná 8. 1. 2019 z Dili do Jeddah v Saudskej Arábii.

Súčasné delenie Východného Timoru na mape z roku 2015.

PARA TIMOR

Od roku 1999 sú vydávané „známky“ s nápisom EAST TIMOR / PARA TIMOR, ktoré nemajú nič spoločné s poštovou prevádzkou na ostrove a sú vydávané len kvôli finančnému zisku.

OCCUSSI-AMBENO

Bruce Ronald Henderson (známy aj ako Bruce Grenville) je novozélandský anarchista, ktorý v roku 1968 založil v exkláve Timoru fiktívny sultanát Occussi-Ambeno s hlavným mestom Pante Macassar a seba vyhlásil za sultána.

Sultanát vydával „známky“ s nápisom OCCUSSI-AMBENO.

Zdroje:

© Wikipedia.org
© Michel: Süd und Südostasien 2006
© Scott 2017
© stampnewsonline.net
© Internet