Príležitostná pečiatka:
170. výročie úmrtia Jána Hollého

Príležitostná ručná pečiatka používaná v Močenku pri príležitosti 170. výročie úmrtia básnika, národovca a kňaza Jána Hollého (1785 - 1849)

Tematický popis a súvislosti:

Ján Hollý (1785 Borský Svätý Mikuláš - 1849 Dobrá Voda) - básnik, prekladateľ, katolícky kňaz. Jeden z najväčších slovenských a slovanských básnikov, hlavný predstaviteľ slovenského klasicizmu. Podstatnú časť svojho diela vytvoril v Maduniciach, najradšej písal v háji Mlíč pod mohutným dubom. Svoju básnickú tvorbu začal prekladmi antických básnikov, najvýznamnejší je preklad Vergíliovej Eneidy, ktorá sa stala vzorom aj pre jeho skladbu Svatopluk - prvý národný epos. Jeho ďalšie diela sú eposy (Cirillo-Metodiada, Sláv), idyly (Selanki), elégie (Žalospevi), ódy (Pesňe), iné básne (Rozľičné básňe). Preklady i pôvodné diela skladal v prvom spisovnom jazyku - bernolákovčine a v časomiere. V časomiere zložil aj I. diel Katolíckeho spevňíka, II. diel je zložený už v sylabickom veršovom systéme. Hollého dielo inšpirovalo nastupujúcu generáciu štúrovcov, ktorá sa nazývala slovenským Vergíliom a Homérom. Prvé súborné dielo vyšlo v rokoch 1841-42 pod názvom Básňe Jana Hollého. Rozsiahly výber v pôvodine i v prebásneniach do súčasnej slovenčiny vyšiel v roku 1985. Jeho dielo je stále podnetné a živé.

Autor (zdroj) popisu: PhDr. Ján Štibraný, CSc.