Slovak, Czech and Czechoslovak stamp:
Chance is a jerk - After 77 years appeared on the market rare designs of Hlinka stamps for autonomous Slovakia

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Article on how by an accident after 77 years have been discovered rare designs of Hlinka stamps for autonomous Slovakia.

Náhoda ma fascinuje. V okamihu dokáže zvrtnúť život, hodiť iskru, naštartovať zmenu. Zmenu k lepšiemu, ale aj horšiemu. Ak vám na burze niekto „potiahne“ vzácnu známku či dokonca celý zásobník, môže to byť dopredu naplánovaná akcia, ale aj náhoda na spôsob „príležitosť robí zlodeja“. Našťastie sú aj náhody so šťastným koncom, ktoré nám vyčaria široký úsmev na tvári...

Pán X je mladý človek živiaci sa predajom bielej techniky. Žije na Slovensku, ale obchoduje aj s niektorými okolitými krajinami. A okrem toho pred nedávnom začal zbierať známky. Učarovali mu známky Slovenského štátu. Pri jednej návšteve obchodného partnera v Poľsku sa ho po uzavretí biznisu len tak mimochodom opýtal, či nepozná v Poľsku niekoho, kto má známky a chce ich prípadne predať. Odpoveď bola prekvapivá. Obchodný partner mu povedal, že nikoho takého v Poľsku nepozná, ale vie o niekom na Slovensku, kto by mohol pripadať do úvahy, a dal mu naňho kontakt. Pán X sa s týmto človekom na Slovensku stretol. A kúpil od neho niečo, čomu ako mladý zberateľ ani tak veľmi nerozumel. Podľa katalógu slovenských známok zistil, že je to akýsi návrh známky vytvorený pre autonómne Slovensko, a tušil, keď katalóg namiesto ceny uvádza symbol -,-, že to bude niečo lepšie, ale to bolo tak všetko, čo o tom vedel. Neistotu a rozpaky z biznisu, pretože nezaplatil za návrh málo, vystriedal spokojný úsmev vo chvíli, keď sa so svojím nákupom pochválil na jednej z celoslovenských filatelistických búrz a okamžite dostal ponuku rovnajúcu sa dvojnásobku zaplatenej sumy. A tak sa vrátil na miesto činu a od pána na Slovensku, na ktorého dostal kontakt v Poľsku, postupne kúpil ďalšie návrhy známok, o ktorých existencii skúsení zberatelia slovenských známok vedeli, ale niektoré z nich v živote nevideli.

Poďme si postupne niektoré z nich predstaviť. A to trojicu návrhov známok s obrazom Andreja Hlinku určených pre autonómnu Slovenskú krajinu.

Oranžový návrh so „školáckym“ portrétom

Obr. 1

Človek až žasne nad vkusom schvaľovacej komisie poštovej správy, keď z tohto návrhu (obr. 1) dovolila tlačiarni Slovenská Grafia vyhotoviť skúšobnú tlač na známkovom papieri s lepom a zúbkovaním, keď už z nakresleného návrhu muselo byť zrejmé, že portrét Hlinku od prof. Fellegiho je pre známku nepoužiteľný, že portrétovaná osoba sa na Hlinku podobá len vzdialene, a to aj vďaka pretiahnutej, úzkej hlave vzbudzujúcej skôr posmešný úsmev než úctu k „vodcovi národa“. Vďaka tomuto portrétu známka ako celok pôsobí (na autora tohto článku) nanajvýš amatérsky a hanbiť by sa za ňu nemusel iba ak víťaz školského kola súťaže „navrhni poštovú známku“. Niet sa preto čo čudovať, že poštová správa návrh neschválila.

„Poneváč rámček navrhovaný majstrom Bednárom je veľmi pekný“, píše Ladislav Novotný v novembri 1939 ¹, „bolo doporučené jeho prijatie. Hľadal sa však nový, hĺbkotlačovej reprodukcie schopný portrét Andreja Hlinku, ktorý by nám jeho podobu predstavil tak, ako sme ho znali za jeho života. Časový termín rýchlo bežal a nebolo preto možné dlho pátrať po vhodnej predlohe. V tejto situácii dovolil si autor týchto riadkov (Ladislav Novotný - pozn. B.S.) navrhnúť, aby bolo použité oficiálne uznanej fotografie Andreja Hlinku, ktorú vydala Matica Slovenská. Skúšky ukázali, že návrh je prijateľný. Slovenská Grafia obdržala preto príkaz, aby sa pokúsila o kombináciu rámčeka majstra Bednára s uvedeným portrétom Andreja Hlinku. Grafia zhostila sa svojej úlohy veľmi dobre a predložila v krátkom termíne dva návrhy“ (obr. 2 a 3).

_______________________________________

^{1 Ladislav Novotný: Návrhy slovenských poštových známok, Slovenský filatelista 2/1939, 15. november 1939 ↩}

Zelené návrhy - veľká a malá hlava

Obr. 2	Obr. 3

Nezdajú sa vám tieto návrhy povedomé? Najmä ten na obr. 2? Ak vám pripomína nevydanú známku NZ 23 B (obr. 4), máte pravdu. A rovnaký grafický základ má aj známka NZ 24 A (obr. 5).

Konečná podoba známok

Obr. 4	Obr. 5

Známky autonómna poštová správa vytlačila 6. a 10. marca 1939, ale keďže už o pár dní vznikol samostatný Slovenský štát, nemohla ich v takejto podobe dať do užívania a 1. apríla ich vydala s pretlačou SLOVENSKÝ ŠTÁT (obr. 6 a 7).

Obr. 6	Obr. 7

Vráťme sa však k návrhom známok na obr. 2 a 3 a porovnajme ich s definitívnou podobou známok. V čom sa líšia? Predovšetkým nápisy SLOVENSKÁ POŠTA a ČESKO-SLOVENSKO si vzájomne vymenili miesta, definitívna známka má modernejšie písmo a číslice, veľkosť portrétu je kompromisom medzi oboma návrhmi a súčasne je portrét voči oválu, v ktorom je umiestnený, lepšie vycentrovaný, zásluhou čoho (konkrétne grafika tlačiarne Jaroslava Vlčeka) známky získali profesionálny vzhľad. Pridajme k tomu informáciu, že kým návrhy sú vytlačené na papieri so zvislo rastrovaným lepom, nevydané známky, ale aj tie s pretlačou, majú v lepe raster vodorovný. Ak by sme porovnávali aj druh a rozmer zúbkovania, zistili by sme, že kým všetky tri návrhy majú riadkové zúbkovanie 10 1/2, definitívne známky (NZ 23, NZ 24, 23 a 24) sa vyskytujú s riadkovým zúbkovaním 10 1/2 aj 12 1/2 a dokonca aj so zmiešaným zúbkovaním 10 1/2 : 12 1/2, resp. 12 1/2 : 10 1/2. ²

Definitívne provizóriá?

Poštová správa už počas autonómie uvažovala o vydaní viacznámkovej série známok s portrétom Hlinku. Vyplýva to jednak z Novotného informácií v Slovenskom filatelistovi ³ a jednak z podoby definitívnych známok s portrétom Hlinku nominálnych hodnôt 5h až 3 Ks (obr. 8 a 9), ktoré vyšli 1. 4. a 1. 6. 1939, teda až za Slovenského štátu. Napriek tomu na nich chýba názov štátu, teda pre akúkoľvek známku podstatný údaj. Pod túto „provizórnosť“ sa zrejme podpísal nedostatok času a túžba národa, ktorý práve získal samostatnosť, po čo najrýchlejšom prijatí a deklarovaní symbolov novej štátnosti, a to aj v známkovej tvorbe. Československé známky s pretlačou Slovenský štát 1939 túto túžbu plnili len na 50 %, ale ani tieto nové slovenské známky, hoci s obrazom vodcu národa, ju vzhľadom na chýbajúci názov štátu nemohli plniť bezo zvyšku. ⁴

_______________________________________

<sup>2 Tlačiareň Slovenská Grafia spočiatku používala perforovacie zariadenie s rozmerom 10 1/2, neskôr, po zistení jeho chybovosti, prešla na zúbkovanie 12 1/2. ↩

3 „Návrhy (obr. 2 a 3 - pozn. B. S.) boly schválené a bolo rozhodnuté, aby sa veľkého portrétu (obr. 2) použilo pre známky hodnôt do 1,- Ks, druhý návrh (obr. 3) určený bol pre hodnoty vyššie.“ ↩

4 Vznikla tak zaujímavá, inverzná situácia: Kým prvé slovenské známky (č. 2 - 22) názov nového štátu obsahovali (v pretlači) a svojimi námetmi, teda kultúrne boli ukotvené v minulosti, tretia emisia (č. 25 - 32, obr. 8 a 9) síce neobsahovala názov štátu, ale kultúrne bola v prítomnosti. Právne a kultúrno-politicky bola z tých prvých troch na tom najlepšie 2. emisia (Hlinkove známky s pretlačou, katalóg č. 23 - 24). ↩</sup>

Obr. 8	Obr. 9

Po týchto historizujúcich riadkoch sa opäť vráťme k návrhom, lebo tie tvoria jadro tohto článku. Všetky tri návrhy boli vytlačené rovnakou technikou a na rovnakom papieri ako definitívne známky, teda hĺbkotlačou na papieri bez priesvitky, a ako už bolo spomenuté, majú zvislo rastrovaný lep a zúbkovanie 10 1/2. Všetky tri návrhy vytvoril akademický maliar Štefan Bednár, ktorý je uvedený aj ako autor návrhu definitívnej podoby známok s portrétom Hlinku. Zberateľa by ešte mohlo zaujímať, v akých tlačových listoch boli návrhy vytlačené, koľko známok obsahovali.

Návrhy v miniatúrnych TL

Z logiky veci a z poznania tlačových listov ďalších návrhov známok pre autonómne Slovensko (napr. pre emisiu Ľudové motívy) vyplýva, že tlačový list obsahoval len niekoľko kusov známok. Túto teóriu potvrdzuje aj podoba, v akej návrhy pán X kúpil. Z oranžového návrhu so školáckym portrétom získal 3 kusy a všetky rohové (ľavý horný, ľavý dolný - obr. 10 - a pravý dolný) a po jednom získal zelené návrhy, oba so širokým horným aj dolným okrajom (obr. 11 a 12).

Obr. 10	Obr. 11	Obr. 12

Je zbytočné špekulovať, koľko známok obsahovali tlačové listy jednotlivých návrhov, isté je len to, že to boli miniatúrne listy len s niekoľkými kusmi známok. Bližšiu odpoveď by mohla priniesť budúcnosť, ak by v nej mal niekto šťastie a objavil celé listy napríklad na zaprášenom pôjde v hermeticky uzavretej plechovke. Lebo ako hovorí jedno známe úslovie: Náhoda je blbec.

Nebuďme však maximalisti a uspokojme sa, po 77 rokoch, s objavom týchto troch návrhov v piatich exemplároch. Týmto objavom sa počet známych kusov upravil nasledovne: oranžový návrh - 4 kusy (!), zelený návrh, veľká hlava - 2 kusy (!!), zelený návrh, malá hlava, perličkový ovál - 2 kusy (!!)

* * *

No povedzte, nechceli by ste ísť v šľapajach pána X? Náhode však treba vyjsť v ústrety. Že by som aj ja na staré kolená začal podnikať s bielou technikou?

☺

Použitá literatúra a iné zdroje

• Ladislav Novotný: Návrhy slovenských poštových známok, Slovenský filatelista 2/1939, 15. november 1939.