Príležitostná pečiatka:
Inaugurácia poštovej známky Veľká noc 2022: Kristologické motívy v diele P. M. Bohúňa

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Liptovskom Mikuláši pri príležitosti slávnostnej inaugurácie poštovej známky Veľká noc 2022: Kristologické motívy v diele P. M. Bohúňa (1822 – 1879).

Tematický popis a súvislosti:

Peter Michal Bohúň, (* 29. september 1822, Veličná – † 20. máj 1879, Bielsko-Biała, Poľsko) bol slovenský maliar; patril do skupiny štúrovcov.

Narodil sa v oravskej obci Veličná v rodine evanjelického kňaza Jána Bohúňa a Jany Žofie Ambroziovej. Do školy začal chodiť v rodnej obci. Následne odišiel na gymnázium do Gemerskej Hôrky, kde sa naučil po maďarsky. Ďalšou etapou jeho štúdií bol odchod na evanjelické lýceum do Levoče v roku 1836. Z dôvodu národných protestov bolo v máji 1841 lýceum uhorskou vládou zatvorené. Bohúň odišiel do Kežmarku, kde študoval právo a vytvoril prvé maľby. 18. novembra 1843 začal študovať v Prahe na Akadémii výtvarných umení. Jeho učiteľom bol nemecký historický maliar a vtedajší riaditeľ Akadémie Christian Ruben. Po smrti otca vo februári 1844, ktorý financoval jeho štúdiá, bol odkázaný na materiálnu pomoc oravského šľachtica Michala Kubína mladšieho.

V septembri 1854 prišiel Peter Michal Bohúň spolu so svojou manželkou Žofiou Amáliou Klonkayovou, dcérou zemana z Lučivnej na Spiši a dvoma deťmi do Liptovského Svätého Mikuláša, kde takmer 11 rokov vyučoval maľbu na dievčenskej evanjelickej škole. Na jeseň roku 1865 zadlžený Peter Michal Bohúň opustil Slovensko a spoločne s rodinou sa usadil v Haliči, v obci Lipnik pri Białej (v súčasnosti časť mesta Bielsko-Biała). Najskôr býval v Kontzerovom dvore, na adrese Lipnik č. 19, neskôr sa presťahoval do domu č. 23. V roku 1876 vycestoval Peter Michal Bohúň do Talianska, kde hľadal svojho syna Ľubora Milana, ktorý dezertoval z rakúskej armády. Podľa údajov białského evanjelického archívu Peter Michal Bohúň zomrel 20. mája 1879 na zápal pľúc. Je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Białej.

Najčastejším obsahom jeho malieb boli portréty, ktoré sú vystavené vo väčšine slovenských galérií, v Prahe a iných mestách Európy. Taktiež tvoril oltárne obrazy, ktoré sú roztrúsené v kostoloch po celom Slovensku a Poľsku. Krajinomaľbe sa venoval len príležitostne, pričom vychádzal najmä z prírodných motívov oravského regiónu. Za vyvrcholenie jeho tvorby je považovaná temperová skica „Slovenské ľudové zhromaždenie“, s postavami ľudí v krojoch z celého Slovenska. Jeho pravdepodobne najznámejším obrazom je portrét slovenského národného buditeľa Jána Francisciho ako dobrovoľníckeho kapitána.

Autor (zdroj) popisu: Wikipedia - slobodná encyklopédia