Commemorative Postmark:
Inauguration of the postage stamp Easter 2022: Christological motifs in the works of P. M. Bohúň

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Special cancellation used in Liptovsky Mikulas on the ocassion of the ceremonial inauguration of the postage stamp Easter 2022: Christological motifs in the works of P. M. Bohúň (1822 – 1879).

Thematic description and context:

Peter Michal Bohúň, (* 29. september 1822, Veličná – † 20. máj 1879, Bielsko-Biała, Poľsko) bol slovenský maliar; patril do skupiny štúrovcov.

Narodil sa v oravskej obci Veličná v rodine evanjelického kňaza Jána Bohúňa a Jany Žofie Ambroziovej. Do školy začal chodiť v rodnej obci. Následne odišiel na gymnázium do Gemerskej Hôrky, kde sa naučil po maďarsky. Ďalšou etapou jeho štúdií bol odchod na evanjelické lýceum do Levoče v roku 1836. Z dôvodu národných protestov bolo v máji 1841 lýceum uhorskou vládou zatvorené. Bohúň odišiel do Kežmarku, kde študoval právo a vytvoril prvé maľby. 18. novembra 1843 začal študovať v Prahe na Akadémii výtvarných umení. Jeho učiteľom bol nemecký historický maliar a vtedajší riaditeľ Akadémie Christian Ruben. Po smrti otca vo februári 1844, ktorý financoval jeho štúdiá, bol odkázaný na materiálnu pomoc oravského šľachtica Michala Kubína mladšieho.

V septembri 1854 prišiel Peter Michal Bohúň spolu so svojou manželkou Žofiou Amáliou Klonkayovou, dcérou zemana z Lučivnej na Spiši a dvoma deťmi do Liptovského Svätého Mikuláša, kde takmer 11 rokov vyučoval maľbu na dievčenskej evanjelickej škole. Na jeseň roku 1865 zadlžený Peter Michal Bohúň opustil Slovensko a spoločne s rodinou sa usadil v Haliči, v obci Lipnik pri Białej (v súčasnosti časť mesta Bielsko-Biała). Najskôr býval v Kontzerovom dvore, na adrese Lipnik č. 19, neskôr sa presťahoval do domu č. 23. V roku 1876 vycestoval Peter Michal Bohúň do Talianska, kde hľadal svojho syna Ľubora Milana, ktorý dezertoval z rakúskej armády. Podľa údajov białského evanjelického archívu Peter Michal Bohúň zomrel 20. mája 1879 na zápal pľúc. Je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Białej.

Najčastejším obsahom jeho malieb boli portréty, ktoré sú vystavené vo väčšine slovenských galérií, v Prahe a iných mestách Európy. Taktiež tvoril oltárne obrazy, ktoré sú roztrúsené v kostoloch po celom Slovensku a Poľsku. Krajinomaľbe sa venoval len príležitostne, pričom vychádzal najmä z prírodných motívov oravského regiónu. Za vyvrcholenie jeho tvorby je považovaná temperová skica „Slovenské ľudové zhromaždenie“, s postavami ľudí v krojoch z celého Slovenska. Jeho pravdepodobne najznámejším obrazom je portrét slovenského národného buditeľa Jána Francisciho ako dobrovoľníckeho kapitána.

Author (source) of the description: Wikipedia - slobodná encyklopédia