Pohľadnice:
Malá škola filokartie (25c): Pohľadnice ako súčasť prezentácie osoby, rodiny alebo udalosti - udalosť

25. pokračovanie seriálu článkov o zbieraní pohľadníc s názvom Malá škola filokartie od Alexandra Urminského - Prezentácia udalosti (I. svetová vojna).

Piešťany v čase I. svetovej vojny v zrkadle pohľadníc

Prvá svetová vojna neprišla ako blesk z jasného neba. Mocnosti sa na ňu pripravovali. Zbrojenie sa roztáčalo na plné obrázky, cvičenia a manévre nadobúdali stále väčší rozsah a vyššiu frekvenciu. Spravodajské služby sliedili po všetkom a po každom.

V Piešťanoch sa konalo 15. 2. 1914 zakladajúce zhromaždenie Katolíckeho ľudového zväzu. Pre protivládne "politizovanie" na tomto zhromaždení ďalšie takéto aktivity v neďalekých Moravanoch a Sokolovciach už vrchnosť nepovolila. Vedenie kúpeľov požiadalo o pridelenie policajného detektíva na "dozor nad väčším množstvom slovanských návštevníkov kúpeľov". Zriadil sa tu pochodový pluk pre trenčiansku a nitriansku posádku. Slúžny okresu Piešťany dr. Tibor Radócz navrhol cenzurovať zahraničnú tlač dodávanú do kúpeľov. Aktivizoval sa nemecký a najmä maďarský živel, ktorý sa tu v posledných desaťročiach etabloval.

...Ďalší vývoj udalostí z pohľadu mesta a kúpeľov približujú pohľadnice, poštové a útvarové pečiatky a poštové známky...

Súčasťou demonštrácie sily bol aj „letúnsky deň“, ktorý sa v Piešťanoch konal v závere júla nad golfovým ihriskom. Nad podujatím, na ktorom sa zúčastnil aj Andrej Kvas, mali záštitu arciknieža Jozef a majiteľ kúpeľov, gróf Erdödy. Vyhlásenie výsledkov letúňskeho dňa bolo v Hudobnom pavilóne, v ktorom hrala kapela Marka Groskopfa.

Riaditeľ kúpeľného podniku Ľudovít Winter z dirigentskej stoličky vyhlásil ohromujúcu správu:“ V Sarajeve zabili následníka trónu Františka Ferdinanda Habsburgského“! To bola tá povestná iskra ktorá spustila morbídny mechanizmus I. svetovej vojny. Do nej sa postupne zapojilo 33 krajín. Kúpeľných hostí zachvátila panika. Postupne sa kúpele vyprázdňovali. Muži pracujúci v kúpeľoch zväčša narukovali. Nebolo pacientov, neboli príjmy. Ani na splácanie dlhov ani na mzdy pre rodiny narukovaných i tých čo v kúpeľoch ešte pracovali.

Cisárske a kráľovské vojenské kúpele (K. und K. Militär-Bädehaus) sa začali napĺňať novou kategóriou pacientov. Prichádzali ranení z frontu. Podnikateľský duch Ľudovíta Wintera zavetril, ako spomína: “Jednej noci mi zišla na um myšlienka, aby som ponúkol svoje služby ministerstvu vojny. Všetky postele v kúpeľoch ponúknem pre ranených. Na môj telegram som už na druhý deň dostal odpoveď. Poverenci Červeného kríža prišli, preskúmali situáciu a súhlasili zriadiť v kúpeľoch Vojenskú nemocnicu Červeného kríža (viď okrúhle pečiatky v červenej farbe na odoslaných pohľadniciach) pod lekárskym a administratívnym vedením kúpeľov. Po týždenných prípravách čakalo na ranených z ruského frontu 500 postelí, čo sa rýchlo obsadilo a ranených vojakov pribúdalo.“ Ešte bol len január 1915. Oficieri boli ubytovaní v Grand Hotel Royal a poddôstojníci i vojaci v Robotníckom pavilóne (Munkás-lak), neskôr Pro Labore.

Vojna zúrila v plnej sile a chorým i raneným hrozila epidémia pre nedostatok lôžok a pre nemožnosť oddelenia jednotlivých skupín pacientov. Žiadalo sa zriadiť nemocnicu pre nákazlivé choroby o čo žiadal viedenskú vládu internista prof. dr. Korányi. Nemocnice pre infekčné choroby stavali vtedy formou drevených barakov. Winterovci požiadali vládu o peniaze rozpočtované na drevenú barakovú nemocnicu a spolu s vlastným úverom vybudovali „pevnú“, teda murovanú nemocnicu. Pomenovali ju Pro Patria – Za vlasť. Tomu však predchádzal súhlas z ministerstva, ktorý získali prostredníctvom poľného intendanta Belmondta a advokáta z Budapešti, dr. Payora. Projekt na stavbu zadali staviteľovi Hegedúšovi. Zo stavbou sa započalo na jeseň 1915 a na jar 1916 bola stavba slávnostne odovzdaná. Túto stavbu s lúčovitým pôdorysom vidno na pohľadnici. „Epicentrum“, z ktorého vychádzajú lúčovité objekty ubikácií a kuchyne s jedálňou, je postavené priamo na prameni liečivej vody, kde sa vykonávali liečebné úkony a balneologické procedúry. Kapacita vojenských nemocníc sa zvýšila o ďalších 500 postelí s izbami po 20 vojakov.

Slávnostné odovzdávanie sa konalo za účasti patróna Červeného kríža, arcikniežaťa Franza Salvadora a predsedu rakúsko-uhorskej organizácie Červeného kríža, Andreja Csekonitsa. Prvá časť slávnosti sa konala pred hotelom Thermia Palace a je zaznamenaná a na aktuálnej pohľadnici. Nasledovala vysviacka Pro Patrie za účasti cirkevných hodnostárov a verejnosti. Aj táto udalosť je zdokumentovaná na pohľadnici. Ľudovít Winter za vybudovanie tejto infekčnej nemocnice obdržal Rytiersky kríž, ktorý mu odovzdal nitriansky župan Kraus. Na ďalšej príležitostnej pohľadnici je zástup vojakov C. a K. armády pred Pro Patriou. Ide pravdepodobne o nástup pri prijímaní pacientov, resp. nástup na čítanie rozkazu veliteľa. Na slávnostné otvorenie nemocnice sa viaže aj prvý filmový dokument z Piešťan. Objednali ho Winterovci u firmy Film Riport, má dĺžku 207 m a je na ňom 23 záberov z vítania delegácií, liečebných procedúr vojakov i verejnosti a tiež objekty patriace ku kúpeľom.

Vojenský kúpeľný ústav i Vojenská nemocnica Červeného kríža boli stále naplno využité a preto začalo viaznuť zásobovanie tisícov vojakov. Vojna trvala už tretí rok a pravidelné dodávky múky, masti, mäsa a iných potravín začali chodiť nepravidelne. Niekedy sa zásielky stratili, inokedy vykradli vagóny. Winterovci dostali (vraj) strach, že aj ich môžu brať na zodpovednosť. Nedostatok sa prejavoval aj u civilného obyvateľstva a hlad dodával odvahu. Edmund Tolnay, prokurista Kúpeľného podniku poradil Ľ. Winterovi, aby postavil mlyn, ku nemu výkrmňu ošípaných a aby si prenajal pozemky okolo mlyna. Tak sa aj stalo a za rok postavili veľkomlyn, známy ako Ružový mlyn (pôvodne Rósza malom), ktorý vidíme vyobrazený na pohľadnici.

Ešte počas výstavby mlyna, v dňoch 2. - 3. februára 1917 stretli sa v hoteli Thermia Palace traja cisári. Znie to dosť neuveriteľne, lebo veľa takých miest nemáme, kde by si cisári ruky podávali. Boli to „novopečený“ R.-U. cisár Karol I., nemecký cisár Viliam II. a bulharský cár Ferdinand I. - Coburg. Zišli sa, aby prejednali aktuálne otázky prebiehajúcej svetovej vojny. Túto udalosť, ktorá takmer upadla do zabudnutia, pripomína aktuálna pohľadnica a návštevníkom hotela Thermia Palace obnovený názov salónu „Ferdinand“, v ktorom cisári jednali. Ako to však bolo? Ferdinand I. bol na pravidelnom liečení v Piešťanoch, kam chodil od otvorenia tohoto prepychového secesného hotela v roku 1912. Toto rozhodlo o mieste stretnutia na vojnovú poradu. Veď Ferdinand mal k dispozícii celé 1. poschodie, kde mal od decembra 1916 vojnový generálny štáb s vlastným poštovým úradom. (Poštmajstrovou bola mladá Slovenka z Trenčína, v ktorej vraj mladý bulharský princ Cyril našiel zaľúbenie). Cisár Karol I. pricestoval na zasneženú železničnú stanicu 2. februára a nemecký cisár Wilhelm II. až na druhý deň, taktiež vlakom. Kľúčovou otázkou jednania mala byť totálna ponorková vojna, ktorá mala oslabiť Britov a Francúzov. Počas rokovania však nemecký cisár obdržal do Thermia Palace telegram, z ktorého vyplývalo, že USA vstupujú do vojny. Porada tým stratila na význame, lebo Viliam rozhodol o okamžitom započatí akcie bez ohľadu na stanoviská spojencov. Priamo odtiaľ poslal telegramom a rozhodnutie admirálovi Tirpitzovi.

Zaujímavo a dokumentačne pôsobia zábery z aplikovania liečebných procedúr a z interiéru. Podobnú dokumentačnú hodnotu majú pohľadnice zachytávajúce život vojakov vo voľnom čase, pri rybačke, fotografovaní, ale aj "mierne unavených".

Vojna sa postupne preklápala v neprospech centrálnych mocností, bola rámcom mnohých revolúcií a prechodných štátoprávnych štruktúr až skončila rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom nových štátov v Európe i mimo nej. Toto sa prejavilo aj na pohľadniciach. Dovtedy vydávané pohľadnice Piešťan mali texty v nemčine a v maďarčine. Na pohľadniciach v zásobe sa urýchlene pretláčali maďarské texty a nahrádzali sa slovenskými, českými, ale najčastejšie „československými“. To sa týkalo aj novo vydávaných pohľadníc, lebo na mnohé úradnícke miesta boli za Maďarov dosadení českí úradníci. Uvedených pohľadníc z pretlačami je veľa.

Na sklonku vojny Winter podpísal ďalšiu zmluvu o prenájme kúpeľov s rodinou ich majiteľov, Erdödyovcov, bývajúcich v Hlohoveckom kaštieli. Tým sa aj po skončení vojny stali prevádzkovateľmi kúpeľov Piešťany. Pôvodné medzinárodné názvy kúpeľných objektov mohli ponechať: Napoleon, Irma, Thermia Palace, Royal, Pro Patria, Kursalón, Kurhotel. Iba Munkács sa premenoval na Pro Labore, Sándor pavilón na Alexander a Rozsa malo na Ružový mlyn. Nemocnica Červeného kríža v Pro Patrii je zobrazená na viacerých pohľadniciach.

Za čas od 1. 8. 1914 do 1. 9. 1918 sa vo vojenských nemocniciach v Piešťanoch liečilo 8 230 dôstojníkov a 105 575 poddôstojníkov a vojakov. V tejto vojne padlo 74 obyvateľov Piešťan a vyše 100 bolo zranených. Bola to daň nášho mesta a jeho občanov na oltár vzniku Česko-Slovenska. Kúpeľný podnik vyšiel z vojny posilnený, na prospech rozvoja obce Piešťany.

Čo ešte hovoria pohľadnice z I. svetovej vojny? Výpovednú hodnotu majú aj frankatúry na pohľadniciach, pečiatky poľných pôšt ale aj útvarové a poštové pečiatky vrátane použitých známok. V neposlednom rade tiež adresáti, odosielatelia či napísané texty pohľadníc.

Prezentované pohľadnice sú od rôznych výrobcov a vydavateľov jednak z predvojnového obdobia, ale aj pohľadnice vydané kúpeľným podnikom Winterovcov i erárom.
Vystavený materiál je zo zbierky Alexandra Urminského.

Pramene a literatúra:

© Roman Holec: Zabudnuté osudy, Matica slovenská, 2001.

© Drobný, Michalec, Bača, Hovorka: Piešťany trocha inak, PNDD Piešťany, 1993.

© Ľudovít Winter: Spomienky na Piešťany, BM Piešťany, 2001.

© Pohľadnice: archív autora.

Viac informácií o zbieraní pohľadníc nájdete v odbornej sekcii Pohľadnice.

Kontakt na autora článku: Alexander Urminský