Poštová známka:
Strieborná kadidelnica z chrámu Famen (Spoločné vydanie s Čínskou ľudovou republikou)
Poštová známka s vyobrazením striebornej kadidelnice z chrámu Famen vydaná v rámci spoločného vydania s Čínskou ľudovou republikou
Pôvodný výtvarný návrh(y):
Známky, tlačové listy a obálka prvého dňa (FDC) čínskeho vydania:
Tematický popis a súvislosti:
Spoločné vydanie poštovej známky sa realizuje pri príležitosti 70. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Čínou a Slovenskom. Zachytáva najdôležitejšie archeologické nálezy z obdobia vlády dynastie Tchang (618 – 907), ktorá sa často považuje za vrchol čínskej civilizácie a zlatý vek čínskej kozmopolitnej kultúry. Predovšetkým cisára Süan-cunga (713 – 756) možno označiť za posledného turkomongolského monarchu vládnucej dynastie Tchang, ktorého vláda bola zároveň najdlhšou v rámci dynastie. Cisár, okrem iného, prejavoval nezvyčajnú otvorenosť a náklonnosť voči cudzím kultúram, čo imitoval podobne zmýšľajúci ľud. Preto tomuto obdobiu dominovala najmä cudzia móda (Hu) charakteristická štýlmi rôznych kultúr. Práve s nástupom dynastie Tchang dosiahol vrchol obchod na Hodvábnej ceste, pričom do Číny boli dovážané najmä koreniny a ďalšie vzácne materiály tvoriace súčasť bohatej kultúrnej výmeny. Dôležitú úlohu pritom zohrali sogdijskí obchodníci a diplomati pochádzajúci z Iránu, ktorí sa tešili privilegovanému postaveniu na dvore čínskych cisárov. Tí ich dosadzovali do rôznych odvetví, kde im pomáhali riešiť štátnické záležitosti.
Cisári z dynastie Tchang sa pýšili svojou otvorenosťou v oblasti náboženstva a prejavovali záujem o rôzne vierovyznania. Najmä v období 8. − 9. storočia sa značnej obľube tešil budhizmus. Medzi najvýznamnejšie budhistické chrámy stredovekej Číny patril chrám Famen, v ktorom vykonávali náboženské úkony aj vladári z dynastie Tchang. Počas tejto éry chrám poznali ako Chang’an, pričom názov Famen v preklade znamená „cesta do krajiny budhizmu“. Po odkrytí podzemného paláca v roku 1987 archeológovia objavili unikátny poklad, Obsahoval štyri relikviáre, o ktorých sa tvrdí, že pochádzajú priamo od Gautama Buddhu, ako aj tisícky zlatých a strieborných pamiatok tchangského umenia. K najzachovalejším artefaktom, ktoré sa dnes vystavujú v Múzeu chrámu Famen, patrí strieborná kráľovská čajová súprava a viacero strieborných kadidiel, ktoré úzko súvisia s budhistickými obradmi a rituálmi vykonávanými na cisárskom dvore.
Poštová známka zobrazuje striebornú, pozlátenú kadidelnicu cisára Si-cunga (873 – 888). Je zdobená tepanými motívmi rastlín, kvetov a vtákov. Vo vnútri otváracej kadidelnice je osadená polguľová miska na vloženie aromatických bylín alebo korenín, ktorej dômyselná konštrukcia pripomína moderný mechanizmus gyroskopov. Obálka prvého dňa (FDC) znázorňuje detail výzdoby jedného z relikviárov na Buddhove ostatky s motívom Maňdžušrí bódhisattvu sediaceho na levovi. Oba artefakty boli vyrobené kovotepeckou technikou, typickou najmä pre sásánovské a byzantské umenie. Motívom FDC pečiatky je minca Qian Yuan Chong Bao cisára Su-cunga (756 – 762).
Autor (zdroj) popisu: Mgr. Martin Vančo, PhD.