Poštová známka:
Umenie: Jozef Theodor Mousson (1887 - 1946) - Dievča na gazdovskom dvore

Poštová známka z edičného radu UMENIE s vyobrazením maľby Dievča na gazdovskom dvore od Jozefa Theodora Moussona (1887 - 1946).

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Teodor Jozef Mousson (1887 – 1946) patrí k významným maliarom 20. storočia, ktorý podobne ako mnohí iní umelci v tom čase prijal rôznorodé vplyvy francúzskeho umenia, najmä impresionizmu. V rodine sa tradovalo, že ich predkovia prišli v 17. storočí z Francúzska a usadili sa ako mlynári v južnom Uhorsku. Teodorov otec Július Mousson bol riaditeľ školy, kantor a organista v miestnom kostole. Matka Jozefína, rodená Pichlerová, bola dcérou pekára.

V školskom roku 1894/1895 zasadol Teodor Jozef Mousson do lavíc rímskokatolíckej ľudovej školy vo svojom rodisku v obci Högyész pri Pécsi. Po jej skončení ho otec zapísal do blízkeho gymnázia v Szekszárde. Teodor však nepatril k najlepším žiakom. V školskom roku 1900/1901 tak prestúpil do Chlapčenskej meštianskej školy v Szekszárde, kde absolvoval dva zostávajúce roky. V roku 1902 mladý Teodor prišiel na Maďarský kráľovský štátny učiteľský ústav v Baji, kde zaujala predovšetkým jeho hra na klavíri a husliach. V roku 1906 ukončil štúdium nadobudnutím pedagogickej spôsobilosti pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. V tomto období sa stretávame s negáciou dlhoročných informácií o absolvovaní Výtvarnej školy v Rajztanode a Univerzite výtvarných umení v Budapešti.

Teodor Jozef Mousson bol trikrát ženatý. V roku 1910 prvýkrát vstúpil do manželského stavu s rodáčkou z chorvátskeho Záhrebu – Irenou Grundovou (1886 – 1924). Narodili sa im tri deti, dve dcéry (Edita Mária a Judita Mária) a jeden syn (Viliam Euzéb).

V rokoch 1923 a 1924 Moussonovci prišli o dve malé deti Lýdiu Jozefínu a Martu Máriu, ktoré zomreli na meningitídu. Dňa 12. decembra 1924 Teodorovi Jozefovi na tuberkulózu umrela aj manželka Irena. Teodor Jozef tak po čase hľadal spriaznenú dušu. Tú našiel u učiteľky talianskeho pôvodu – Uršuli Gajjotovej (1890 – 1978), s ktorou sa po krátkej známosti a bez bližšieho vzájomného spoznania v roku 1926 zosobášil. Ich búrlivý manželský život, naplnený nezhodami a častými hádkami či spormi ukončil v roku 1930 rozvod. V roku 1933 preložili do Michaloviec sociálnu pracovníčku maďarského pôvodu Kláru Jolanu Irmanovú (1904 – 1981). U svojich domácich v podnájme sa zoznámila s maliarom Moussonom. O rok nato, dňa 21. júla 1934, sa i zosobášili. Z manželstva vzišli dve dcérky Erika a Katarína. V roku 1942 sa už umelec sťažoval, že mu dochádzajú sily. V marci toho istého roka utrpel porážku celej ľavej strany tela a v roku 1944 sa zo zdravotných dôvodov odsťahoval k svojmu synovi Viliamovi do Trenčína. Zomrel dňa 6. novembra 1946 o ôsmej hodine večer. O dva dni neskôr ho pochovali na trenčianskom cintoríne.

Život a dielo T. J. Moussona sú úzko späté s mestom Michalovce, v ktorom pôsobil od roku 1911. Do Michaloviec prišiel kvôli pracovnej ponuke na miesto učiteľa kreslenia v miestnej meštianskej škole. Michalovce si ihneď zamiloval pre farebný kolorit miestnych trhov s ovocím a zeleninou. Unášal sa v kráse a pestrosti východoslovenských krojov. Vnútorný pokoj mu prinášali stretnutia s ľuďmi pri nedeľných omšiach, kedy neraz svoje pocity štetcom prenášal na plátno. Silným programovým námetom maliara Moussona sa nestal len trh preplnený ženami v krojoch, predavačmi, zvieratami a rozličným tovarom. S obľubou zachytával i iné udalosti týkajúce sa bežného života na Zemplíne. V tvorbe sa stretávame i s pracovnou tematikou. Diela prezentujúce práce na gazdovstve či poliach. Do nich vnášal ženské i mužské postavy v tradičných zemplínskych krojoch.

Dielo Dievča na gazdovskom dvore, ktoré je motívom poštovej známky, znázorňuje dievča, ktoré kŕmi sliepky a kohúta. V pozadí sa nachádza stodola, domy a kostol. Celá scenéria je vsadená na gazdovský dvor.

Autor (zdroj) popisu: Slovenská pošta / POFIS - Mgr. Martin Urban