Poštová známka:
Osobnosti: Štefan Pilárik (1615 – 1693)

Poštová známka z emisného radu Osobnosti pripomínajúca 400. výročie narodenia slovenského básnika, prekladateľa a autora autobiografických diel Štefana Pilárika.

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Evanjelický kňaz, pozoruhodný poet a prozaik barokového obdobia. Žil v búrlivom období konfesionálnych sporov, tureckých útokov a protihabsburských vystúpení. Aktuálne spoločenské dianie a autorov dramatický osud sa odzrkadlili aj v jeho tvorbe.

Štefan Pilárik sa narodil roku 1615 v Očovej, v rodine evanjelického kňaza, zomrel v roku 1693 v hornolužickej exulantskej obci Neusalz na území dnešného Nemecka. Za kňaza ho vysvätili v roku 1639 vo Zvolene. Horlivo slúžil v Dolnej Strehovej, Spišskej Teplici, Liptovskom Ondrejove, Trenčíne, Beckove a od roku 1663 v Senici. V roku 1673 odišiel cez Wroclaw do exilu, do Nemecka a ako kazateľ pôsobil v Neusalzi až do svojej smrti roku v 1693. Do literatúry vstúpil ako prekladateľ nemeckej protestantskej literatúry. Prvé jeho autorské diela boli modlitebné a spevníkové knihy pre praktické potreby kňazov aj veriacich: Favus distillans (Med tečúci, Levoča 1648) a Davidova harfa (Trenčín 1652).

Z literárneho hľadiska najväčší význam má jeho epicko-reflexívna báseň Sors Pilarikiana – Osud Pilárika Štefana, ktorá vyšla v slovenčiacej češtine v Žiline 1666. Autor v nej spracováva svoje zážitky z roku 1663, keď prežil dva mesiace v tureckom zajatí. Svoje svedectvo zachytil realistickým štýlom, uvádza presné fakty, dáta a historické udalosti. Toto dielo sa stalo svojou protitureckou tematikou memoárového charakteru jedinou zachovanou prácou tohto druhu v slovenskej literatúre. K textu sú pripojené dve básne Píseň o zemi uherské a Rozjímání, v ktorých rozvíja moralizujúce myšlienky na nápravu ľudstva.

Ďalšie práce Pilárik vydal v nemeckom jazyku. Zážitky z tureckého zajatia prezentoval aj v autobiografickej próze Turcico-Tartarica crudelitas (Turecko-tatárska ukrutnosť, Bautzen 1684). V tejto poetickej mystickej próze vykresľuje skutočnosť pod vplyvom svojho konfesionálneho presvedčenia. Autorovo myslenie a jeho život na báze dobovej cirkevnej histórie sa manifestovalo v ďalšej autobiografii Currus Jehovae mirabilis (Podivuhodný voz boží, Wittenberg 1678). V stostránkovej práci skonfrontoval životnú realitu s nábožensko-mystickým myslením, čitateľovi programovo ponúkal svoje kazateľské a nábožensko-výchovné predstavy. V tejto knihe sa zachoval aj jediný autentický portrét Štefana Pilárika. Na poštovej známke a FDC boli použité motívy z Pilárikovej modlitebnej knihy Favus distillans zo zbierok Univerzitnej knižnice v Bratislave.

Autor (zdroj) popisu: PhDr. Klára Mészárosová