Poštová známka:
30. výročie vzniku Slovenskej republiky - Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky
Príležitostná poštová známka vydaná pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky.
Pôvodný výtvarný návrh(y):
Tematický popis a súvislosti:
Emisia je pripomenutím 30. výročia vzniku Slovenskej republiky, ktorej motívom je Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky. Je to útvar ozbrojených síl reprezentujúci najvyššieho slovenského ústavného činiteľa, ktorý je zároveň veliteľom slovenských ozbrojených síl. Po založení samostatnej Slovenskej republiky vznikol Pluk hradnej a čestnej stráže, pričom jeden z jeho práporov vykonával prezidentskú čestnú stráž. Prápor Hradnej stráže svoje úlohy plnil najprv na Bratislavskom hrade, potom v Primaciálnom paláci a od r. 1996 v Prezidentskom paláci. 1. augusta 2001 vznikol samostatný útvar Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky.
Čestná stráž prezidenta je symbolom a jedným z atribútov slovenskej štátnosti. Jej história siaha k počiatkom konštituovania prvej Československej republiky, no osobné stráže existovali už pred stáročiami. Okrem uniforiem, ktoré vychádzajú z klasického vojenského strihu zavedeného v bývalej Československej armáde, využívajú strážcovia Prezidentského paláca od r. 2003 aj historické uniformy ušité podľa vzoru slovenských dobrovoľníkov z roku 1848, konkrétne podľa rovnošaty národného buditeľa Janka Francisciho, v ktorej ho portrétoval Peter Michal Bohúň. Toto dielo významného slovenského maliara možno nájsť na československej poštovej známke z r. 1968.
Historická uniforma vojakov čestnej stráže so sivými nohavicami vychádza z farieb slovenskej trikolóry, dopĺňa ju klobúk s bielym perom a ozdobné čamarovanie. Sú to ornamenty vytvorené šnúrou, ktoré vychádzajú z motívu slovenského ľudového kroja. Jej exkluzivita je podčiarknutá bohatým zlátením a hnedou kožušinou na zimných čiapkach a lemoch vrchného kabátca. Vojenská hierarchia je vyznačená na kabátci červenými výložkami, na ktorých je náležitý počet insígnií. Uniformu navrhli Ľubica Jarjabková a Helena Jurikovičová.
Autor (zdroj) popisu: MUDr. Peter Osuský, CSc.