Thematic Philately:
Notable personalities of Veterinary Medicine on postage stamps and philatelic materials

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Článok venovaný osobnostiam veterinárneho lekárstva na poštových známkach a ďalších filatelistických materiáloch od naslovovzatých odborníkov vo filatelii a veterinárnej medicíne.

Úvod

Rozvoj medicínskych vied určovali a ovplyvňovali rôzne filozofické prúdy alebo školy v súlade s historickými vývojovými etapami, či štádiami dejín ľudskej spoločnosti.

Osobitný význam pre rozvoj medicínskeho poznania a uplatnenia v praxi mal rozvoj prírodných a technických vied. Základným východiskom sú významné osobnosti z obdobia renesancie a humanizmu: Leonardo da Vinci /1452 – 1519/ najvýznamnejší predstaviteľ renesancie, taliansky umelec, vedec, prírodovedec a polyhistor. Na 500. výročie jeho narodenia vydala maďarská pošta príležitostnú známku s portrétom (Obr. 1).

Obr. 1

Obr. 2

Obr. 3

Obr. 4

Michelangelo Buonarrotti /1475 – 1564/ sa zaslúžil o aplikáciu anatomických poznatkov vo výtvarnom umení. Pri príležitosti 500. výročia jeho narodenia vyšla známka (Obr. 2) v roku 1975. William Harvey /1578 – 1657/ anglický anatóm, fyziológ, objaviteľ krvného obehu. Výsledky svojich jedinečných štúdií uverejnil v roku 1628 ako: Exercitatio anatomica de motu cordis et sangvinis in animalibus. Známka s jeho podobizňou vyšla v roku 1957 k 300. výročiu jeho úmrtia (Obr. 3). Marcello Malpighi /1628 – 1694/ slávny taliansky lekár, anatóm a histológ. Ako prvý použil mikroskop na pozorovanie ľudských a zvieracích štruktúr. K 350. výročiu jeho narodenia v roku 1978 vychádza v Taliansku príležitostná známka s jeho portrétom (Obr.4).

Poštové známky a príležitostné pečiatky s významnými osobnosťami

Prvé poštové známky s námetom veterinárnej medicíny sú vydávané v 50. rokoch minulého storočia. V roku 1951 bola vo Francúzsku vydaná pri príležitosti konania 9. stretnutia francúzskych veterinárnych lekárov v Alforte príležitostná známka s portrétmi svetoznámych vedcov Prof. MVDr. E. Nocarda, Prof. MVDr. H. Bouleya a Prof. MVDr. J. B. Chauveaua. Pri príležitosti 200. výročia založenia Vysokej školy veterinárskej v Alforte bola vydaná známka s portrétom významného francúzskeho vedca Dr. Ramona Gastona Leona (Obr. 5).

Obr. 5

Obr. 6

Obr. 7

Jan Evangelista Purkyně (1787–1869) český prírodovedec, biológ, profesor na fyziologickej fakulte vo Vratislave a Prahe. Študoval hlavne anatomickú stavbu buniek a tkanív, ich činnosť a vývojové procesy vo vajíčku. Niektoré objavy boli pomenované jeho menom. Československá pošta vydala 2.9.1937 dvojznámkovú sériu známok s portrétom J. E. Purkyněho (Obr. 6). Ďalšia známka vyšla v roku 1987 k 200. výročiu narodenia J. E. Purkyněho. V Lipsku sa konalo v roku 1984 stretnutie nemeckých a československých anatómov. K tejto udalosti používala pošta v Lipsku 1 dňa 19.4.1984 príležitostnú poštovú pečiatku s portrétmi dvoch významných anatómov, českého J. E. Purkyněho a nemeckého Wilhelma Hissa (1831–1904) (Obr. 7), ktorý bol nemecký anatóm, profesor anatómie a fyziológie. Zostavil anatómiu ľudských embryí /1880 – 1882/, prvú kompletizovanú embryológiu človeka. Obidvaja slávni vedci sú zobrazení na príležitostnej poštovej pečiatke.

Obr. 8

Obr. 9

Obr. 10

V Nemecku bola vydaná v roku 1940 dvojznámková séria s portrétom nemeckého vedca, prvého nositeľa Nobelovej ceny za medicínu, Dr. Emila Behringa na 100. výročie jeho narodenia (Obr. 8). Jan Gregor Mendel (1822 – 1884) pôvodom Rakúšan, rodák z Hynčic v Sliezsku. Gymnaziálny profesor v Brne a neskôr opát kláštora. Zistil presné zákonité normy, dedenie znakov potomkov a svoj objav publikoval v štúdii Pokusy s krížením rastlín v roku 1865. Skúmal dedenie jednotlivých vlastností hrachu krížením. Jeho portrét je na rakúskej príležitostnej známke (Obr. 9). Adolf Wirchov (1821 – 1902) nemecký lekár, tvorca bunkovej patológie. Pri mikroskopickom pozorovaní zistil, že pri väčšine chorôb dochádza ku zmene štruktúry buniek napadnutých orgánov. Pri príležitosti 150. výročia založenia Humboldtovej univerzity a 250. výročia berlínskej nemocnice vyšla v NDR 5 známková emisia. Prezentovaná známka je z tejto emisie (Obr. 10).

Laureáti Nobelovej ceny

Thomas Hunton Morgan (1866 – 1945) americký genetik, profesor zoológie. Vypracoval chromozómovú teóriu dedičnosti a nové dedičné zákony. Svoje objavy uverejnil vo fyzikálnych zákonoch dedičnosti v roku 1919 a Teórii génu v roku 1926. Camillo Golgi (1884 – 1926) taliansky cytológ, profesor histológie a patológie. Objavil metódu farbenia preparátov nervového tkaniva umožňujúcu diferencovať jednotlivé mikrozložky ústrojov. Je laureátom Nobelovej ceny za medicínu /1906/ za zistenie nových zložiek v štruktúre nervových ústrojov.

Obr. 11

Obr. 12

Obr. 13

Ramón y Cajal, Santiago (1852 – 1934) španielsky anatóm a fyziológ, člen mnohých zahraničných vedeckých akadémií. Je autor knihy: „Príručka normálnej histológie a mikroskopickej techniky“ /1889/. Objavil neurón, ako základnú jednotku nervovej sústavy. Objav podporil a urýchlil rozvoj neurofyziológie. Portréty všetkých troch vedcov sú na švédskej známke (Obr. 11) vydanej v emisii nositelia Nobelovej ceny v roku 1906.

Peter Hernquist (1726 – 1808) veterinárny lekár, zakladateľ zverolekárskej školy vo Švédsku. Na 200. výročie založenia zverolekárskeho školstva vychádza vo Švédsku príležitostná známka s jeho portrétom (Obr. 12). Ivan Petrovič Pavlov (1849 – 1936) svetoznámy ruský fyziológ, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu z roku 1904 (Obr. 13). I. P. Pavlov sa natrvalo zapísal do dejín svetovej medicíny so svojimi vedeckými prácami. Objavil podmienený reflex a základné zákony nervovej sústavy vrátane nervovej regulácie tráviacich ústrojov. Vytvoril klasifikáciu signálnych sústav a typov nervovej sústavy. S portrétom I. P. Pavlova sa stretávame na poštových známkach viacerých štátov.

Obálka prvého dňa – FDC (First Day Cover) – ako filatelistický materiál

Peter Christian Abildgaard (1740 – 1801) dánsky lekár, veterinárny lekár, jeden zo zakladateľov veterinárskeho školstva. Dánska pošta pripomenula v roku 1973 vzácne 200. výročie dánskeho veterinárskeho vzdelávania príležitostnou poštovou známkou s portrétom P. C. Abildgaarda (Obr. 14).

Obr. 14

Claude Bourgelat (1712-1779) zakladateľ prvej veterinárskej školy vo francúzskom Lyone v r. 1761 a v Alforte v r. 1765 (Obr. 15). Francúzska pošta vydala v roku 2011 známku ako aj FDC pri príležitosti 250. výročia založenia veterinárskej školy v Lyone a vyhlásení Svetového roku veterinárskej medicíny. Vytvorením prvej veterinárskej vzdelávacej inštitúcie bola oficiálne uznaná aj veterinárna profesia.

Obr. 15

Jozef Marek (1868 – 1952) profesor vnútorných chorôb na Univerzite veterinárnych vied, člen Maďarskej akadémie vied. Jeden z najvýznamnejších veterinárnych lekárov 20. storočia. Zaslúžil sa o povznesenie internej veterinárnej medicíny. Jeho spisy vyšli vo všetkých svetových jazykoch. Preskúmal podstatu neurolymfomatózy hydiny /1912/ nazvanej podľa neho Markovou chorobou. Je rodákom z Hornej Stredy na Slovensku. K 200. výročiu veterinárskeho vzdelávania v Maďarsku vyšla príležitostná známka s jeho portrétom. Maďarská pošta vydala aj príležitostný poštový lístok s natlačenou známkou s jeho portrétom a príležitostnú obálku (Obr. 16).

Obr. 16

Obr. 17

Obr. 18

Albert Szent – Györgyi (1893 – 1986) maďarský biochemik, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu 1937 za objavy biologickej oxidácie a vitamínu C. Maďarská pošta vydala k 100. výročiu jeho narodenia v roku 1993 poštový lístok s natlačenou známkou zobrazujúcou jeho portrét (Obr. 17).

František Hutyra (1860 – 1934) lekár, veterinárny lekár, pedagóg a vedec. Špecializoval sa na interné a infekčné choroby hospodárskych zvierat a na ich liečbu. Prvý rektor Univerzity veterinárnych vied v Budapešti, pochádza zo Slovenska, narodil sa 7.10.1860 v Spišskom Podhradí. Jeho portrét sa objavuje na poštovej známke vydanej pri príležitosti 175. výročia veterinársko-medicínskych vied v Maďarsku (Obr. 18).

Pri príležitosti protibrucelózneho kongresu na Malte v roku 1964 boli usporiadateľskou krajinou vydané dve príležitostné známky. Na jednej z nich sú portréty vedcov Davida Bruceho a Themistoclesa Zammita (Obr. 19), ktorí objasnili etiológiu brucelózy. V roku 1918 preukázali, že Bruceho Micrococcus melitensis a Bangov Bacilus abortus sú zhodné baktérie. Na počesť Bruceho dostal meno Brucella abortus a ochorenie brucelóza. Poštová správa Malty vydala v roku 1964 príležitostnú poštovú známku k bakteriologickému kongresu FAO (Obr. 19).

Mehmet Akif Ersoy (1873 – 1936) významný turecký veterinárny lekár a básnik. V roku 1956 v Turecku bola vydaná trojznámková séria príležitostných známok s jeho portrétom. Známkou bola viac ocenená jeho básnická tvorba, ako jeho práca veterinárneho lekára. Je autorom tureckej národnej hymny, čím sa zapísal do dejín Turecka. Známky pripomínajú 50. výročie jeho úmrtia (Obr. 20).

Obr. 19

Obr. 20

Obr. 21

Obr. 22

Na počesť Dr. Victora Babesa (1854 – 1926), rumunského veterinárneho lekára, vydala rumunská pošta niekoľko príležitostných známok s jeho portrétom (Obr. 21). Louis Pasteur (1822 – 1895) svetoznámy francúzsky chemik, mikrobiológ a biológ. Prevratný bol jeho objav podstaty kvasenia v roku 1861 – proces spôsobený mikroorganizmami. Priekopník mikrobiológie a boja s nákazou. Vykonal rozhodujúce objavy, ktoré položili pevné základy mikrobiológie (Obr. 22).

Robert Koch (1843 – 1910) nemecký bakteriológ, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu 1905 za výskum a objavy týkajúce sa tuberkulózy. Nemecko poctilo svojho slávneho rodáka pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia vydaním pamätnej známky. Aj ostatné štáty sveta vydávajú pri rôznych udalostiach a výročiach na jeho počesť príležitostné známky (Obr. 23).

Obr. 23

Záver

Záverom môžeme konštatovať, že poštové správy jednotlivých štátov vydávajú príležitostné známky, ktoré okrem pokrytia poštovného majú podobne ako aj ďalšie príležitostné filatelistické materiály (poštové pečiatky, príležitostné obálky a pod.) aj propagačnú a dokumentačnú funkciu. Výročia významných osobností, ktoré veľkou mierou prispeli k rozvoju veterinárskej medicíny podnietili poštové správy zaradiť do emisných plánov vydanie príležitostných známok, ktoré sme načrtli v našom príspevku.

Použitá literatúra

1. Bárd, A., 1999: Veterinárna medicína v známkovej tvorbe európskych štátov. Katalóg Regionálnej výstavy námetovej filatelie KOŠICE ´99. Košice 1999, s. 20 – 24.
2. Bárd, A., 2009 : Významné osobnosti veterinárnej medicíny na poštových známkach. Katalóg Všeobecnej súťažnej filatelistickej výstavy KOŠICE 2009, s. 25 – 34.
3. Feldmann, V., 1961: Laureáti Nobelovej ceny na poštových známkach. Filatelie, 1961. s.108 – 110.
4. Feldmann, V., 1961: Laureáti Nobelovej ceny na poštových známkach II. Filatelie, 1961, s. 126 – 127.
5. Michel – Europa – Katalóg, Band 6: Westeuropa 2007/2008.
6. Michel - Nordeuropa , 2007/2008.
7. Michel - Mittel und Nord Amerika 2007/2008.
8. Michel - Europa Katalog, Band 4, Südosteuropa 2007/2008.
9. Magyar bélyegek Monográfiája VII, 1981, s. 732 – 733, s. 513.
10. Slavkovský, P., 2005: Korene slovenskej vedy a Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu. Bratislava, 2005.
11. Soukup, B., 1971: Veterinární medicína na známkach. Filatelie, 1971, s. 656.

Kontakt na spoluautora článku: Imrich Maraček