Poštová známka:
Ochrana prírody: Vzácne huby - Kyjačik Zollingerov (Clavaria zollingeri)

Príležitostná poštová známka z emisného radu Ochrana prírody venovaná vzácnym hubám s vyobrazením kyjačika Zollingerovho (Clavaria zollingeri).

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Kyjačik Zollingerov je kozmopolitne rozšírený druh huby patriaci do radu pečiarkotvaré (Agaricales). Bol pomenovaný po švajčiarskom botanikovi a mykológovi Heinrichovi Zollingerovi, ktorý sa v svojej vedeckej práci venoval rodu kyjačik (Clavaria). Plodnica vzhľadom pripomína malý rozkonárený kríček alebo koral. Tvorí ju niekoľko krehkých, rozvetvených, na špičke zaoblených konárikov s hladkým a suchým povrchom vyrastajúcich zo spoločnej bázy. Konáriky sú nápadné netradičným sfarbením v rôznych odtieňoch fialovej, od ružovo-, červeno- a hnedofialovej až po ametystovofialovú. Plodnice môžu vekom alebo vysušením svoje sýte sfarbenie strácať. Výška jednotlivých konárikov je 5 – 10 cm, hrúbka 2 – 6 mm. Plodnice sú bez chuti a výrazného zápachu. Výtrusy sú guľovité až mierne elipsovité, bielej farby. Hoci sú plodnice kyjačika Zollingerovho jedlé, vzhľadom na svoju vzácnosť a malé rozmery nemajú žiadny konzumný význam. Tento druh rastie solitérne alebo v skupinkách, v podmienkach strednej Európy väčšinou na lúkach a extenzívnych pasienkoch chudobných na živiny, taktiež v krovinách a na ich okrajoch, v machu alebo lístí. Je saprofyt, čiže rozkladá mŕtvu organickú hmotu. V Európe patrí medzi veľmi vzácne druhy, v mnohých krajinách je zaradený do národných Červených zoznamov makromycétov. Je jedným z indikátorov dlhodobo tradične kosených či extenzívne pasených nehnojených lúk a pasienkov, ktoré v Európe radíme k vzácnym biotopom. Na Slovensku bol tento druh prvýkrát objavený len v nedávnej dobe, v súčasnosti je známych asi 8 lokalít výskytu. Jeho lokality ohrozuje najmä sukcesia – postupné zarastanie lúk a pasienkov drevinami, ďalej premena trvalých trávnych porastov na ornú pôdu, ale aj zmena chemických vlastností pôdy vplyvom nadmerného hnojenia či intenzívnej pastvy.

Autor (zdroj) popisu: Milan Zajac