Youth philately:
Pedagogy in the work of the leader of a ring young philatelists I.

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Brief aid to help leaders of rings of young philatelists in setting up the ring and its leadership (Part I).

Namiesto úvodu Filatelista, ktorý už niekedy viedol krúžok mladých filatelistov, vie, aká je to zložitá a náročná práca. Zložitosť a náročnosť tejto práce je iba jedna stránka, druhá je jej význam a dôležitosť pre budúcnosť filatelie, pretože je pravdivý názor, že záujem detí a mládeže o poštové známky môžu signalizovať, ako sa bude v budúcnosti vyvíjať filatelia ako záujmová činnosť. Neraz sa v minulosti zdôrazňovalo a sústavne sa aj naďalej tvrdí, že rozhodujúcim činiteľom úspešného krúžku mladých filatelistov je jeho vedúci. Ťažisko práce dobrého vedúceho krúžku a jeho úloha spočíva v tom, aby svojou vlastnou zanietenosťou, iniciatívou, tvorivosťou a vysokou, pritom však primeranou filatelistickou odbornosťou zaujal členov svojho krúžku. Popri tom však vedúci krúžku mladých filatelistov bude plniť aj niektoré úlohy a odporúčania Zväzu slovenských filatelistov a jeho orgánov, najmä Komisie mládeže ZSF, prípadne ďalších odborných komisií alebo spoločností, ktorých zameranie a odborná činnosť súvisí s napĺňaním ich záujmového poslania. Poznamenávam, že práca vedúceho krúžku mladých filatelistov je veľmi často prácou učiteľa a vychovávateľa, ktorá sa prejavuje v jednotlivých činnostiach pri vedení krúžku, a to bez ohľadu na to, či si to jeho vedúci uvedomuje alebo neuvedomuje. Práve jemu sú preto určené nasledujúce kapitoly, ktoré sa môžu stať účinným pomocníkom v práci pri vedení krúžku a v ďalšom organizovaní jeho činnosti.

Krúžok mladých filatelistov a jeho vedúci

Najskôr jedna poznámka: väčšinou, keď budeme hovoriť o krúžku mladých filatelistov, budeme používať skratku KMF a v prípade Zväzu slovenských filatelistov alebo jeho Komisie mládeže to budú skratky ZSF a KM ZSF. Skratka KF v súlade so Stanovami ZSF bude znamenať Klub filatelistov.

Krúžok mladých filatelistov je organizačnou jednotkou, ktorá združuje okolo 10 až 15 detí, často aj viac. V poslednom čase, najmä s rozširovaním záujmovej činnosti v školách a odôvodňovaním nezáujmu mladých ľudí (ale aj verejnosti) o poštové známky, nie sú výnimkou ani krúžky s menším počtom detí. Aj takéto málopočetné KMF majú však právo na existenciu a možno len dúfať, že tento stav je prechodný. KMF pracujú najčastejšie pri základných školách a menej obvykle na stredných školách alebo gymnáziách. V základných školách to môže byť pri školskom klube detí, veľmi často pri centrách voľného času (príkladom boli v minulosti CVČ Kalokagatia Trnava, CVČ Domino v Nitre, CVČ Junior Levice a pod. Zmenou ekonomických podmienok ich činnosti však tieto krúžky v CVČ zanikli a svoju činnosť presunuli do škôl). Pravidlom býva organizovanie KMF pri miestnom klube filatelistov. Ojedinele môže byť KMF aj pri závodnom klube odborovej organizácie (dobrým príkladom bol KMF v Nitre pri KF Plastika), alebo filatelistické zameranie môže mať oddiel niektorej mládežníckej organizácie, napríklad skautov. Ak nájde KF vhodného kandidáta pre prácu s mládežou a krúžok ešte neexistuje, treba podniknúť kroky k jeho založeniu. Získanie vedúceho bolo prvým, dôležitým krokom, za ktorým nasledujú minimálne dva ďalšie: získanie detí a priestorov, kde sa bude KMF schádzať.

Pre získanie záujemcov sú možné viaceré varianty: adepti na členstvo môžu byť z radov detí dospelých členov príslušného KF, ďalej možno navštíviť miestnu základnú školu, kde vedúci požiada o zorganizovanie besedy o filatelii v školskom klube detí. Vo väčších mestách sú centrá voľného času, ktoré organizujú záujmové aktivity detí a mládeže, preto taká ponuka im môže padnúť vhod. Svoju úlohu pri nábore do krúžku môžu splniť aj propagačné plagátiky vo výveske klubu filatelistov, v rôznych spravodajcoch, v ozname mestskej televízie, v školskom alebo okresnom časopise, v regionálnom rozhlase alebo v reklamných letákoch a pod. V závislosti od nášho úspešného vystúpenia potom nasleduje aj ďalší krok, ktorým je získanie priestorov na činnosť – a to naväzuje na predošlé kroky.

Ak sa krúžok chce aktívne podieľať na činnosti zväzu (a prečo by nie?) a jeho výhodách, vrátane materiálnej pomoci, poskytovanej Slovenskou poštou, a.s., je nový KMF potrebné zaregistrovať na ZSF. Postačí menný zoznam detí s uvedením bydliska, návštevy školy, s uvedením mena a adresy vedúceho KMF, ktorý je potrebný pre vzájomný kontakt. V prípade, že sa členovia KMF zúčastňujú výstav so svojimi exponátmi, je nutné aj uvedenie veku, resp. dát narodenia detí z dôvodov ich správneho zaradenia do vekových kategórií. V tomto prípade treba dať súhlas rodičov detí so zverejnením týchto údajov pre potreby ZSF. Na druhej strane vedúci nesmie tieto chránené údaje o deťoch zneužiť. Menoslov potvrdí klub filatelistov, ktorý podľa Stanov ZSF zriaďuje krúžok. Zriadenie KMF a ustanovenie vedúceho býva aj predmetom rokovania výročnej členskej schôdze KF.

Príslušnosť členov KMF k ZSF potvrdzuje aj zaplatenie členského príspevku v minimálnej výške (1 Euro ročne) k začiatku školského roka a členské preukazy mládežníkov.

Tu treba poznamenať, že v prípade organizovania KMF pri centrách voľného času detí platia členovia ročný príspevok 20 – 30 Eur, neraz viac priamo centru, tento poplatok je závislý od miestnych podmienok CVČ a náročnosti práce záujmových útvarov (Cudzie jazyky, programátorské a krúžky výpočtovej techniky), a popri tom je členský príspevok mládežníka v ZSF svojou výškou skutočne zanedbateľnou čiastkou pre našu činnosť. Zaplatenie členského príspevku je nutné podľa Stanov ZSF, lebo len členovia registrovaných KMF, ako riadni členovia ZSF, sa môžu podieľať na výhodách organizovaného členstva v ZSF, ako je možnosť účasti na výstavách a súťažiach, na odbornom vzdelávaní, nároku na ročnú členskú prémiu a iné.

Najboľavejším krokom býva finančné a materiálové vybavenie na činnosť krúžku. Základný materiál získava vedúci v prvom rade z prebytkov členov klubu, a to na základe aktivity vedúceho (staršie katalógy, zásobníky, skart z miestnych podnikov, škôl, úradov). KM ZSF poskytuje v poslednom čase registrovaným krúžkom každoročne balíkový skart z dotácie Slovenskej pošty, a.s., sadu slovenských pečiatkovaných známok a FDC, ročné prehľady vydaných poštových známok, plagáty, pamätné listy a pod.

Časť detí niekedy donesie na krúžok starší materiál po svojich rodičoch alebo od starších súrodencov a vtedy závisí od citlivého usmernenia vedúceho, ako s tým môže mladý filatelista ďalej pracovať. Nezriedka sú to kvantá zlepených známok v zásobníku, zvlhnuté listy alebo pohľadnice, dlhodobo uskladnené v pivnici a pod.

Finančné prostriedky je možno získať z dotácií a rozpočtov miest, príslušných komisií mládeže, školstva, vzdelávania a kultúry, odborov školstva miest a obcí na základe vypracovaných projektov v rámci každoročne vyhlasovaných programov, napr. v oblasti ochrany mládeže pred negatívnymi vplyvmi, najmä pri prevencii pred drogami. KM ZSF môže tiež pomôcť dodaním niektorých publikácií (staršie vydania Statí ZSF, katalógy) ale najmä metodicky.

Pre organizáciu činnosti KMF, v prípade jeho pôsobenia v škole, platia všeobecné pravidlá organizovania záujmovej činnosti. Preto je optimálny počet členov krúžku 15, ktorý spravidla vyžadujú školské orgány pri vykazovaní pravidelnej krúžkovej činnosti v škole. Je dobré, ak je pri započatí činnosti krúžku na začiatku školského roka tento počet o niečo vyšší, pretože vedúci KMF musí počítať s “odpadom členstva” a pri poklese záujmu členov o prácu v krúžku pod istú hranicu by KMF zanikol. Je našou snahou však udržať pri činnosti aj KMF s malým počtom členov, pretože je reálne predpokladať, že takýto stav je len dočasný.

Samozrejme platí, že lepšie sa pracuje s menším počtom detí a veľa členov v krúžku začínajúci vedúci nemusí vedieť zvládnuť, pretože to so sebou prináša najmä narušenie disciplíny počas schôdzok, ak deti nie sú zaujaté činnosťou. V takomto prípade je tiež vhodné, ak má vedúci KMF pomocníka v práci z radov členov klubu (môže zabezpečovať napr. kolovanie filatelistického materiálu, dozor pri výberoch, rozdávanie materiálu, pomoc slabším a pomalším členom a pod.) Neskôr túto činnosť zveríme staršiemu, skúsenejšiemu mládežníkovi. Pozor – zodpovednosť nad deťmi má však vždy vedúci KMF! a to si treba uvedomiť aj pri akejkoľvek inej práci, ktorá môže deťom spôsobiť úraz, napr. práca s nožnicami pri strihaní havidiek. Preto na prvej schôdzke nesmie chýbať poučenie o bezpečnosti práce, disciplíne na krúžku, organizácii činnosti a pod. Dbáme aj na zásady hygieny (práca s pinzetou, čisté ruky, zákaz „oblizovania“ filatelistických nálepiek a pod.). Pre veľký počet členov nemôže vedúci ani s pomocou klubu zabezpečiť vhodné priestorové a najmä materiálne podmienky (katalógy, pinzety, lupy, výberové zošitky, albumové listy a pod.)

Ak KMF aktívne pracuje so všetkými zapísanými deťmi a vydrží s nimi po celý rok, nemožno inak ako takémuto vedúcemu len zablahoželať. (Možno, že pre neho je potom čítanie ďalších riadkov zbytočné.) Vysoký počet detí v KMF nedovoľuje vedúcemu, aby sa im venoval individuálne, pretože takých činností, ktoré bude musieť vedúci KMF ukázať priamo prakticky každému členovi, bude dosť, pokiaľ sa však nebude po čase spoliehať na starších členov KMF. a to bude nutné. (Príklady: Ukazovanie priesvitiek, typov známok, druhov zúbkovania, práca s filatelistickou nálepkou, so zúbkomerom, úprava albumového listu atď.) Nezabúdajme na to, že činnosť detí v KMF je dobrovoľná, vyplývajúca z ich záujmu o poštové známky a preto nesmie nikdy ísť o “násilné” aktivity a činnosti vedúceho o ktoré deti nebudú mať záujem. Dobrý úmysel vedúceho, ak bude nad rámec pochopenia deťmi alebo nad možnosti ich zvládnutia, sa často môže skončiť nezdarom. (Nebudeme od prvých schôdzok začínať s tvorbou exponátov ani rozdelením druhov známkového papiera alebo spojených typov Hradčian). Zásadu veku primeranosti musí mať vedúci neustále pred očami a táto zásada má prioritu pred odbornosťou každého výkladu, prednášky alebo besedy. Je mimoriadne dôležité, aby sa členovia krúžku schádzali pravidelne.

Občasné stretnutia, navyše popretkávané neúčasťou vedúceho na schôdzkach, sú spravidla signálom toho, že sa takýto KMF dlho neudrží. Najvýhodnejšie sú pravidelné týždňové jeden a pol až dvojhodinové schôdzky, ktoré možno kombinovať aj s výmennými schôdzkami klubu. Jedna hodina v týždni je spravidla málo, lebo je príliš krátka na to, aby vedúci splnil to, čo si predsavzal a aby ešte zostal čas na voľnú činnosť, výmenu známok medzi deťmi a pod. Okrem toho medzi deťmi sa vždy nájdu nejakí oneskorenci alebo naopak, pre niekoho príde rodič, že náš mládežník musí niekam s rodinou odísť.

Pri schádzaní sa “obtýždeň” by mali byť vlastné schôdzky KMF intenzívnejšie, čo bude na vedúceho klásť vyššie nároky pri príprave na schôdzku. Výraznejšie sa prejaví aj zabúdanie poznatkov deťmi a preto sa musí látka častejšie opakovať. Veľmi negatívne sa však v takomto prípade organizovania činnosti prejaví čo len jedna - jediná absencia člena krúžku alebo vedúceho, pretože to vtedy prakticky znamená iba jedinú schôdzku za mesiac a takýto KMF nemôže mať vyššie ambície činnosti.

Môžeme pritom postupovať individuálne, podľa možností vedúceho aj detí. Všeobecné nariadenie tu nemožno dať. (S výnimkou organizovanej, platenej činnosti vedúceho v ZŠ alebo v CVČ). o činnosti KMF vedieme stručný záznam o práci a účasti detí na schôdzkach. Vhodné je aj vedenie kroniky krúžku.

Vedúci musí pamätať aj na to, že jeho deti sú predovšetkým žiakmi v škole a preto plnenie školských povinností má prednosť pred krúžkom, aj keď si ho vybrali dobrovoľne, zo záujmu o poštové známky a filateliu, teda nie z donútenia. To je jeden z dôležitých motivačných činiteľov, ktorý vedúci v činnosti KMF vie využiť, čo je jeho výhodou. Na škodu našej činnosti je však to, a stáva sa to neraz, že pri zhoršení prospechu v škole dostane dieťa od rodiča zákaz činnosti – a známky (poštové) vtedy pod tlakom rodičov musia ísť bokom a prednosť majú tie, čo sú zapísané v žiackej knižke.

Osobnosť vedúceho KMF je teda to najdôležitejšie v činnosti KMF. Od neho v prvom rade závisí, či bude krúžok úspešný, či bude živoriť, či sa udrží alebo rozpadne. Či budú mať deti radosť z práce, z dosiahnutých výsledkov zberateľskej činnosti alebo či čoskoro nedajú prednosť iným záujmom.

To znamená, že vedúci KMF nie je len takým obyčajným filatelistom alebo prostým zberateľom. Tým, že sa podujal na takúto prácu, že zobral na seba dôležitú rolu vedúceho, vzal na seba obrovské bremeno zodpovednosti: pred deťmi aj pred ich rodičmi a pred výborom svojho KF. Ba ešte viac, stal sa pedagógom a vychovávateľom detí, ktoré mu rodičia zverili, aby ich čosi naučil a pred čímsi aj ochránil, lebo aj to je jeden z cieľov organizovania záujmovej činnosti detí a mládeže. a v súčasnosti to nie je ľahká úloha. Práca s deťmi je náročná a ťažká, na druhej strane však aj ľahká a radostná zároveň.

Náročná a ťažká je táto práca preto, že na mladých ľudí číha veľa nástrah (fajčenie, drogy, fetovanie) aj veľa iných pútavých záujmov (počítačové hry, diskotéka, video, magnetofón, hracie automaty) a udržať deti v krúžku je ťažké. Na druhej strane je práca s mladými ľahšia než v minulosti preto, že ich duševný obzor je oveľa širší a bohatší ako voľakedy a ich myslenie je na vyššej úrovni. Aj to majme na pamäti.

Zložitosť práce vedúceho KMF spočíva aj v tom, že má kolektív detí veľmi často rôznorodo zložený, a to nielen vekovo, ale aj sociálne, keďže deti pochádzajú z rozličného prostredia. (V krúžku sa môžu stretnúť deti z väčších miest, malých obcí, deti z detských domovov, deti nezamestnaných rodičov ale aj podnikateľov, čo ovplyvňuje ich podmienky aj prácu krúžku a dosahované výsledky.) Preto by mal vedúci poznať aspoň jednotlivé časti pedagogiky v jej vertikálnom členení pedagogiky školského veku. To znamená

• pedagogiku mladšieho školského veku
• stredného školského veku
• staršieho školského veku
• prípadne stredoškolského veku (a ojedinele aj osobitosti vysokoškolákov, resp. mladých ľudí na prahu dospelosti) a ak ich aj nepozná, mal by si uvedomiť ich špecifické zvláštnosti.

Z praxe vedúcich KMF však vieme, že najviac detí pracuje v krúžkoch z nižších vekových kategórií, najmä 8 - 15 ročných, stredoškolákov je menej a začínajúci vysokoškoláci sú v KMF len celkom výnimočne.

Výchova a vzdelávanie

Predmetom predkladaných kapitoliek pedagogiky vo filatelii je výchova a vzdelávanie členov KMF. Pod výchovou rozumieme a to veľmi zúžene, plánovité a cieľavedomé pôsobenie na vedomie, city a vôľu tak, aby sa utvárali ich návyky a zvyky správania a morálky. V širšom zmysle výchova zahrňuje aj vzdelávanie, ktoré sa v procese výchovnej práce v krúžku realizuje. V užšom zmysle je výchova cieľavedomý proces utvárania určitých vlastností človeka, mravných vlastností, návykov správania a zvykov. Výchova je v tomto zmysle proces, v ktorom sa utvárajú postoje jedinca ku skutočnosti, rozvíjajú sa jeho potreby a záujmy a formuje sa jeho charakter. Každý pedagóg, a tým je aj vedúci KMF, by mal mať na mysli obe stránky, aby na úkor výchovy nepreferoval vzdelávaciu informatívnu stránku pedagogického procesu pred formatívnou.

V činnosti KMF by to napr. mohlo znamenať uprednostňovanie záujmu o poštové známky, snahu o ich získavanie za každú cenu, čo by mohlo viesť k nežiaducim prejavom konania, napr. k odcudzovaniu a k iným negatívnym vlastnostiam.

Základnými znakmi výchovy sú:

• cieľavedomosť a zámernosť (vedúci si ciele stanoví v pláne činnosti)
• formovanie osobnosti (aj vedúci záujmového útvaru prispieva k formovaniu osobnosti, k jej pozitívnym zmenám, ku kladným prejavom v konaní človeka)
• spoločenská činnosť (aj keď sa obmedzuje iba na jej celkom malú časť, ako sú deti a mládež, alebo na istú záujmovú skupinu, ktorá si takto rozširuje svoje vzdelanie, získané v škole)

Výchova a vzdelávanie sú samozrejme vzájomne späté, prebiehajú súčasne. Nemožno ich od seba oddeľovať, pritom však výchova má dvojaký charakter - jej čiastkovým pedagogickým procesom je vzdelávanie, kde si dieťa, žiak ako člen KMF, osvojuje sústavu pre filateliu špecifických odborných vedomostí, praktických zručností a návykov a skvalitňuje svoje schopnosti.

Vzdelanie je všeobecné a špeciálne, odborné. V činnosti KMF určite prispejeme k všeobecnému vzdelaniu, aj keď v jeho náplni budú určité odborné, špecifické prvky. Tieto činnosti, aj keď budú odborno-filatelistické, prispejú každému mladému človeku k získaniu poznatkov a rozvoju niektorých vlastností jeho osobnosti, ako je napr. trpezlivosť, zmysel pre estetiku, čistota a pravidlá hygieny, poznanie poštových poplatkov, výber a triedenie filatelistického a poštového materiálu, písanie adries, rozvíjanie a nácvik písma, manuálna zručnosť atď.

Vyučovacie metódy

Východzia vyučovacia metóda z hľadiska logického postupu je komparatívna, t.j. porovnávacia metóda. Jej podstata spočíva v stanovení zhodnosti a rozdielnosti javov, vecí, na základe ktorých ich môžeme hlbšie skúmať, chápať, klasifikovať a systematizovať.

Môžeme napr. predložiť deťom viac druhov poštových známok, ktoré budú s riadkovým zúbkovaním, s hrebeňovým zúbkovaním (volíme typické exempláre známok so širším zúbkom) a s rámcovým zúbkovaním. Úlohou detí môže byť pozorovaním a porovnávaním vyčleniť niektoré alebo aj všetky známky na tri skupiny podľa ich charakteristických znakov perforácie.

Ku komparatívnej metóde sa pridružuje analytická metóda, ktorá vychádza od známych celkov a ich rozborom sa postupuje k ich hlbšiemu porozumeniu. (Analýza = rozbor). Vyčleňovanie jednotlivých prvkov zo zložitejších štruktúr a ich relatívne osamostatnenie prispieva k hlbšiemu poznaniu. Analýza skutočnosti v sebe skrýva aj úskalie v atomizácii javov, drobenie na izolované prvky. Napr. z poštovej známky vyčleníme prvky, ktoré ju tvoria: označenie krajiny, používanú menu, farby známky, nominálnu hodnotu, známkový obraz, autora výtvarného návrhu, meno rytca, rok vydania, perforáciu a pod. Na okrajoch priehradkových listov vidíme napr. dátumy tlače, skúšky farieb a farebné testovacie stupnice, počítadlá a pod. Alebo z pohľadu poštovej známky ako celku, využijeme jeden z prvkov známky ako vedľajší motív na využitie napr. v námetovom exponáte.

Opakom analytickej metódy je syntetická, ktorá postupuje od jednotlivých častí k celku. Je vhodnejšia v prípadoch, keď zložitejšie celky nie sú deťom známe ale poznajú aspoň niektoré prvky.

V skutočnosti nejestvuje v praxi čisto analytická ani čisto syntetická metóda, pretože sa stále prelínajú. Vtedy hovoríme o analyticko-syntetickej metóde. Vo vyučovaní sa veľmi často používa aj induktívna a deduktívna metóda.

Induktívna metóda vychádza od konkrétnych javov a ich porovnávaním a analýzou sa snaží dospieť k všeobecným pojmom, zákonom a pravidlám. Induktívna metóda je časovo náročná, lebo induktívne vyvodiť záver vyžaduje oveľa viac času než vysloviť určitý poznatok a potom ho ilustrovať príkladom. Využitie induktívnej metódy vedie k tomu, aby žiak “sám objavoval”. Dôraz na indukciu sa prejavuje v didaktickej požiadavke všetko vyučovať príkladom, pravidlom, názorom a praxou.

Napr. vysvetlíme pojem služobné známky, potom ich ukážeme v katalógu, použité na celistvosti. Alebo ukážeme poštový lístok, aerogram, obálku s vytlačenou poštovou známkou, zálepku a vyvodíme pojem celiny. Tak zovšeobecníme to, čo je určujúcim znakom pojmu celiny, t.j. vytlačená známka na poštovom lístku alebo na obálke.

Deduktívna metóda postupuje od všeobecných zákonitostí a pravidiel k aplikáciám na konkrétnych prípadoch a javoch. Deduktívnym znakom je vychádzať od všeobecných záverov, všeobecných skutočností, ktoré sú pre žiakov nové (a berú ich bez toho, aby mali možnosť dospieť k nim na základe vlastných pozorovaní, výberu javov alebo vlastnej úvahy.) Na vysvetlenie deduktívnej metódy sa odvoláme na veľkého spisovateľa detektívok Artura C. Doyla, ktorého slávny hrdina, detektív Sherlock Holmes často túto metódu dedukcie používal.

Nedostatkom deduktívnej metódy je prílišná abstrakcia, nepresvedčivosť, ale je častejšie využívaná pre svoje menšie časové nároky a ľahšie použitie. Spravidla pedagóg predkladá žiakom hotové fakty a poznatky, ktoré ilustruje príkladom, čo však nie je vždy najvhodnejším postupom. o induktívnej a deduktívnej metóde tiež platí, že v praxi je vhodné ich kombinovať a striedať.

V činnosti KMF a v práci jeho vedúceho sa uplatnia aj ďalšie vyučovacie metódy. Jednou z nich je pozorovanie, ktoré je založené na cieľavedomom a plánovitom vnímaní sledovaných javov a dejov, udalostí a pod. vedúcim KMF (alebo deťmi v KMF). Vedúci KMF napr. pozoruje stupeň samostatnosti členov krúžku v práci (napr. pri rysovaní rámikov, pri práci s nálepkou, hľadaní programov na PC a pod.), ďalej ich vybavenosť pomôckami (lupy, pinzety, zúbkomer, albumové listy, zásobníky, ceruzka, zošit a pod.), deti sledujú výklad, pozorujú názorné pomôcky, ktoré priniesol vedúci (napr. plagáty s vydanými slovenskými známkami, načo a ako sa používajú lupa, zúbkomer, rôzne vydania katalógov a pod.).

Pravdepodobne najrozšírenejšom metódou práce v KMF je beseda a rozhovor. Tie sa zrejme v práci vedúcich uplatňujú najviac ako najprirodzenejší spôsob komunikácie s deťmi a žiakmi. V besede je dôležitý osobný kontakt vedúceho s členmi krúžku - poslucháčmi. Besedy nesmú byť príliš odborné (to závisí od stupňa vyspelosti členov KMF) ani príliš dlhé, lebo deti neudržia stálu pozornosť a pri nezáujme sa začnú nudiť, čoho následkom bude vyrušovanie. Beseda nesmie byť monológom - stala by sa prednáškou, ak by bola iba jednostrannou komunikáciou od vedúceho smerom k deťom. Stanoviť však jednotne najmä časovú mieru účinnosti a stupňa jej odborného zamerania sa nedá. Veľmi často sa beseda spája s pozorovaním, ako sme uviedli vyššie.

Je účinné, ak sa beseda organizuje ako výmena názorov a skúseností (napr. čo a ako zbierať, čo majú deti v zásobníkoch, o histórii prvej poštovej známky, prvé známky v Rakúsko-Uhorsku, prvé známky Slovenska, Československa atď.).

Pedagogika na organizovanie besedy nedáva hotové recepty. Vedúci si musí sám stanoviť hranice, prostriedky aj pomôcky, ktoré mu pomôžu splniť stanovený cieľ. a mal by si ponechať na záver pár minút na preverenie toho, čo chcel dosiahnuť a zistiť ako sa mu to podarilo.

Stále platí: ”Povedz mi - a zabudnem, ukáž mi - a zapamätám si, nechaj ma konať - a ja pochopím.” Štúdie dokazujú, že z počutého si zapamätáme len 20%, ak sme však aktívne zapojení do riešenia problému - diskusiou a konaním, vlastnou aktivitou, zapamätáme si až 90 %!

V tom je skrytá celá metodika úspešnej práce vedúceho KMF. Teda nestačí iba hovoriť a rečniť. V prvom rade by sme tak neudržali trvalú pozornosť našich mladých poslucháčov. Ich sústredenie ochabne, ak tón prednášateľa bude nudný a nezáživný. a samozrejme nebudú počúvať s nadšením príliš odborné záležitosti, ktoré sú im zatiaľ cudzie a príliš vzdialené, keď sa nedodrží zásada primeranosti a postupného približovania sa k tomu, čo je naším cieľom. Iba slová nestačia.

Tak sa dostávame k druhej zásade správneho vedúceho. Aby to, o čom hovorí, vedel ukázať. Pri ilustrácii prednášky teoretického charakteru stačia ukážky obrázkov z filatelistických publikácií, pretože každý nemá 4K pretlač Pošta česko-slovenská Znak široký formát na žilkovanom papieri a pretlač OR 50 na 50, ani známku Mauritius POST OFFICE. Iné je však hovoriť o typoch Hradčian a ukazovať ich v katalógu a iné držať ich pinzetou a vidie otvorenú či zatvorenú špirálu na 5. kresbe Hradčian alebo spojené typy v niektorej publikácii. Možno sledovať video z návštevy KMF v televízii alebo video o tvorbe známok z Poštového múzea v Banskej Bystrici. Nemali by sme nikdy vynechať možnosť navštívenia výstavy poštových známok, exkurziu na poštu alebo navštíviť KMF v susednom meste.

Aj pri témach, ktoré by mali viesť k rozvoju praktických zručností a k získaniu poznatkov praktického charakteru, sa vedúci nezaobíde bez konkrétnej ukážky vlastnej práce, aj so zapojením do činnosti všetkých členov krúžku, alebo aspoň časti. Také sú napr. činnosti pri práci s katalógom, meranie rozmerov zúbkovania, úprava albumového listu, ukážkou vlastného exponátu alebo jeho časti.

Tým sme sa dostali k tretej zásade, totiž nechať konať deti, aby pochopili, aby sa naučili to, čo je pre rozvoj ich záujmovej činnosti a ďalšie filatelistické odborné vzdelanie najdôležitejšie. Aby sa ich získané vedomosti stali trvalejšími ak nie trvácnymi. a ak to deti ešte aj dokonale prežijú, majú to na celý život.

Nesmieme zabudnúť na proporcionalitu hovoreného slova, ukážky a praktickej činnosti členov krúžku. Tu niet jednotného návodu, ani percentuálneho vyjadrenia jednotlivých substancií ako v kuchárskom recepte. Dobrý kuchár navarí chutné jedlo pridaním správneho korenia nie vážením, ale skúsenosťou, aj s ostatnými pochutinami v správnom pomere. Aj to vedúci získa a naučí sa praxou.

Medzi správne znaky dobrého krúžku patrí striedanie činnosti. V práci s deťmi je takouto primeranou činnosťou aj hra, ktorá má v KMF mimoriadne dôležité postavenie. Hra je síce výchovným prostriedkom, ale pri jej správnom zacielení, ak ju spojíme tvorivo s dramatikou, stane sa vyučovacou metódou. Preto by hra nemala chýbať na žiadnej schôdzke KMF. (Filatelistické PEXESO, skladačky rozstrihaných známok, uhádnutie známky z niektorých jej prvkov alebo častí a pod. Príkladom môže byť aj Súťaž o kvet Zberateľa v rovnomennom časopise).

V školskom systéme je hra preferovaná v predškolskom veku, pretože tvorí základ detskej činnosti. Hra sa však podieľa na rozvoji jednotlivých stránok osobnosti aj v neskoršom veku, ba i v dospelosti. (Môžeme sa škriepiť o tom, či aj naša „dospelácka“ filatelia nie je viac hrou s poštovými známkami alebo vysoko odbornou činnosťou, priam vedeckou disciplínou?).

Hry úzko súvisia so záujmami a záľubami, ktoré prispievajú k rozvoju telesnej zdatnosti, pevnej vôle, stratégii myslenia a taktike, rozvíjajú sa nimi estetické vlastnosti a sklony a pod.

Každá hra odráža život spoločnosti. Hry detí a dospelých sa však od seba líšia. Deti nachádzajú v hre množstvo nových poznatkov, ňou získavajú zručnosti, návyky a množstvo estetických zážitkov. Metóda tvorivej dramatiky nie je dramatizáciou predloženého textu, “hranie sa na hercov”, ale je to metóda, rozvíjajúca morálne, citové a sociálne vlastnosti. Jej jadrom je praktická činnosť - zážitok - situácia, zmyslom je hravou činnosťou viesť deti k vlastnej tvorivej činnosti, pestovať ich kolektívne cítenie, schopnosť spolupracovať, naučiť sa rešpektovať jeden druhého. a tiež zároveň chápať a hodnotiť vonkajšiu skutočnosť a neustálym vytváraním nových situácií ich motivovať k pružnému riešeniu problémov, k sebaistote a k vedeniu dialógu.

Táto metóda je pomerne málo známa a málo využívaná aj v školskej praxi. Veľa učiteľov dlhodobo preferuje výklad, s ukladaním úloh a následným preverovaním. Tvorivá dramatika je však osobitne výhodná pri niektorých záujmových činnostiach, teda j v KMF. Pre deti je mimoriadne vhodná, pretože sa ňou realizuje túžba každého dieťaťa po originalite, pretože každé dieťa je obdarené spontánnosťou a fantáziou, ktorú tak môže uplatniť.

V činnosti KMF sa táto metóda môže využiť napr. pri preberaní témy o prvej známke. Príbeh Rowlanda Hilla v zájazdovom hostinci s dievčaťom, ktoré dostalo list od milého, a ktorého pozorovanie v konečnom dôsledku viedlo k zavedeniu poštových známok v Anglicku, je dostatočne známy a v krúžku si ho môžeme kedykoľvek s deťmi zahrať. Časopis Mladý filatelista, ktorý vychádzal pred 15 rokmi prinášal kreslené seriály Dany Stehlíkovej z histórie pošty a filatelie, ktoré sú priamym návodom na dramatizáciu deťmi. Vedúci krúžkov iste prídu aj na iné možnosti (hra na poštu, remeslá - zamestnanie poštárov a pod.) a deťom treba ponechať dostatok priestoru na vlastné nápady a tvorivosť.

Návody na niektoré filatelistické hry, zábavy a súťaže sú v závere tejto publikácie. Vedúci nájdu iste aj ďalšie obmeny uvádzaných námetov, ktorými zaujmú deti v krúžku. V súlade s vlastnými predstavami o ich vhodnosti, si vedúci KMF môžu hry upraviť, zaraďovať do náplne programu každej hodiny KMF, prípadne ich potom hodnotiť celoročne v rámci súťaže. V závislosti na vekových osobitostiach detí a na miere ich odborných znalostí možno prakticky všetky uvedené hry upraviť tak, aby spestrili formy práce v krúžku.

Poslednou metódou, ktorú v tejto časti spomenieme, je štúdium produktov členov KMF. Vedúci študuje poznámky detí v zošite, ktoré si členovia KMF vedú na každej schôdzke, študuje ich miniexponáty, aby im mohol poradiť a usmerniť ich v ďalšej činnosti pri tvorbe exponátu na výstavu, študuje - analyzuje odborný test, napr. z krajského kola filatelistickej olympiády a pod.

Overovanie vedomostí

Každý človek chce vedieť, aká je úspešná jeho činnosť a aký je výsledok námahy, ktorú vynaložil. Aj pedagóg sa potrebuje presvedčiť o účinnosti vlastnej práce, ktorú meria množstvom a kvalitou získaných poznatkov, vedomostí, zručností a návykov detí v KMF. Preto hovoríme o uplatňovaní tzv. spätnej väzby. Najjednoduchšou možnosťou jej uplatnenia je forma kladenie otázok.

Vedúci KMF položia svojim zverencom počas činnosti krúžku desiatky otázok a na stovky ďalších otázok detí dávajú odpovede. Kladenie otázok je dôležité, pretože otázky a ich odpovede sú pre členov krúžkov a všetkých mladých filatelistov vôbec, jedným zo zdrojov a spôsobov získavania informácií a poznatkov o predmete svojho záujmu - o poštovej známke a filatelii.

Na cieľavedomé kladenie otázok by preto žiadny vedúci KMF nemal zabúdať. Súčasne by však nemal byť nikdy zaskočený tým, že aj on môže dostať otázku od hociktorého člena svojho krúžku a samozrejme musí rátať s tým, že na niektoré otázky nebude schopný v okamihu a vyčerpávajúco odpovedať. V takom prípade - žiadna hanba - vo filatelii je toho veľmi veľa a nikto nie je chodiacou encyklopédiou, ani nik nenosí katalóg Michel v hlave. Preto musí vedúci vedieť zvedavcovi odpovedať aspoň formou rady, ako sa k informácii dopátrať, alebo takúto informáciu na budúcu schôdzku priniesť sám.

Je pochopiteľné, že vedúci sa pýta detí najmä vtedy, keď sám odpoveď pozná. Inokedy sa pýta aj na to, aké majú názory na ten či onen problém, ako by ho riešili. Napr. ako by usporiadali na albumový list určitý počet známok, ako usporiadajú na liste celistvosť s výstrižkom a známkami, kde umiestnia text, ktoré známky by v súbore ponechali a ktoré by vyradili, napr. preto, že nezodpovedajú námetu alebo majú iné dôvody vyradenia pre poškodenie, nevhodné pečiatkovanie a pod. Vhodné je dať deťom niekoľko poškodených známok, z ktorých majú určiť stupeň ich poškodenia a pod.

Vedúci otázkami zisťuje, aké majú deti vedomosti, aký je stupeň osvojenia prebratej problematiky, čomu sa naučili a čo si z hodiny zapamätali. Podľa toho usúdi, ako ďalej pokračovať a aký ďalší cieľ si stanoviť.

Vedúci si overuje, aká je účinnosť jeho práce, kontroluje tak osvojenie faktov, ktoré sú potrebné nielen pre začínajúceho ale pre každého filatelistu. Také sú napr. otázky, tvoriace vedomostný základ znalostí nášho hobby: Kedy bola vydaná 1. známka na svete, ktoré boli prvé česko-slovenské známky, kto bol ich autorom, ktorá bola 1. známka Slovenského štátu, aké boli priesvitky na našich známkach, ktorá známka Slovenska bola vydaná 1.1.1993, kto bol autor námetu, jej rytec a pod. Dôležité sú otázky k určeniu tlačových techník československých a slovenských známok, smerujúce k tomu, aby poznali postupnosť skvalitňovania tlačových techník od kníhtlače k oceľotlači, odlíšenia hĺbkotlače od ofsetu, cez základné druhy perforácie podľa ich charakteristických znakov atď.

K týmto a podobným otázkam sa vraciame neustále, lebo sú v prvom rade základným kameňom stavby o našich známkach a druhým dôvodom ustavičného opakovania je aj to, že bežná prax vedúcich KMF svedčí o vysokej obmene členstva v krúžku počas roka a takýmto cyklickým spôsobom sa sústavne vraciame k základným poznatkom, aby si ich postupne osvojila väčšina členov. Tento fakt by nemal vedúceho odradiť od jeho práce, ani ho znechutiť.

Náročnosť otázok volí vedúci KMF v závislosti od veku mladého filatelistu, od jeho špeciálneho zamerania alebo odborného záujmu. a podľa toho aj očakávame odpovede. Inú odpoveď môžeme dostať od záujemcu o známkové krajiny, inú od “obyčajného” teritorialistu. Aj obrátene platí: od spôsobu kladenia otázok a od ich obsahu zisťujeme, o čo majú deti záujem a aká je ich doterajšia úroveň a vyspelosť.

Ak sa mladí filatelisti svojho vedúceho nepýtajú, ak nekladú žiadne otázky, potom to môže svedčiť o ich pasivite alebo nezáujme o filateliu. Málokedy by to znamenalo, že už všetko vedia. Dôvodom by však nikdy nemal byť nezáujem detí, to sa vylučuje, pretože návšteva KMF je predsa založená na ich vedomom záujme. Vtedy by sa mal vedúci zamyslieť nad takýmto stavom a spýtať sa sám seba, či deťom vôbec dáva dosť priestoru na to, aby sa sami vyjadrovali k danej problematike.

Ak sa nás deti nepýtajú, môže to mať viac príčin. Prvou môže byť hádam to, že deti, najmä mladší členovia KMF, ešte nemajú nazhromaždené dostatočné množstvo odborných poznatkov, ktoré by si kladením ďalších otázok mohli rozšíriť. Môže to byť aj pre vysoko odborný štýl vedúceho, ktorému deti nerozumejú. a samozrejme príčinou môže byť aj to, že členovia KMF jednoducho nevedia formulovať svoje otázky. a nakoniec, týmto dôvodom by mohla byť aj obava zo zahanbenia, ak by položili otázku, ktorá by mala byť samozrejmá pre svoju jednoduchosť. Obavy zo strany zosmiešnenia vedúceho by však nemali nikdy nastať.

Treba poznamenať, že na otázky najčastejšie odpovedá vedúci krúžku. Ostatne on sa aj najčastejšie pýta. Je potrebné poskytnúť všetkým deťom z krúžku možnosť pýtať sa, a to aj vzájomne medzi sebou a podobne si aj odpovedať. Pozorovaním takejto hry získava vedúci ďalšie poznatky o vyspelosti jednotlivých členov aj o celkovej úrovni svojho KMF.

Na to, ako deti v KMF naučiť pýtať sa, možno využiť didaktickú hru, v ktorej vedúci určí k danej problematike vymyslieť čo najviac otázok, ktoré si vzájomne kladú jednotlivci, dvojice alebo iné súťažiace skupiny.

Ako príklad uvádzam možné otázky, ktoré sa viažu na prvú známku - čiernu jedno-pennyovku. To pravdepodobne nechýba v náplni žiadneho krúžku.

Kto navrhol prvú známku sveta? V ktorom roku to bolo? (Kedy vyšla 1. známka?) Kto navrhol prvú známku sveta? Kto navrhol prvú známku sveta? Poznáte presný dátum jej vydania? Ktorá krajina ako prvá začala používať poštové známky? Ktoré krajiny ju nasledovali? Akú farbu mala prvá známka? Akú hodnotu mala táto známka? Aké hodnoty mali prvé dve známky? Akou tlačovou technikou boli zhotovené prvé dve známky? Koľko známok obsahoval tlačový list prvých známok Anglicka? Koho predstavoval obraz na prvej známke? Bola táto známka strihaná alebo s perforáciou? Čo bolo vzorom pre zhotovenie portrétu na známke? Akú mala známka priesvitku? Aký bol význam písmen v rohoch známok? Prečo sa prvej známke hovorí “black penny”? Bol na známke uvedený názov krajiny? Prečo nebolo treba uvádzať názov krajiny? Akú ďalšiu poštovú ceninu vydali súčasne s prvou známkou? Ktorá tlačiareň vytlačila prvé známky? Ako nazývame známky bez uvedenia krajiny a nominálu?

Tento príklad samozrejme nemôže byť ani zďaleka vyčerpávajúci a slúži iba ako vzor. Každý vedúci si ho sám určí podľa potreby na danú tematiku, rozšíri a doplní alebo vypustí to, čo považuje za vhodné podľa konkrétnej situácie. Každá téma poskytuje viac či menej možností, len ich treba využiť.

Pedagogická diagnostika

Diagnostikovanie pedagogického procesu sa robí aj testami. Na rozdiel od ústneho skúšania a preverovania sa tak deje písomne. Test je teda písomná skúška. Spravidla ide o vhodne zostavený súbor otázok alebo úloh, na ktoré má skúšaný reagovať najčastejšie formou odpovedí, a to buď doplnením správnej odpovede na príslušné miesto, alebo určením správnej odpovede výberom z viacerých alternatív. Medzi možnosťami odpovedí býva najčastejšie jedna alebo môže byť aj viac možných odpovedí. V písomnej skúške často nájdeme zaradené aj úlohy, ktoré preverujú praktické zručnosti detí, napr. meranie rozmerov perforácie známok, určenie druhu zúbkovania, hľadanie známky v katalógu podľa jej katalógového čísla, roku vydania známky, hľadanie autora a rytca známky podľa ich značiek na známke a pod. V takomto prípade musia skúšaní dostať pomôcky na vykonanie úlohy.

Testy by mali byť primerané veku členov KMF. Testy sú spravidla orientačné (nimi si vedúci KMF overuje úroveň poznatkov detí a účinnosť použitých metód). Hodnotiace testy sa vlastne používajú na súťažiach detí, kde celková úroveň znalostí sa meria dosiahnutým počtom bodov. Takéto testy sú napr. v súťažiach filatelistickej olympiády.

Najjednoduchšie sú testy kladu a záporu: odpovedá sa iba formou áno - nie, napr.: Je aerogram celina? Áno - nie. Má kupón výplatnú hodnotu? Áno - nie. Je celistvosťou každá celina? Áno - nie. a tak podobne. Zvýšenie obťažnosti môže byť zaradením ďalšej varianty odpovede – napr. niekedy áno – nikdy atď. Správna odpoveď sa zakrúžkuje alebo podčiarkne, úspešnosť sa hodnotí podľa počtu dosiahnutých bodov, pritom niektoré otázky môžu byť hodnotené vyšším počtom bodov.

Niektoré testy slúžia na overenie vlastných znalostí, alebo pre zábavu. Nájdeme ich vo filatelistických časopisoch (v Mladom filatelistovi boli uverejňované pod názvom Poznaj sám seba!, v oddychovom kútiku Nitrafily ich písala Lucia a pod.). Časť otázok sa venuje základným definíciám, napr. Čo je poštová známka?, Čo je poštový hárček?, Čo udáva rozmer zúbkovania? atď. Preverovanie vedomostí môže byť priebežné, na každej schôdzke KMF, napr. nenúteným individuálnym rozhovorom s deťmi. („Tak, o čom sme minule hovorili?) Priebežné preverovanie môže byť v každej fáze činnosti KMF, pravda po absolvovaní toho, čo sme chceli ako učivo alebo tému prebrať. (Filatelistické vedomosti a odborné zručnosti detí môžeme zisťovať aj na rôznych podujatiach ako napr. na výstavách priamo pri vystavených exponátoch, na filatelistickej olympiáde, na kongresoch mladých filatelistov a pod., kde deti aplikujú získané poznatky v praxi.)

O štruktúre pedagogického procesu

Štruktúra pedagogického procesu má dvojaký charakter: prípravu člena krúžku - jednotlivca a celého kolektívu, KMF ako celku. Je to napríklad pri pomoci na tvorbe exponátu mladého filatelistu pri jeho príprave na výstavu alebo v individuálnej starostlivosti pri príprave na krúžkové alebo krajské kolo súťaže filatelistická olympiáda. Rozdielnosť v príprave jednotlivca a celej skupiny je zrejmá. Záleží od stupňa vyspelosti mladého filatelistu i od zloženia krúžku, pretože jednotlivé KMF sú veľmi rôznorodé. Je v nich napr. rozdielny pomer počtu chlapcov a dievčat, ktorí sa nakoniec výrazne vzájomne líšia aj vekom, pričom najmladší majú 7 - 8 rokov, a najstarší obyčajne okolo 15 rokov, kedy končia základnú školu. Málo býva starších mládežníkov vo veku okolo 18 rokov. (Tu treba spomenúť rozdiel v posudzovaní „mládežníckeho“ veku filatelistu, ktorý na rozdiel od občianskeho poňatia trvá do 21 rokov.) Čo je ale najpravdepodobnejšie, v krúžku bude vždy veľa začiatočníkov, nezávisle od ich veku a menej dlhoročných členov, čo potom núti vedúcich často pracovať metódou “stále a znova opakovať všetko od začiatku”.

Preto je výchovný proces v KMF zložitý dynamický jav, v ktorom vedúci musí (a aj spravidla chce) riešiť konkrétne úlohy, stanovené alebo odporúčané Zväzom slovenských filatelistov, jeho komisiou mládeže, klubom filatelistov a pod. Niektoré ciele si stanoví sám podľa vlastných požiadaviek, môže pritom rešpektovať aj prianie a želanie rodičov detí, navštevujúcich KMF, podľa osobných ambícií detí a podľa toho čo chce s deťmi dosiahnuť a s akou úrovňou práce a náplne krúžku sa uspokojí.

Sústava vedomostí, zručností a návykov, ktoré si má člen KMF osvojiť, vystupuje vo forme teoretických pojmov a pravidiel. Teoretickými pojmami sú napr. perforácia známok, katalóg, exponát, priesvitka, typ známky, platňová chyba, dosková značka, oceľotlač atď. Pravidlá sú napr. v podobe kategórií filatelistickej olympiády, zaradenia mladého filatelistu do príslušnej vekovej skupiny na výstavách, určenia rozsahu exponátov a príslušného počtu albumových listov, hodnotenia mládežníckych exponátov, účasti na rôznych výstavách v závislosti od ich stupňa a dosiahnutého hodnotenia exponátu atď. Pravidlami sú aj základné dokumenty, napr. Stanovy ZSF, Výstavný poriadok, poštové tarify Slovenskej pošty a pod.

Vedomosti, zručnosti a návyky nemajú mať iba teoretickú povahu. Musia byť v súlade s praxou, v jednote s ňou a v praxi ich treba uplatňovať. Napr. teoretické zásady tvorby exponátu treba dodržať pri jeho zhotovovaní, treba dodržiavať odporúčané zásady, ako sú napr.: dbať na jednotnú úpravu albumových listov, textu a popisu v exponáte, nepoužívať na jednom liste v exponáte mladého filatelistu použité známky s nepoužitými, nerobiť výstrižky z celín, neprekrývať časti FDC iným filatelistickým materiálom, nepoužívať v exponáte suveníry, pohľadnice (ich obrazovú časť) a pod.

Súčasťou práce v KMF je aj nácvik niektorých činností deťmi. Napríklad pri preberaní témy o perforácii známok a jej jednotlivých druhoch sa nezaobídeme bez zúbkomeru a teda aj praktického merania rozmerov zúbkovania známok. Nestačí iba nadiktovať a zapísať definíciu rozmeru zúbkovania známok. Podobne musí vedúci dobre nacvičiť prácu s filatelistickou nálepkou, s podkladaním známok čiernym papierom, rysovať rámiky (pravítkom, šablónou alebo na počítači), strihať havidky a pod. Niektoré z týchto činností majú viac variant možnosti.

Aby boli takéto cvičenia, alebo časti hodín v krúžku efektívne, je potrebné mať primerané materiálne vybavenie (pravítka, nožnice, katalógy známok, albumové listy, havidky, zúbkomery), ktoré si donesú členovia krúžku alebo ich obstará podľa možností vedúci.

Ešte prednedávnom bolo vrcholom používanej techniky v KMF písanie na stroji alebo sledovanie televízie. Ani použitie zúbkomera u väčšiny zberateľov, ktorí sa uspokoja iba so základom zbierky, nie je bežné. Dnes už môžeme vidieť v exponátoch mladých filatelistov, že píšu texty na osobných počítačoch. Tento trend bude ďalej pokračovať.

Všetky základné školy majú zriadené počítačové učebne a sú pripojené na internet, takže aj práca v krúžku mladých filatelistov sa ich využitím môže skvalitniť. v zahraničí je už na výstavách zriadená trieda filatelistickej literatúry, v ktorej sú exponáty - počítačové programy so zameraním na filateliu, katalógy známok sú na CD, disketách a pod. Z toho dôvodu treba činnosť v KMF obohacovať aj o tieto nové prvky a prostriedky. Do práce KMF je potrebné zavádzať aj nové progresívne formy a metódy činnosti.

Ako vidno z ponukových katalógov niektorých firiem, možno už využívať nielen UV lampy, mikroskopy, perfometre, ale aj premietať vhodné dostupné filmy, na videokazetách sú medailóny našich tvorcov známok (napr. Martina Činovského), na videu si možno pozrieť otvorenie filatelistickej výstavy, reportáž z uvedenia niektorej novej slovenskej známky, z osláv Dňa poštovej známky v TV a pod. Počítače a internet, e-mailová pošta sú skrátka fenoménom, ktorý je realitou v školách aj v domácnostiach.

Takéto technické prostriedky viac priblížia preberanú látku, teoretický výklad spestria obrazom a zvukom, ktoré oživia suché slovo prednášateľa. Učivo v krúžku (naše témy tak predsa možno označiť) sa tak stane zrozumiteľnejšie a filatelia príťažlivejšia.

Podobne možno využiť niektoré filatelistické hry a kvízy, napr. filatelistické koleso šťastia, filatelistickú športku, PEXESO, modifikovanú hru „Milionár“ známu z televízie a pod.

K zvýšeniu metodickej úrovne vedúcich prispieva aj vzájomná výmena skúseností. Organizujú ju viaceré komisie ZSF aj odborné spoločnosti. Výmena poznatkov medzi vedúcimi môže byť osobná, na aktívoch vedúcich KMF v regiónoch, alebo písomná, na základe individuálnych požiadaviek vedúcich. a s tým súvisí aj publikovanie vlastných skúseností z práce úspešných vedúcich krúžkov vo zväzovom časopise SPRAVODAJCA, v odborných časopisoch alebo v zborníkoch.

Niektoré rysy psychickej štruktúry členov KMF

Členmi KMF sú najmä žiaci, navštevujúci základnú školu, t.j. vo veku do 15 rokov, alebo navštevujúci prvé roky stredných škôl. Vo veľmi malej miere sú členovia krúžkov z učilíšť alebo z osobitných škôl, pritom by stálo za pokus organizovanie krúžkov aj v týchto zariadeniach, napr. aj v špeciálnych zariadeniach, kde sú deti pre chorobu na lôžkach.

Deti a mládež v tomto veku majú dostatok energie, ktorý vybíjajú v množstve hier, záľub a pri realizácii najrozličnejších záujmov. Tieto záujmy trvajú niekedy veľmi krátko, pretože pozornosť detí sa prenesie na iný predmet záľuby.

Pre vedúceho KMF je preto dôležité konať tak, aby udržal aktivitu členov krúžku na tom predmete záujmu, ktorý si zvolili, teda na filateliu. Činnosť KMF je spoločenskou aktivitou.

Aktivita detí je od počiatku ovplyvnená ich výberovou činnosťou. Ďalej sa bude viesť, usmerňovať a rozvíjať pod vedením vedúceho KMF v súlade s jeho vlastnými predstavami, možnosťami a zámermi členov, ale aj KF, komisie mládeže alebo zväzu.

V prvom rade je prejavom aktivity pravidelná dochádzka do krúžku a aktívny podiel na podujatiach, ktoré KMF prostredníctvom svojho vedúceho organizuje. K ďalším prejavom aktivity bude patriť účasť detí na podujatiach materského klubu filatelistov, medzi ktoré patria výmenné schôdzky - burzy známok, akcie s príležitostnými poštovými pečiatkami, návšteva výstav, oslavy Dňa slovenskej poštovej známky, uvedenia nových slovenských známok, vydaných Slovenskou poštou, filatelistické zájazdy a výlety a pod. Málo využívané je vytváranie vlastných tradícií, napr. výročia založenia klubu, jubileum KMF a pod.

Medzi najhodnotnejšie prejavy aktivity patrí aj zapojenie sa do filatelistickej olympiády, ktorú každoročne organizuje ZSF so zameraním na významnú štátnu, spoločenskú, kultúrnu alebo športovú udalosť, alebo pri konaní významného podujatia. Nepochybne je prejavom aktivity KMF tvorba exponátov a účasť jeho členov na filatelistických výstavách doma alebo v zahraničí.

Doplnkovými prejavmi aktivity sú výtvarné a literárne súťaže, ktoré organizujú rôzne organizácie a inštitúcie so zameraním na detské návrhy poštových známok a iné témy. Často pri nich spolupracuje Slovenská pošta, Technická ústredňa pôšt, základné umelecké školy atď. Niektoré z nich , ktoré v minulosti organizovali napr. filatelisti v Detve, alebo boli organizované Kalokagatiou - CVČ v Trnave, DOMINO CVČ Nitra, Košice, Knižnica J. Fándlyho v Trnave majú už vybudovanú tradíciu a dobrú úroveň. Niektoré návrhy Slovenská pošta využila aj na vydanie detskej poštovej známky alebo celiny. Týchto súťaží sa zúčastňujú deti z viacerých KMF na Slovensku. Nedostatkom však býva spravidla slabá informovanosť o výsledkoch.

Zaujímavá býva aj literárna súťaž, každoročne vyhlasovaná Medzinárodným úradom Svetovej poštovej únie (UPU). Jej víťazi sú odmeňovaní na medzinárodnej a celoštátnej úrovni. Informovanosť o tomto podujatí a zapojenie detí v krúžkoch býva rôzna.

Charakteristickou črtou mladého človeka je aj záujem o všetko nové a rýchle vzplanutie pre niečo príťažlivé a zaujímavé. s tým súvisí pochopiteľne aj možná zmena orientácie z poštových známok na iný zberateľský odbor. Zmysel pre nové uplatňuje vedúci informáciami o novinkách zo sveta známok, (nezabúdať na slovenské novinky), novými trendmi vo filatelii, napr. zbieranie známkových krajín, u nás aj zbieranie analogických pohľadníc, s niektorými zmenami tradičného poňatia exponátov, zmena estetických požiadaviek pri úprave albumového listu, zavedenie nových tried na výstavách, ako sú jednorámové exponáty, otvorená trieda (OPEN Class) a pod.

Typickým rysom mládeže v tomto období je aj sklon k priateľstvu. Ten treba v krúžkoch využiť pomocou pri vzájomnej výmene známok a ostatného materiálu. Členov KMF spája spoločný záujem a vzájomné porozumenie. To sa prejavuje pri ukážkach zbierok, pri niektorých zložitejších a náročných činnostiach pre začiatočníkov (napr. rysovanie, strihanie havidiek), kde je potrebná pomoc starších a skúsenejších členov. Usmerňujúcu úlohu tu samozrejme vždy zohráva vedúci KMF.

Všeobecná charakteristika vyučovacieho procesu

Činnosť vedúceho KMF sa do značnej miery približuje k činnosti učiteľa alebo vychovávateľa a proces, prebiehajúci v KMF sa veľmi ponáša na vyučovací proces v škole. Nemôžeme ho však presne kopírovať ani s ním stotožňovať, pretože činnosť našich KMF a všetkých záujmových krúžkov je mimoškolskou činnosťou. I tak si však dovolím tvrdiť, že na pedagogické problémy organizovania krúžkov mladých filatelistov možno aplikovať všeobecné zásady pedagogiky a didaktiky. Preto je dobré s nimi informatívne zoznámiť aj vedúcich KMF.

Pedagogika sa zaoberá výchovou, vyučovaním a vzdelávaním. Jej súčasťou, ktorá rozpracováva teóriu vyučovania, je didaktika. Študuje zákonitosti a princípy vyučovania, jeho najúčinnejšie metódy a organizačné formy.

Vyučovací proces v sebe zahŕňa vyučovanie (ten realizuje učiteľ, vedúci krúžku - ak ho aplikujeme na KMF) a učenie, ktorému sa podrobujú žiaci (v KMF sú to jeho členovia). Vyučovanie a učenie sú vzájomne spojené. Ich úspešnosť závisí od tvorivého, aktívneho úsilia pedagóga (je ním vlastne vedúci KMF), ale aj od žiakov, členov krúžku. Aj keď vedúcu rolu hrá v tomto procese učiteľ a vedúci KMF, ktorý je aktívnym činiteľom, druhá strana procesu, žiak, dieťa nemá v ňom pasívnu úlohu, ale jeho postavenie v ňom je prinajmenšom rovnocenné.

Hlavným obsahovým prvkom vyučovacieho procesu sú vedomosti, zručnosti a návyky. Medzi vedomosti patria vzájomné späté fakty (napr. o pošte, o poštovej známke), sústavy pojmov (perforácia, spôsoby oddeľovania, rozmer zúbkovania, typy známok, spojky a bloky známok), pravidlá a s tým súvisiaca príslušná terminológia, ktorú nájdeme v niektorých filatelistických publikáciách, napr. u nás naposledy v Katalógu PRAGA 88 a v zahraničí aj vo vydaných filatelistických encyklopédiách. (Nás vydanie takejto reprezentačnej encyklopédie alebo filatelistického slovníka ešte len čaká). Využiť možno aj príručky Filatelistických statí, vydaných ZSF alebo publikáciu Malá encyklopédia filatelie od J. Čížeka.

Zručnosti a návyky sú vedomosťami prejavujúcimi sa v praxi. Teoretické poznatky člen KMF premení na skutočnosť svojou zručnosťou a získanými návykmi za menšej či väčšej pomoci vedúceho. Zručnosť je spôsob činnosti založená na teoretickej a praktickej príprave. Využívame ju bežne vo filatelistickej praxi a stupeň zručnosti jednotlivých členov KMF charakterizuje priamo stupeň ich vyspelosti (používanie pinzety, práca s lupou, s nálepkami a havidkami, schopnosť základnej orientácie v katalógoch známok Michel, POFIS, ZSF, Smažák a pod.).

Zručnosti súvisia s návykmi, ktoré sú automatizovanými zložkami uvedomelých činností. Činnosť, ktorá sa stane návykom, sa vykonáva rýchlo, ľahko, premyslene a s vynaložením najmenšej námahy, ale pritom s najlepším výsledkom. Tak sa potom pracuje bez zbytočného rozptyľovania sa ďalšími nepotrebnými úkonmi a činnosťami. (Napr. práca s rysovacími pomôckami, práca so zúbkomerom, zmývanie známok a ich sušenie, ukladanie známok v zásobníku, hľadanie konkrétnej známky v katalógu a pod.).

Medzi vedomosťami, zručnosťami a návykmi sú mnohostranné väzby, preto nemožno povedať, že teoretické poznatky musia vždy predchádzať praktickým činnostiam. Jednak niekedy prídu deti do krúžku s už získanými poznatkami, ktoré vedúci teoreticky doplní a vysvetlí, na druhej strane sú niekedy teoretické poznatky pre deti nad rámec ich pochopenia a porozumenia. (Ale pozor, to nie je tak vždy, niekedy nás deti prekvapia!) Vtedy sa vedúci uspokojí s informáciou alebo ukážkou bez zdôvodnenia v teoretickej rovine.

Pokračovanie:

• Pedagogika v práci vedúceho krúžku mladých filatelistov (II. časť)
• Pedagogika v práci vedúceho krúžku mladých filatelistov (III. časť)
• Pedagogika v práci vedúceho krúžku mladých filatelistov (IV. časť)

Kompletná príručka na stiahnutie:

 Pedagogika v práci vedúceho krúžku mladých filatelistov