Youth philately:
Pedagogy in the work of the leader of a ring young philatelists III.

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Brief aid to help leaders of rings of young philatelists in setting up the ring and its leadership (Part III).

Predchádzajúce časti:

• Pedagogika v práci vedúceho krúžku mladých filatelistov (I. časť)
• Pedagogika v práci vedúceho krúžku mladých filatelistov (II. časť)

Ďalšie vyučovacie metódy a ich charakteristika

Dlhoročná prax a skúsenosti vedúcich KMF ukazujú, že úspechy v krúžku veľmi závisia od správneho využitia postupov a metód vyučovania, ktoré vedúci využíva pri osvojovaní jednotlivých tém učiva. Vyučovacie metódy sú cestou a spôsobom, akým vedúci uskutočňuje odovzdávanie vedomostí a utváranie návykov a zručností. Na každej hodine v KMF, podobne ako pri hociktorom vyučovaní, si môže vedúci vytýčiť tri hlavné didaktické, najvšeobecnejšie učebné ciele:

• dať členom KMF nové vedomosti a dosiahnuť ich úplné alebo aspoň čiastočné osvojenie
• vypestovať návyky a zručnosti
• upevniť vedomosti a zdokonaliť návyky a zručnosti

Dosiahnuť prvý cieľ vyžaduje prevážne použiť metódy a postupy typu výklad, ukážka, rozhovor. Druhý cieľ možno docieliť cvičením s nutným krátkym výkladom alebo vysvetlením a tretí cieľ dosiahneme opakovaním alebo samostatnou prácou členov KMF doma, s využitím filatelistickej literatúry, publikácií a príručiek, odborných časopisov a pod.

Úspešnosť jednej metódy závisí od jej kombinácie s ďalšími metódami. Napr. výklad najčastejšie kombinujeme s rozhovorom a ukážkou, cvičenie s ukážkou a vysvetlením. Výklad témy je nositeľom myšlienky, alebo významným prostriedkom výchovy a pôsobenia na city členov krúžku. Ústny prejav obsahuje nielen zmyslové, ale aj emocionálne informácie (intonácia hlasu, zmyslový dôraz, zníženie a zvýšenie hlasitosti, zafarbenie hlasu a pod.) Medzi hlavné druhy osobného výkladu patrí vysvetľovanie, rozprávanie a prednáška. Pri vysvetľovaní zaujímajú hlavné miesto úvahové postupy niečo vysvetliť, t.z. odpovedať na otázky typu “čo je to”, “prečo”, “čo majú spoločné a čo rozdielne tieto dva javy, predmety ?” Vysvetlenie najčastejšie kombinujeme ukážkou postupov a činností, pravidiel, názorných pomôcok a konkrétnych predmetov. (Predložíme napr. 2 „rovnaké“ známky tlačené rôznymi tlačovým technikami, 2 známky jednej emisie s výrazne rozdielnou veľkosťou, ukážky známok Hradčian s viacerými druhmi kresby, 2 známky na rozličnom druhu papiera, ukážky filatelistických pomôcok, rozličné katalógy známok a pod.) Rozprávanie je prozaicko - popisný výklad učiva vedúceho s cieľom odovzdať fakty a závery, popis udalostí a javov. (Napr. viac razy spomínaný príbeh R. Hilla v zájazdovom hostinci, historky okolo objavov niektorých vzácnych známok, vznik ČSR a vydanie prvých známok s obrazom Hradčian, autonómia Slovenska a známka Modrý Štefánik a pod.)

Časový rozvrh rozprávania závisí od povahy témy a zloženia poslucháčov. Jeho trvanie 20 - 30 minút je naozaj maximálne, skôr by malo byť kratšie, lebo udržať pozornosť detí na taký dlhý čas je veľmi náročné pre akokoľvek vynikajúceho prednášateľa.

Prednáška je rozvinutý osobný výklad celého radu vzájomne spätých otázok na určitú plánovanú tému. Prednáška umožňuje dôkladne vysvetliť najzložitejšie pojmy, zákonitosti a deje. Dochádza tu k bohatej kombinácii prvkov rozprávania, analýzy javov, vysvetlenia, argumentov a zovšeobecňujúcich záverov.

Jej znakmi musí byť presvedčivosť výkladu, dobrá znalosť látky, názornosť a trvalosť zapamätania. Významnou podmienkou musí byť logika a zaujímavosť prednesu, jednoduchosť a jasnosť podania. Pre svoju náročnosť na poslucháčov prednášku v činnosti KMF však obmedzujeme na minimálnu mieru. Nevyhýbame sa jej vtedy, keď sa členovia KMF môžu zúčastniť prednášky významného filatelistického odborníka v klube filatelistov, v odbornej spoločnosti a pod. Vždy však zvážime jej dosah na mladých filatelistov, aby “vysoká škola filatelie” deti nenudila a náhodou aj neodradila od ďalšej činnosti.

Názornosť osobného výkladu dosahujeme v prvom rade konkrétnosťou učiva, témy a výraznosti jazykových prostriedkov a celého prejavu. Po druhé, správnou voľbou a využitím názorných pomôcok, ktoré premyslene kombinujeme s ústnym prejavom. Využívame skutočné druhy a typy pomôcok, ukážky albumových listov zo vzorových exponátov alebo exponátov úspešných vystavovateľov, prípadne ich reprodukcie. Ako pomôcky využívame aj schémy, napr. ukážky špecifických znakov jednotlivých druhov zúbkovania, tabuľky ( napr. výskyt použitia niektorých emisií známok na poštách alebo použitie viacerých rozmerov a druhov zúbkovania niektorých klasických známok), grafy (v zahraničných časopisoch sa často uverejňujú cenové vzostupy celých ročníkov známok alebo niektorých emisií), mapy a mapky ( v poštovej histórii poštových kurzov, zabratých území, známkové krajiny a pod.), plastické trojrozmerné predmety, historické predmety ako napr. poštové schránky, poštárske uniformy, historické listové váhy, poštové trúbky a pod.

Vhodným a dosť rozšíreným didaktickým postupom, ktorý zabezpečuje názornosť pri osobnom výklade, je pozorovanie. Pozorovaním na základe porovnania totožnosti a rozdielnosti získavajú členovia KMF nové poučky, pojmy a fakty. Porovnanie umožňuje nájsť známe v tom, čo deti dosiaľ nevideli a poznať nové aj v tom, čo videli mnoho razy, ale nik ich na osobitosti neupozornil. Tak napr. možno použiť na “objavovanie” známky s typmi Hradčian, prerušený chvost v slovenských služobných známkach, známky emisie „Ľudová architektúra” na rozlíšenie jednotlivých vydaní podľa druhu papiera a farebných odlišností, pozorovanie cenového záznamu známok v závislosti od výšky nákladu, napr. u tzv. viazaných hodnôt alebo pri vzácnejšom druhu a rozmere zúbkovania, zaujímavosti perforácie niektorých nových slovenských známok a pod. Spôsobom upevňovania učiva môže byť riadený rozhovor, ktorý môžeme používať veľmi často v každom KMF. Riadený rozhovor delíme na heuristický (podľa gréckeho - heuréka - objavil som! ), rozvinutý a preverovací.

Heuristický rozhovor sa pripravuje tak, že vedúci KMF si vopred pripraví otázky, ktoré kladie deťom, aby samé na ne dávali odpovede.

Rozvinutý rozhovor je živá výmena názorov medzi členmi KMF. Vedúci im zadá otázku, okolo ktorej sa rozprúdi rozhovor, pričom sa snaží o aktívne zapojenie čo najväčšieho počtu detí do rozhovoru.

Preverovací rozhovor má za cieľ preveriť stupeň osvojenia prebraného učiva. Využíva sa napr. aj pri pohovoroch mladých filatelistov pred udelením niektorého stupňa odznaku odborných znalostí, alebo po prehliadke exponátov MF na výstavách.

Riadený rozhovor má svoj význam vtedy, ak majú členovia KMF už aspoň minimum určitých odborných znalostí a vedomostí. Vedúci musí otázky klásť v jasnej, prísnej logickej postupnosti a zabezpečovať medzi nimi vzájomné súvislosti. (Ľudovo sa hovorí “neskákať piate cez deviate”.) Aj správne určenie povahy otázok medzi nimi je dôležité, musíme si ich pripraviť vopred so zreteľom na stupeň vedomostí členov.

Zložité otázky striedame s jednoduchšími. Niektoré otázky kladieme konkrétnemu jedincovi (v tom je pedagogické majstrovstvo, vycítiť komu), ak mu chceme dať na povzbudenie možnosť kladnej odpovede.

V záujme aktivizácie myslenia celého krúžku alebo celej skupiny detí kladieme niektoré otázky aj neadresne. K aktivizácii riadeného rozhovoru je možno použiť aj dôkaz obhajoby vlastného názoru a vyvrátenia opačného stanoviska, teda vyvolanie polemiky. Napr. zdôvodnenie zaradenie konkrétnej známky, poštovej pečiatky alebo celistvosti na albumovom liste ako dokumentácie či ilustrácie, obhájenie správne zvoleného názvu exponátu mladého filatelistu, obsahu úvodného listu v exponáte a pod.

Ukážka je najhospodárnejším spôsobom vyučovania v krúžku. Domnievam sa, že aj najčastejšie využívaným. Ukážkou vytvárame u členov KMF názorný obraz predmetu. Napr. namiesto dlhého výkladu o rôznych katalógoch známok, o ich vzhľade a ich špecifikách, ukážeme konkrétne katalógy MICHEL, POFIS, TROJAN, YVERT, ZUMSTEIN a vysvetlíme dôvody ich vydávania. Ukážka zúbkomera a jeho používanie nikdy nemôže byť nahradená slovným popisom. (Popri ukážke necháme predkladané materiály „kolovať“, ale pozor – na stratu alebo poškodenie vzácnej známky zo zbierky!!!)

Aj osobná ukážka, uskutočnená vedúcim KMF, je pre členov krúžku zdrojom vedomostí a vzorom pre napodobovanie. Ukážku v KMF však môžeme nahradiť pozorovaním výsledkov práce iných filatelistov napr. na výstave poštových známok, alebo prehliadkou zbierky vedúceho, či iného člena KF, ktoré môžu priniesť rovnaký osoh. Ak sme spokojní s ukážkou, obyčajne žiadame reprodukovať a popisovať to, čo členovia videli, aby povedali svoje dojmy, zdôverili sa so svojimi pocitmi a pod.

Pre väčšiu názornosť ukážky sa často používa spôsob pozorovania dvoch odlišných prístupov činnosti. Napr. na výstave poštových známok upozorníme na spracovanie príbuzných exponátov s motívovým a tematickým poňatím, ukážeme na správny a nesprávny prístup k využitiu analogických pohľadníc, ukážku dvoch albumových listov so symetrickým a asymetrickým uložením filatelistického materiálu, ukážku listov v exponáte s nedostatočným a nadbytočným textom a pod.

V činnosti krúžkov mladých filatelistov sa málo využíva ukážkové zamestnanie, cvičná hodina, prípadne jej videozáznam. Takto môžeme ukázať činnosť KMF a metodiku práce vedúceho pri preberaní určitej témy. Pred niekoľkými rokmi vzorovú hodinu v KMF v našom kraji s hospitáciou vedúcich ostatných KMF v kraji zabezpečil KMF Levice aj Kalokagatia - centrum voľného času v Trnave v spolupráci s KM ZSF.

Ďalšiu z metód, ktorú spomenieme, je cvičenie. Metódou cvičenia rozumieme niekoľkonásobné uvedomelé, stále zložitejšie opakovanie určitých postupov a činností s cieľom dosiahnutia a zdokonalenia vedomostí, zručností a návykov. Iba cvičením sa deti naučia zhotovovať výstrižky z obálok, naučia sa rysovať rámiky okolo známok a celistvostí, lepiť filatelistické nálepky, písať ručne texty, orientovať sa v katalógoch, pracovať s počítačom atď. Ihneď však zdôrazním, že sa cvičenie nesmie stať bezduchým drilom, aj keď je pravdou, že mnohonásobným cvičením a opakovaním sa niektoré činnosti zautomatizujú, ako napr. používanie pinzety.

Preto je nutnou podmienkou, aby členovia krúžku chápali zmysel cvičenia. Nemá zmysel cvičiť rysovanie rámikov okolo známok v KMF, ktorého členovia a ich vedúci sú rozhodnutí (?) nikdy nevystavovať exponáty, alebo manuálne trápiť prsty pri písaní textov pomocou šablóny tomu mladému filatelistovi, ktorý bude používať na písanie osobný počítač!

Počas priebehu cvičenia je dôležité udržovať záujem o cvičenie, napríklad kontrolnými otázkami, pochvalou, čiastkovými odmenami balíčkovým materiálom, skartom, peknou celistvosťou, príležitostnou poštovou pečiatkou alebo cieľovou prémiou (starší katalóg, ročník známok, séria známok). Cvičenie má byť pestré a má viesť k tomu, s čím sa dieťa stretá alebo môže stretnúť. Preto napr. rysujeme rámiky s rozličnými rozmermi, robíme výstrižky z celistvostí, učíme sa pripevňovať aj poštové hárčeky a celistvosti, meriame rozmer zúbkovania na rôznych známkach, určujeme katalógové čísla novších aj starších poštových známok, snažíme sa určovať tlačové techniky, určovať autorov známok, roky vydania a pod.

A na záver sme si ponechali samostatné štúdium literatúry. Odporúčame ho iba pre najvyspelejších členov KMF, spravidla iba so zapožičanou literatúrou a v prípade záujmu mladého filatelistu o určitú tému, ktorá by ostatných nezaujímala. Prípadne je samostatné štúdium určené na doplnenie znalostí, keď sme základy v krúžku už prebrali.

Z vlastnej skúsenosti viem, že deti majú sotva desatinu znalostí z filatelie vtedy, keď do KMF vstupujú. Počas návštevy krúžku sa ich vedomosti, zručnosti znásobia mnohokrát. Najviac poznatkov získajú od vedúceho, avšak svoju neoceniteľnú hodnotu majú aj tie vedomosti, ktoré deti získajú vlastným samostatným odborným štúdiom.

Samostatná práca sa realizuje napr. aj pri dokončovacích prácach na exponáte pred odoslaním na výstavu. Obyčajne vedúci pripravuje a usmerňuje deti priamo v krúžku, ale všetkým sa individuálne a s rovnakou kvalitou venovať nemôže. Rozdielnosť pováh a vôbec zručností detí vyžadujú od vedúceho, aby ich po skončení práce v KMF ďalej usmernil iba radou na ďalší postup a činnosť doma a iba málokedy možno rátať s pomocou rodičov. Za tým potom nastupuje kontrola v KMF, resp. overenie na ďalšej hodine, alebo v príslušnom stanovenom termíne.

Na tomto mieste je vhodné pripomenúť nežiadúcu a stále sa opakujúcu “šturmovčinu”, ktorá sa prejavuje napr. prepracovávaním exponátov pred konaním výstav a oneskoreným odosielaním exponátov organizačným výborom, “bifľovaním” sa otázok súťažiacimi pred konaním olympiády v krajskom alebo celoštátnom kole, na kongrese mladých filatelistov a pod.

Treba si uvedomiť, že plánovanie práce a jej ustavičná kontrola v priebehu celého školského roka je najlepšou metódou proti takýmto negatívnym prejavom činnosti, ktoré sú brzdou úspešnej práce v KMF.

Rozvíjanie pozitívnych vlastností filateliou

Nemožno postaviť hierarchicky pred vedúceho KMF vlastnosti, ktoré a v akom poradí sa v práci krúžku budú rozvíjať. Ich zaradenie v tejto kapitole je iba ilustratívne, preto v činnosti rôznych KMF môžu mať rozličnú podobu a iný význam s inou úrovňou dôležitosti.

Domnievam sa, že na jednom z prvých miest, ktoré filatelia rozvíja, bude rozvoj estetického vnímania a estetickej tvorivosti. Estetické prvky sú v popredí nášho koníčka, súvisia napr. s vnímaním vydávaných poštových známok, so všeobecne prijatými zásadami tvorby mládežníckych exponátov a úpravy zbierok, pritom však nie sú záväznou schémou, ktorá by viedla k šablónovitosti. O tom sa možno presvedčiť na akejkoľvek výstave pri prehliadke vystavených exponátov, kde vidno rozličné usporiadanie materiálu na albumových listoch, rozličné postupy pri tvorbe exponátov, rôzne druhy popisov textu a pod.

Prijaté zásady však neobmedzujú tvorivú iniciatívu detí, ktorú im ponechávame pri voľbe spracovávanej témy, pri voľnom výbere použitého filatelistického materiálu, kde vedúci zasahuje až vtedy, keď je výber nefunkčný alebo nesprávny.

Filatelia prispieva na jednej strane k zvýšeniu odborných znalostí mladého človeka a ku skvalitneniu úrovne všeobecne - odborných vedomostí a rozvíjaniu tých poznatkov, ktoré žiaci získali v škole. To sa týka takmer všetkých vyučovacích predmetov, pokiaľ sa stotožňujú s predmetom zbierania: napr. zemepis a dejepis, slovenský jazyk a literatúra, prírodoveda s prírodopisom, hudobná výchova aj telesná výchova a pod.

Práca v KMF poskytuje dosť príkladov pôsobenia vedúceho krúžku na emocionálnu sféru detskej osobnosti - na čestnosť, pravdivosť, prežívanie radosti a úspechu a iné.

Veľký význam má vôľa, schopnosť riadiť a usmerňovať svoje správanie a konanie, prekonávať prekážky. Veď koľko námahy dá mladému filatelistovi niekoľkonásobné prepracovanie albumového listu v exponáte alebo rozšírenie exponátu pri prechode do vyššej kategórie, úprav exponátu pri získaní nového materiálu. Koľko trpezlivosti vynaloží mladý filatelista, než konečne získa vhodnú chýbajúcu známku do série alebo do svojho exponátu! Takáto húževnatosť a vytrvalosť v práci, ktoré dieťa získa vo filatelii, sa iste uplatnia aj v bežnom živote.

Pracovitosť, koordinácia činností a dobre organizovaná práca sú nemysliteľné najmä u starších členov KMF. Mladý filatelista sa pri práci nezaobíde bez poriadkumilovnosti. Zvyšovanie náročnosti, rozsahu zberateľskej činnosti si vyžaduje udržovať v poriadku, v čistote a s prehľadom všetky pomôcky mladého filatelistu, ako sú písacie a rysovacie potreby, lupu a zúbkomer, zásobníky so známkami, FDC a ostatné celistvosti. Tu sa v praxi prejaví rozumná miera potreby organizovanosti práce nielen vedúceho KMF ale aj jeho členov.

Nielen ako zaujímavé, ale aj ako dôležité (napr. pre dokumentáciu vlastnej činnosti alebo mládežníckej aktivite v rámci ZSF), sa môže javiť rozvíjanie vlastných tradícií krúžku, ktoré slúži ako významný zdroj motivovania jeho členov. Prehliadka vydaných materiálov, fotografií, listovanie v kronike krúžku, poukázanie na to, čo dosiahli členovia pred nami, na akých výstavách sa zúčastnili, koľko mládežníckych exponátov vytvorili a s akými výsledkami, to môže byť stimulom pre mnohých, ktorí práve s prácou v krúžku začínajú.

Príprava vedúceho na schôdzku KMF

Vo výchovnej a vzdelávacej činnosti vedúceho krúžku je dôležitá jeho príprava na schôdzku. Bez prípravy, a to dôkladnej, nemôže rátať s úspechom v práci. Všeobecná príprava vedúceho krúžku mladých filatelistov v sebe zahŕňa predovšetkým štúdium a znalosť základných zväzových dokumentov, ako sú Stanovy ZSF, Organizačný poriadok ZSF, Výstavný poriadok a odborové poriadky pre tvorbu a hodnotenie exponátov, osobitne mládeže. Žiada sa predovšetkým znalosť tých ustanovení, ktoré sa týkajú mládeže.

Základné dokumenty, spolu so znalosťou teoretických aj praktických poznatkov pri organizovaní záujmovej činnosti, tvoria sumu odbornej prípravy.

Bezprostredná príprava vedúceho KMF na schôdzku závisí od obsahu námetu konkrétnej hodiny a náplne plánovanej schôdzky krúžku. Pri nej si vedúci KMF ujasní tému, ktorú chce v krúžku prebrať, stanoví si vyučovacie metódy, organizáciu práce a časový rozvrh, ktorý chce jednotlivým zložkám prisúdiť.

Dôležitú úlohu má aj materiálne zabezpečenie práce. Vedúci často zlyhá so svojím úmyslom, aj keď je dobre teoreticky pripravený, avšak nemá vhodné názorné pomôcky, alebo keď si ich včas nezabezpečí.

Keďže vedúci KMF je dobrovoľným výchovným pracovníkom a spravidla nie je profesionálom (a to ani pedagógom, ale ani filatelistom), nik od neho nemôže žiadať dôkladnú písomnú prípravu, na ktorú ostatne spravidla ani nemá čas. Okrem toho je vedúci KMF často aj funkcionárom klubu alebo v ZSF s ďalšími povinnosťami. Odporúča sa však v každom prípade pripraviť sa aspoň formou osnovy, podobnej bodovému scenáru činnosti, pretože zabúdanie je normálna ľudská vlastnosť a teda oprieť sa o písomné poznámky nikomu neuškodí.

V takejto písomnej príprave si môže vedúci KMF vyznačiť predovšetkým tému, ktorú bude s deťmi preberať a cieľ, ktorý chce splniť, čomu chce deti naučiť. Napíše si zvolenú metódu a nezabudne na pomôcky, ktoré chce pri tom použiť.

Ďalej si môže vyznačiť štruktúru hodiny s prípadnými časmi ( v minútach alebo v reálnom čase), formy opakovania, utvrdenia a preverovania jednotlivých tém alebo častí hodiny. Na záver si poznačí prípadné uloženie úloh na “doma” ako samostatnú prácu detí.

Dobré je uviesť jednu poznámku: robte si záznamy o tom, ktorému z detí ste čo a kedy požičali, prípadne kedy ste sa dohodli na vrátení. Prax je taká, že váš katalóg sa nemusí vrátiť sám od seba, že často budete musieť požiadať o pomoc pri vrátení vecí spolužiakov alebo učiteľa školy. A keďže obmena detí v krúžku počas školského roka môže byť dosť veľká, razom by ste sa mohli ocitnúť bez svojho podporného materiálu, ktorý vám môže poslúžiť aj v ďalších rokoch.

Ostatné časti v písomnej príprave ponechávame na samotnom vedúcom. Platí totiž: potrebné je napísať si to, čo každému osobne vyhovuje, čo je nutné pre vedúceho podľa vlastnej úvahy a presvedčenia, čo jemu pomôže v prvom rade.

Je preto pochopiteľné, že skúsený vedúci, ktorý postupuje rutinovane, má prípravu stručnejšiu, a neskúsený vedúci, ktorý s prácou s mladými začína, si ju robí podrobnejšie. A opäť uvediem, že ani tu niet jednotného receptu, pretože nakoniec bude dôležitý výsledok a predchádzajúce riadky k tomu môžu, ale nakoniec ani nemusia prispieť. To závisí od každého z nás individuálne.

… a na záver.

Dostali sme sa k čítaniu poslednej kapitoly, ktorá by mala uzatvoriť, pokiaľ mi je známe, prvý takýto pokus o odbornú prípravu vedúcich KMF a stručnú informovanosť o základoch pedagogiky v aplikácii na vzdelávanie detí a mládeže mimo školy - v krúžkoch mladých filatelistov.

Často sa tvrdí, že celá záujmová činnosť je akýmsi pokračovaním školského vzdelávania a výchovy. Domnievam sa, že je to jeden z názorov, ktorý v prípade nášho zberateľského odboru nie je celkom úplne platný, a to práve pre zvláštnosti až výnimočnosť filatelie, o ktorej sú mnohí zberatelia presvedčení. Preto by som bol nerád, aby sa kládlo znamienko rovnosti medzi školou a záujmovou činnosťou, medzi výchovou v škole a mimo nej, aj keď príbuzných znakov je dosť.

O našej nedávnej pedagogike, ešte stále však súčasnej školy, sa tiež hovorilo, že v nej prevládal duch direktívnosti, že tu vládne direktívna pedagogika, ktorá je zakódovaná priam už v génoch učiteľov základnej a strednej školy. Táto pedagogika a jej zásady sú vyjadrené predovšetkým povinnosťami žiaka a povinnosťami učiteľa. Menej často sa zdôrazňujú práva detí. Príliš často sa používa v našej škole pre žiakov spojenie: “to musíš” , “to nesmieš”, „to je zakázané“. Nebráňme sa tvorivej atmosfére a pracovnému ruchu, ktorý zdanlivo narúša disciplínu.

Preto odporúčame, aby sa pri organizovaní záujmovej činnosti preferovali výberové činnosti detí, aby deti za aktívneho usmerňovania a pod dohľadom vedúceho KMF robili a rozvíjali to, čo ich zaujíma, aby sa zdokonaľovali v tom, čo ich teší a čo im prináša radosť. Nepochybne potom aj výsledky ich túžob, záľub, sklonov a talentu prinesú radosť a uspokojenie nielen im samým, ale aj ich rodičom a nám všetkým.

Mechanické prenášanie teoretických poznatkov a spôsobov zaužívaných pri vyučovaní do praxe mimoškolskej výchovy by potlačilo a celkom odstránilo z vyučovania a tej časti výchovy, ktoré sa uskutočňujú vo voľnom čase, také aspekty, ako je osobné uspokojenie, prežívanie spokojnosti a radosti z činnosti, čo by tiež znamenalo oslabenie spontánnej detskej aktivity, ich tvorivosti, iniciatívy a túžby po samostatnosti. Preto sa očakáva, že vedúci krúžku tieto poznatky z publikácie tvorivo aplikuje pri práci vo svojom krúžku podľa svojich možností a schopností. V tomto smere tu nie sú žiadne príkazy ani mechanické návody.

K podporeniu dobrovoľnej záujmovej činnosti vo voľnom čase, ktorá by prispela k rozvoju tvorivosti, samostatnosti, myslenia aj manuálnej zručnosti detí, môže prispieť aj vedúci KMF. Ale iba vtedy, ak bude odborne pripravený. A prvým krokom pomoci vedúcemu je táto skromná knižôčka.

Načrtol som niekoľko rád pre vedúceho a KMF. Nie sú príkazom ani normou, ktorou sa musia kluby a ich vedúci krúžkov riadiť. Môžu byť len a len odporúčaním a usmernením, ktoré môže pomôcť tým, ktorí si nevedia niekedy rady. Ak sa týchto pár strán stane pomôckou, z ktorej sa niekto v niečom poučí, budem rád. A rovnako rád budem aj tomu, ak niekto prispeje svojou radou a pripomienkou k zlepšeniu práce KMF aj inou formou. Vyššie uvedené riadky boli napísané aj preto, aby vyvrátili niekedy sa vyskytujúci názor, že KMF v klube môže viesť iba profesionálny učiteľ. To nie je pravda, pretože dobre pracujúce krúžky dokážu viesť i príslušníci iných profesií.

Tieto kapitoly chceli prispieť k tomu, čo stojí pred nami, pred našim ZSF v jeho programe práce ako ďalej s mládežníckou filateliou. Tu je jedna z možností, ako skvalitniť jednu oblasť, ktorou je zvýšenie odbornosti vedúceho krúžku mladých filatelistov a tým celkové skvalitnenie činnosti KMF.

• Pedagogika v práci vedúceho krúžku mladých filatelistov (IV. časť)

 Pedagogika v práci vedúceho krúžku mladých filatelistov