Pictorial Postcards:
Postcards as documents of the World War I

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Inšpiratívna pripomienka 100. výročia vypuknutia 1. svetovej vojny očami zberateľa pohľadníc.

Tento rok si svet, ale predovšetkým Európa, pripomenú začiatok 1. svetovej vojny. Tento ozbrojený konflikt globálnych rozmerov, trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, sa odohrával prevažne na území Európy. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva. Zámienkou vojny sa stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu Srbsku, čím vyvolalo reťazovú reakciu vedúcu k vojne dvoch veľkých koalícií, ktoré mali za následok rozšírenie vojny po celej Európe v priebehu jediného mesiaca. Proti sebe stáli štáty Dohody, ktoré na začiatku vojny tvorilo Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo. Neskôr sa k nim pridalo Taliansko (1915), USA (1917), Japonsko a ďalšie krajiny. Ich oponentom boli Ústredné veľmoci, nazývané aj Centrálnymi mocnosťami - Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Neskôr sa k nim pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalšie krajiny. Neutrálne do konca vojny v Európe zostalo Španielsko, Švajčiarsko a krajiny Škandinávie.

Ku tejto vojne to ako úvod postačí, lebo okrem školských lavíc sa s ňou stretávame v literatúre, filmoch a vôbec asi vo všetkých umeleckých žánroch a mnohí majú aj rodinné spomienky na túto vojnu. My zberatelia sa s ňou nevdojak stretávame ešte oveľa častejšie, lebo zasiahla do vydávania poštových známok, bankoviek a mincí. A prirodzene ani pohľadnice neboli výnimkou, skôr boli niektoré aj sprievodcom tej vojny. Veď sa menili hranice, zanikali staré mocnosti a vznikali nové štáty, nový zákonný emitenti peňazí a známok.

Filokartisti sa však prednostne zapodievajú pohľadniciam z obdobia vojny a  hľadajú možnosť dokumentácie priebehu a možné súvislosti pohľadníc s udalosťami vo svojom meste, regióne či krajine. Vojna však neprišla náhodou, mocnosti sa na ňu pripravovali, zbrojili. Pohľadnice na obr. 1 a 2 dávajú druhej strane na známosť (alebo ju zastrašujú) aké veľké kanóny majú pripravené.

Obr. 1 - Obrie delo „cár-puška“ na nádvorí Kremľa.

Obr. 2 - Obrie delo (hmoždiar) ráže 305 mm centrálnych mocností.

V  zbrojení nezaostávalo ani námorníctvo sústredené okolo prístavu Pula na obr. 3.

Obr. 3 - Na palube krížnika v Pule.

Bol to dôsledok veľkých rozporov medzi jednotlivými zoskupeniami štátov v snahe o získanie surovinových zdrojov a odbytu výrobkov a teda získať čo najväčší podiel na svetovláde. Po atentáte v Sarajeve začala masívna propagandistická kampaň v hľadaní vinníkov v snahe potrestať ich. Príkladom je pohľadnica na obr. 4, na ktorej sám cisár na čele generality a admirality vedie armádu do boja.

Obr. 4 - Cisár pán ide do boja. František Jozef I. na čele generality a admirality. Maľba, nečit. signo.

Uhorskí vojaci a teda aj vojaci z územia Slovenska bojovali v prvých rokoch hlavne v Karpatoch. Na pohľadniciach na obr. 5 a 6 sú jednotky c. a k. (cisársko – kráľovskej armády), v tomto prípade Uhry na severnom oblúku Karpát.

Obr. 5 - Naše oddiely v Karpatoch. V zákopoch.

Obr. 6 - Naše oddiely v Karpatoch. Príprava k boju.

Úspechy dosiahnuté už v septembri, teda krátko po vyhlásení vojny sa koncom roku 1915 už prezentovali asi 50 kusovou sériou pohľadníc. Na obr. 7 sa ruskí vojaci vzdávajú a odovzdávajú zbrane uhorským jednotkám.

Obr. 7 - Obkľúčení ruskí vojaci pri Hučave sa 2. septembra 1914 vzdávajú a odovzdávajú zbrane vojsku centrálnych mocností. Pohľadnica č. 49 zo série propagačných vojenských pohľadníc.

Na obr. 8 už vojaci centrálnych mocností obsadzujú Lodž.

Obr. 8 - Vstup spojencov do Lodže.

Južný front sa rozprestieral od Varaždína na východ a zachvacoval postupne územia Chorvátska a Bosny a Hercegoviny s cieľom obsadenia Belehradu. Na obr. 9 je zobrazený hrdinský boj pri dobíjaní Varaždínu a na obr. 10 je maľba neľútostného boja husárov bojujúcich šabľami muž proti mužovi.

Obr. 9 - Útok našich (uhorských) hrdinov na Varaždínsky regiment. Obraz sign. Holleser.

Obr. 10 - Husári v otvorenom boji. Maľba, v rohu signo.

Určite mnohým vojakom vŕtalo v hlave, že bojujú proti tým, s ktorými sa dohovoria, ktorí sú im bližší a velia im zväčša tí, ktorým iba ťažko či vôbec nerozumejú!? V rokoch 1848/49 v povstaní nerozumeli ani jedným a tak aj dopadli. Prvé úspešné roky z pohľadu centrálnych mocností vlievali optimizmus hlavne štábom a cisárskemu dvoru. Pohľadnica na obr. 11 je záber na poľnú mobilnú kuchyňu v obsadenej obci či meste.

Obr. 11 - Na severnom fronte. Poľná kuchyňa na ruskom území.

Ruských a poľských zajatcov bolo treba presunúť do zázemia, viď obr. 12 a využiť ich pracovnú silu na podporu armády.

Obr. 12 - Naše oddiely v Karpatoch. Transport (pochod) ruských zajatcov.

Ináč sa však na vojnu pozerajú generáli, ktorí zvyčajne po vojne ako sa hovorí píšu pamäti a ináč radoví vojaci. Tí nechali doma svoje rodiny, svoje milé či staručkých rodičov. Túžia po nich, lebo vedia, že sa vzájomne potrebujú. Ale mnohí z vojakov, na rozdiel od generálov, po vojne voňajú fialky odspodu, v lepšom prípade sa vrátia domov chorí, ranení či ako invalidi. Aj o týchto veciach vypovedajú pohľadnice na obr. 13, 14 a 15. Oveľa viac ako obrazové strany pohľadníc vypovedajú „krátke textové správy“ - vtedajšie SMSky - na adresnej strane pohľadníc.

Obr. 13 - Si v mojom srdci, fotokoláž, sign FV/P.

Obr. 14 - Myslím na teba. Myslíš aj ty na mňa? Fotokoláž.

Obr. 15 - V boji za rodinu, fotomontáž.

Nie vždy a všade sa útočiacim vojskám darí dobýjať, treba sa zakopať v teréne a čakať na povely, ako na obr. 16.

Obr. 16 - Zákopy. V očakávaní boja, v obrane i útoku. Maľba.

Vojaci sú často odkázaní na vzájomnú pomoc v boji, čo podporuje ich bojaschopnosť a odhodlanie a preto sú také pohľadnice vojakom dávané, napr. obr. 17 a 18. Také kamarátstva pretrvávajú niekedy až do smrti.

Obr. 17 - Vždy pripravení pomôcť. Maľba.

Obr. 18 - Obraz J.v. Beressa: Spoločne v boji – Svorní v boji.

Pohľadnica z boja o Kolu-Valjevo na obr. 19 je z ďalšej série pohľadníc (má č. 12) a zobrazuje boj o priechod prelomom pohoria a prechod cez rieku. Po obsadení Valjeva, vojská odrezali utekajúcich Srbov od prechodu mosta nad riekou Kolubara a v krížovej paľbe ich sčasti vytlačili do rieky a sčasti zajali.

Obr. 19 - Pohľadnica z boja (12). Po obsadení Valjeva naše vojská odrezali utekajúcich Srbov od prechodu mosta nad riekou Kolubara a v krížovej paľbe ich sčasti vytlačili do rieky a sčasti zajali. Vydáva Podporný (pomocný) úrad uhorského kráľovskeho ministerstva vojny v prospech vojnových vdov a sirôt.

Pohľadnica na obr. 20 pôsobí heroicky a je plná napätia - skôr idylický pôsobí pohľadnica patroly na lyžiach, ktorá počas zjazdu dolu svahom súčasne aj bojuje.

Obr. 20 - Patrola útočí na lyžiach. Obraz signovaný F. Holleser.

V chvíľach, keď boj ustane, príde čas aj na optimistickejšie myšlienky a odpočinok - obr. 21 a 22.

Obr. 21 - Osvieženie pri studni. Maľba, signo nečit. 1915.

Obr. 22 - Slečna (vojačka) v poli, maľba.

A opäť tvrdý boj, treba dobyť Tannenberg. Severopruská domobrana odráža Rusov pri Hohensteine.

Obr. 23 - Bitka pri Tannenbergu. Severopruská domobrana odráža Rusov pri Hohensteine.

Okrem eráru, pohľadnice pre vojsko, ale aj pre siroty a vojnové vdovy či invalidov, zabezpečovali aj rôzne podporné spolky a Červený kríž.

Obr. 24 - Hrdinský kríž – Vojnový kríž ranenému. Obraz L. Usabala.

Ešte po skončení vojny sa tisíce zajatcov nachádzali na územiach víťazov i porazených. Na obr. 25 ide o územie tých druhých, zajatcov v Maďarsku.

Obr. 25 - Vojnoví zajatci v Uhorsku, na území Maďarska.

Na pohľadnici Spása duše na obr. 26 je niečo ako prísaha mne neznámeho spolku či hnutiu, ktorého jedným zo symbolov je kladivo, a znie nasledovne: "Všade kde môžeme chceme pomáhať, každému komu môžeme chceme slúžiť, chceme urobiť toľko koľko môžeme, ale nemôžeme zabudnúť, že potrebné je iba jedno - spása duše".

Obr. 26 - Všade kde môžeme chceme pomáhať, každému komu môžeme chceme slúžiť, chceme urobiť toľko koľko môžeme, ale nemôžeme zabudnúť, že potrebné je iba jedno - spása duše.

Na ďalšej pohľadnici je výjav odovzdávania sa pod ochranu patrónky Hungárie - obr. 27.

Obr. 27 - Pod ochranou Hungárie. Maľba.

Každá vojna raz skončí, ale nie vždy tak, ako si predstavovali na jej začiatku bojujúce strany! Návraty domov sú rôzne, ale krajšie sú tie šťastlivé, a spomienky zostávajú.

Obr. 28 - Šťastlivý návrat.

Zvíťazila spravodlivosť alebo zbrane? Právo alebo meč? – Ako chápať pohľadnicu na obr. 29?

Obr. 29 - Inotaj Mečom zvíťazíme (spravodlivosť na strane meča?), maľba.

Tohoročné sté výročie vypuknutia prvej svetovej vojny budú médiá pripomínať určite často, z rôznych uhlov pohľadu a možno aj všeobecne prijímané pohľady na jej dôvody, priebeh a výsledky budú spochybňované, hlavne z pohľadu dnešnej geopolitickej situácie. Zberatelia v tomto období majú jedinečnú možnosť prezentovať výsledky svojej zberateľskej a bádateľskej činnosti vo filatelii, numizmatike s notafíliou a vo filokartii na výstavách, článkoch či publikáciách, ktoré s tou vojnou súvisia. Tento príspevok prezentuje pohľadnice vydané z pohľadu globálneho. Vojnu však možno prezentovať aj z pohľadu lokálneho. Ako príklad uvediem filokartistický exponát Piešťany v čase 1. svetovej vojny.

Obr. 30 - Na schôdzke s husárom, idyla.

Viac informácií o zbieraní pohľadníc nájdete v odbornej sekcii Pohľadnice.

Kontakt na autora článku: Alexander Urminský