Príležitostná pečiatka:
Radvanský jarmok 2017
Príležitostná poštová pečiatka používaná v Banskej Bystrici pri príležitosti konania tradičného Radvanského jarmoku v Radvani, mestskej časti Banskej Bystrice.
Tematický popis a súvislosti:
História Radvanského jarmoku sa začala písať roku 1655, keď uhorský kráľ Leopold I. Habsburský udelil mestečku Radvaň výsadu konať jarmok. Stalo sa tak na žiadosť Michala Boryho v mene vtedy neplnoletého zemepána mestečka Radvaň Juraja Radvanského. Prvý Radvanský jarmok sa konal roku 1657. Postupne sa stal jedným z najvyhľadávanejších jarmokov v celom vtedajšom Uhorsku. Vždy sa začínal 8. septembra, na sviatok Narodenia Panny Márie. Prichádzali naň obchodníci, predajcovia, kupujúci zo širokého okolia. Na jarmoku si každý našiel a mohol kúpiť to, čo potreboval, a popritom sa ešte aj zabaviť. V tomto roku si pripomíname jeho 360. výročie (1657 – 2017).
Význam jarmoku vyzdvihol už roku 1737 vo svojich Notíciách Matej Bel, a neskôr roku 1870 aj Gustáv K. Zechenter-Laskomerský, ktorý o Radvanskom jarmoku napísal: „Kiachta, Novgorod, Lipsko a Radvaň sú vo svete známe trhoviská. Po prvý raz Pešť, Viedeň a vôbec veľké mesto navštívivší Slovák, zalomí ruky nad davom ľudu a zadivený zvolá: Bože, to je Radvanský jarmok!“ Podobne roku 1887 opísal jarmok Jozef Gregor-Tajovský: „Radvanský jarmok trvá v kalendári za tri dni, v skutočnosti ale býval vtedy aj do týždňa. Na Radvanskom jarmoku všetci kupci vedia po slovensky, či sú z Pešti alebo Debrecína. Čert vie, ako je to!“
Jarmok si svoj význam uchoval aj v období 20. storočia. Roku 1966 po pripojení Radvane k Banskej Bystrici sa stal neoddeliteľnou súčasťou tradícií mesta Banská Bystrica. V súčasnosti sa Radvanský jarmok koná na hlavnom banskobystrickom námestí a je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Radvanský jarmok je dedičstvom, ktoré je potrebné nielen chrániť, ale aj ďalej rozvíjať. Má svoj historický vývoj, vždy je spojený s ľuďmi, ktorí tu žijú, a s ľuďmi, ktorí ho navštívia. Radvanský jarmok je náš národný poklad, je náš symbol, je naše miesto v európskych kultúrnych dejinách.
Autor (zdroj) popisu: PhDr. Vladimír Sklenka, PhD.