Stamp Territories and Territorial Philately:
Search for a mysterious beauty unknown

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Interesting findings about one seemingly ordinary postage stamp, which can also bring changes in reputable postage stamp catalogs

Hľadanie tajomnej krásky neznámej

(MiNr. 682 III A)

Toto hľadanie sme započali v č. 68 nášho časopisu „Informace sekce známkových zemí Ruska“ (informácie sekcie zberateľov Ruska Zväzu českých filatelistov) v roku 2009. Krásnou neznámou je výplatná poštová známka 6. dlhodobo vydávanej série ZSSR (MiNr. 682 III A) v hodnote 30 kopejok, ktorá zobrazuje letca alebo parašutistu [1] v plnom výstroji. Tlačená bola údajne kameňotlačou (litografiou) v rôznych odtieňoch modrej a vydaná bola údajne v septembri 1946. Hľadania sa aktívne zúčastnili členovia našej sekcie Ak. arch. T. Kotas, J. Kozický, J. Somora, V. Šulc, Ing. A. Vávra a Ing. J. Zigmund. V odbornej literatúre sa objavilo niekoľko článkov o tejto známke. Všetky články s jedinou výnimkou uvádzajú ako techniku tlače kameňotlač (litografiu). Len jeden jediný katalóg [1] uvádza ako techniku tlače ofset. Tak kde je pravda? Na túto otázku reagovalo Poštové múzeum A. S. Popova v Petrohrade (vedúca výskumného oddelenia poštových cenín, pani L. P. Rylková) nasledovne:

1. Pred 2. svetovou vojnou sa výplatná poštová známka v hodnote 30 kopejok s motívom letca vydávala vytlačená technikou kníhtlače, v roku 1939 s hrebeňovým zúbkovaním (MiNr. 682 I A) a v roku 1940 s riadkovým zúbkovaním (MiNr. 682 I C). Využívanie kníhtlače pokračovalo v 40-tych rokoch, paralelne s novou ofsetovou tlačou.

2. Po 2. svetovej vojne sa prešlo na inú tlačiarenskú techniku – ofsetovú tlač. Existujú dve vydania: z r. 1946 a 1947.

3. Ako dátum vydania 1. ofsetového nákladu s hrebeňovým zúbkovaním (MiNr. 682 III A), sa v katalógoch uvádza september 1946. Toto datovanie je však sporné, pravdepodobnejšia je druhá polovica novembra. Tento náklad vykazuje na 51. známke v hárku chybu tlače: prvé „C“ v „CCCP“ je uzavreté („OCCP“, pozri obr. 1). Podľa nášho názoru tento náklad nebol veľký, poštové známky vystačili len na niekoľko mesiacov, čo je zjavné z existujúcich nálezov. V štátnej zbierke poštových známok múzea sa 1. ofsetové vydanie nenachádza.

4. 2. ofsetový náklad s hrebeňovým zúbkovaním (MiNr. 682 II A), resp. s riadkovým zúbkovaním (MiNr. 682 II C) bol vydaný v hromadnom náklade 3. septembra 1947. Z neznámych dôvodov bola kresba poštovej známky trochu pozmenená: za krytom vrtule je vidno biely oblúk (v tvare kosáka).

5. Iné tlačiarenské techniky sa pri tlači „Letca“ nepoužívali. Mýtus o kameňotlači je možné vysvetliť nedostatočnou skúsenosťou zberateľov s novou tlačiarenskou technikou ofsetu. Preto bola kameňotlač zaradená do katalógu poštových známok ZSSR vydavateľa Kogiz z r. 1948. Autorov pomýlil absentujúci otlačený vzor obrázku známky na strane poštovej známky s lepom, ktorý dovtedy poznali len ako typický znak kameňotlače.

Ďalšie informácie publikoval J. Zigmund [2]:

6. Od kameňotlače ako techniky tlače pre masové produkty sa upúšťalo od 30-tych rokov 20. storočia. Po 2. svetovej vojne sa používala nová ofsetová technika. Tlačiarenské stroje pochádzali z Nemecka, možno ako časť náhrady vojnových škôd. Prvý raz sa touto technikou tlačil v roku 1945 korešpondenčný lístok s ceninou „Letec“ (MiNr. P 186 a nasl.; [3]), poštová známka potom o rok neskôr.

Na základe týchto bodov sa domnievam, že:

7. Zároveň so strojmi prišli do Sovietskeho zväzu aj nemeckí tlačiari. Za to hovorí, že malý ofsetových pokusný náklad nevykazuje žiadne typy, odchýlky a nedokonalosti (okrem predtým spomenutého „OCCP“), ktoré my, filatelisti, tak obľubujeme. Pripisujem to nemeckej dôkladnosti, svedomitosti a precíznosti. Po splnení svojej úlohy (zaškolení sovietskych tlačiarov) sa nemeckí špecialisti vrátili domov, takže to neboli vojnoví zajatci. O rok neskôr, v r. 1947, sa začala tlač druhého ofsetového nákladu „Letca“. Pri tomto filatelisti poznajú množstvo odchýlok a nedokonalostí, ktoré môžeme objavovať a študovať až do dnešného dňa [4].

Doposiaľ sme našli tri exempláre známky MiNr. 682 III A (obr. 1). Všetky tri portréty našej teraz už známej Krásky môžeme porovnať so známkou z r. 1939 vytlačenou kníhtlačou (obr. 2) a známkou vytlačenou ofsetom z 2. nákladu z roku 1947 (obr. 3).

Obr. 1: MiNr. 682 III A,
ofsetová tlač, 1946
Dosková chyba "OCCP"; Zbierka: T. Kotas

Obr. 2: MiNr. 682 I A,
kníhtlač, 1939

Obr. 3: MiNr. 682 II C,
ofsetová tlač, 1947

Tým pádom teraz už o našej Kráske vieme, že - bola tlačená ofsetom. Preto nemá žiadnu fuláž ani pretlačenie obrázku na strane s lepom v prípade nepoužitej známky. Niektorí zberatelia považujú fuláž a otlačený vzor za to isté, avšak ide o dve strany jednej a tej istej mince. Pretlačenie sa týka strany známky s lepom (jedná sa o tlač z výšky) a pri nalepení alebo odlepení sa stráca. Naproti tomu fuláž (anglicky „foul impression“ = chybný odtlačok) môžeme pozorovať na obrázkovej strane známky. Je to tmavý obrys, ktorý vznikol vytlačením tlačiarenskej farby z medzery medzi vyvýšeným prítlačovým prvkom štočku a papierom. Pretože farba je hustá, nestečie po zdvihnutí štočku naspäť na farbenú plochu, ale zaschne v tvare svojej kontúry. Fuláž je možné najlepšie pozorovať tam, kde pritlačenie bolo najsilnejšie, to zn. v rohoch obrázka na známke alebo na izolovane stojacich detailoch obrázka, ktoré sú obklopené bielou plochou.

- predstavuje 1. ofsetový náklad, ktorý bol vydaný pravdepodobne v druhej polovici novembra 1946. Poštové pečiatky do tohto dátumu je preto možné nájsť len na kníhtlačových známkach z r. 1939 a neskorších rokov, pečiatky od tohto času do 2. septembra 1947 vrátane na kníhtlačových známkach alebo na našej Kráske z 1. ofsetového nákladu z r. 1946, pečiatky od 3. septembra a neskôr potom na všetkých troch vydaniach: kníhtlačovom, 1. a 2. ofsetovom.

- papier je viac šedastý, hrubší a nižšej kvality ako papier kníhtlačového a 2. ofsetového vydania z r. 1947.

- má len hrebeňové zúbkovanie 12:12½, pričom majú existovať aj strihané ceniny [2]. Toto by však mohli byť aj čiastočné falzifikáty, napr. pečiatka ceniny z korešpondenčných lístkov s modrou potlačou (MiNr. P 192 a nasl.; [3]) s následným stenčením papiera. Na rozoznanie tu môže poslúžiť farba papiera (biely namiesto šedastého) a jeho štruktúra (skôr hladký namiesto hrubého).

Známka má nasledovné znaky:
- má rozmery 15,1 x 22,5 mm, teda prakticky tie isté ako známky vytlačené kníhtlačou,
- farba je výrazne svetlejšia ako všetky farebné odtiene kníhtlačových známok,
- kresba je vo všeobecnosti mäkšia, jemnejšia, avšak prepracovaná,
- v rámčeku obrázka vo farbách modrá – biela – modrá je biela čiara len približne spolovice taká hrubá ako obe modré čiary, zatiaľ čo pri kníhtlačových známkach majú všetky tri čiary približne rovnakú šírku,
- za krytom vrtule nie je žiadny biely oblúk,
- šrafovanie letcovho goliera je v strede oddelené od svojho vrchného a aj spodného kraja. Toto je oveľa väčší rozdiel ako tenšie šrafovanie známok z kníhtlače,
- 13 až 14 nezreteľných čiar na ľavom (z pohľadu letca) remeni padáka je jemných, sú len asi spolovice také hrubé ako pri kníhtlačových známkach. Rozpoznávací znak profesora Pejsikova [5], a síce, že tieto čiary sú len tri až štyri, teda nemôžeme potvrdiť. Je to skôr náhodný rozpoznávací znak,
- biele fľaky na čele, nose, brade a líci letca sú síce jestvujúcim, avšak nie dostatočným rozpoznávacím znakom, pretože sa zriedka môžu vyskytovať aj na známkach pochádzajúcich z kníhtlače,
- tri približne vodorovné čiary šrafovania na krídle letcovho nosa nie sú spojené s jeho kontúrou a biely fľak ich delí aj od šrafovania líca. Sú teda krátke, stoja samostatne a sú zreteľne tenšie ako šrafovanie kníhtlačových známok. Toto je najdôležitejším znakom na odlíšenie ofsetu z r. 1946 a kníhtlače,
- typická dosková chyba „OCCP“ namiesto „CCCP“ sa nachádza na 51. známke hárku.
- je pomerne zriedkavá. Istotne to spočíva v jej nízkom náklade, ale možno aj v tom, že nerozpoznaná zostáva ukrytá medzi kníhtlačovými známkami.

Toto nám ponúka šancu nájsť našu Krásku medzi jej sestrami. Naša taktika je jednoduchá: najprv odoberieme všetky známky s bielym oblúkom za krytom vrtule. Sú to ofsetové známky 2. vydania s hrebeňovým (MiNr. 682 II A), resp. riadkovým zúbkovaním (MiNr. 682 II C). Potom odložíme všetky známky s riadkovým zúbkovaním (kníhtlačové známky, r. 1940, MiNr. 682 I C). Zo zostávajúcich známok odoberieme všetky známky, pri ktorých nie je šrafovanie goliera a nosa prerušené. To je prvá časť kníhtlačových známok s hrebeňovým zúbkovaním z roku 1939 (MiNr. 682 I A). Kôpka našich duplikátov sa značne zmenšila. Zostávajú v nej jednak naše Krásky (MiNr. 682 III A), jednak druhá časť kníhtlačových známok (MiNr. 682 I A) so slabou potlačou. Tu by nám pri hľadaní mohla pomôcť fuláž: pri slabej potlači je farebná vrstva tenšia, priehľadnejšia, takže neprekrýva fuláž ako v prípade hrubej vrstvy tmavomodrej farby. Známky s fulážou sú mimo hry! Je vhodné používať viacero rozpoznávacích znakov súčasne, pretože dôležité rozpoznávacie znaky sú často prekryté pečiatkou.

Zavŕšením našej snahy by bolo, keby bola ako technika tlače v katalógu Michel pri č. MiNr. 682 III A uvedená ofsetová tlač.

Zoznam literatúry:

[1] ZSSR 1941-1960. Spezializorowannyj katalog potschtowych marok. 2. Izdanije, Standart Kollekcija, Sankt Peterburg, 2004
[2] Zigmung J.: Informace známkových zemí Ruska 70 (2010) 14.
[3] Michel Ganzsachen-Katalog Europa Ost 2004/05; Schwaneberger Verlag München
[4] Golovanov, A.: Tipy risunka marki N° 699. Filatelija 6 (2010) 50-51.
[5] Pejsikov, L.: Filatelija SSSR 7 (1967) 44.

Ďalšie dôležité katalógy:
Ljapin, W.: Potschtowyje marki SSSR 1918-1991.
Tom 2. 1941-1960. Perwoje isdanije, Moskva, 2001.
Kalinin A. I.: Rasnowidnosti potschtowych marok SSSR. Wypusk 11. 1923-1940 gg. „Snak“, Sankt Peterburg, 2009.