Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Hľadanie tajomnej krásky neznámej

Interesantné zistenia o jednej zdanlivo obyčajnej poštovej známke, ktoré môžu priniesť aj zmeny v renomovaných katalógoch poštových známok

Hľadanie tajomnej krásky neznámej

(MiNr. 682 III A)

Toto hľadanie sme započali v č. 68 nášho časopisu „Informace sekce známkových zemí Ruska“ (informácie sekcie zberateľov Ruska Zväzu českých filatelistov) v roku 2009. Krásnou neznámou je výplatná poštová známka 6. dlhodobo vydávanej série ZSSR (MiNr. 682 III A) v hodnote 30 kopejok, ktorá zobrazuje letca alebo parašutistu [1] v plnom výstroji. Tlačená bola údajne kameňotlačou (litografiou) v rôznych odtieňoch modrej a vydaná bola údajne v septembri 1946. Hľadania sa aktívne zúčastnili členovia našej sekcie Ak. arch. T. Kotas, J. Kozický, J. Somora, V. Šulc, Ing. A. Vávra a Ing. J. Zigmund. V odbornej literatúre sa objavilo niekoľko článkov o tejto známke. Všetky články s jedinou výnimkou uvádzajú ako techniku tlače kameňotlač (litografiu). Len jeden jediný katalóg [1] uvádza ako techniku tlače ofset. Tak kde je pravda? Na túto otázku reagovalo Poštové múzeum A. S. Popova v Petrohrade (vedúca výskumného oddelenia poštových cenín, pani L. P. Rylková) nasledovne:

1. Pred 2. svetovou vojnou sa výplatná poštová známka v hodnote 30 kopejok s motívom letca vydávala vytlačená technikou kníhtlače, v roku 1939 s hrebeňovým zúbkovaním (MiNr. 682 I A) a v roku 1940 s riadkovým zúbkovaním (MiNr. 682 I C). Využívanie kníhtlače pokračovalo v 40-tych rokoch, paralelne s novou ofsetovou tlačou.

2. Po 2. svetovej vojne sa prešlo na inú tlačiarenskú techniku – ofsetovú tlač. Existujú dve vydania: z r. 1946 a 1947.

3. Ako dátum vydania 1. ofsetového nákladu s hrebeňovým zúbkovaním (MiNr. 682 III A), sa v katalógoch uvádza september 1946. Toto datovanie je však sporné, pravdepodobnejšia je druhá polovica novembra. Tento náklad vykazuje na 51. známke v hárku chybu tlače: prvé „C“ v „CCCP“ je uzavreté („OCCP“, pozri obr. 1). Podľa nášho názoru tento náklad nebol veľký, poštové známky vystačili len na niekoľko mesiacov, čo je zjavné z existujúcich nálezov. V štátnej zbierke poštových známok múzea sa 1. ofsetové vydanie nenachádza.

4. 2. ofsetový náklad s hrebeňovým zúbkovaním (MiNr. 682 II A), resp. s riadkovým zúbkovaním (MiNr. 682 II C) bol vydaný v hromadnom náklade 3. septembra 1947. Z neznámych dôvodov bola kresba poštovej známky trochu pozmenená: za krytom vrtule je vidno biely oblúk (v tvare kosáka).

5. Iné tlačiarenské techniky sa pri tlači „Letca“ nepoužívali. Mýtus o kameňotlači je možné vysvetliť nedostatočnou skúsenosťou zberateľov s novou tlačiarenskou technikou ofsetu. Preto bola kameňotlač zaradená do katalógu poštových známok ZSSR vydavateľa Kogiz z r. 1948. Autorov pomýlil absentujúci otlačený vzor obrázku známky na strane poštovej známky s lepom, ktorý dovtedy poznali len ako typický znak kameňotlače.

Ďalšie informácie publikoval J. Zigmund [2]:

6. Od kameňotlače ako techniky tlače pre masové produkty sa upúšťalo od 30-tych rokov 20. storočia. Po 2. svetovej vojne sa používala nová ofsetová technika. Tlačiarenské stroje pochádzali z Nemecka, možno ako časť náhrady vojnových škôd. Prvý raz sa touto technikou tlačil v roku 1945 korešpondenčný lístok s ceninou „Letec“ (MiNr. P 186 a nasl.; [3]), poštová známka potom o rok neskôr.

Na základe týchto bodov sa domnievam, že:

7. Zároveň so strojmi prišli do Sovietskeho zväzu aj nemeckí tlačiari. Za to hovorí, že malý ofsetových pokusný náklad nevykazuje žiadne typy, odchýlky a nedokonalosti (okrem predtým spomenutého „OCCP“), ktoré my, filatelisti, tak obľubujeme. Pripisujem to nemeckej dôkladnosti, svedomitosti a precíznosti. Po splnení svojej úlohy (zaškolení sovietskych tlačiarov) sa nemeckí špecialisti vrátili domov, takže to neboli vojnoví zajatci. O rok neskôr, v r. 1947, sa začala tlač druhého ofsetového nákladu „Letca“. Pri tomto filatelisti poznajú množstvo odchýlok a nedokonalostí, ktoré môžeme objavovať a študovať až do dnešného dňa [4].

Doposiaľ sme našli tri exempláre známky MiNr. 682 III A (obr. 1). Všetky tri portréty našej teraz už známej Krásky môžeme porovnať so známkou z r. 1939 vytlačenou kníhtlačou (obr. 2) a známkou vytlačenou ofsetom z 2. nákladu z roku 1947 (obr. 3).

Obr. 1: MiNr. 682 III A,
ofsetová tlač, 1946
Dosková chyba "OCCP"; Zbierka: T. Kotas

Obr. 2: MiNr. 682 I A,
kníhtlač, 1939

Obr. 3: MiNr. 682 II C,
ofsetová tlač, 1947

Tým pádom teraz už o našej Kráske vieme, že - bola tlačená ofsetom. Preto nemá žiadnu fuláž ani pretlačenie obrázku na strane s lepom v prípade nepoužitej známky. Niektorí zberatelia považujú fuláž a otlačený vzor za to isté, avšak ide o dve strany jednej a tej istej mince. Pretlačenie sa týka strany známky s lepom (jedná sa o tlač z výšky) a pri nalepení alebo odlepení sa stráca. Naproti tomu fuláž (anglicky „foul impression“ = chybný odtlačok) môžeme pozorovať na obrázkovej strane známky. Je to tmavý obrys, ktorý vznikol vytlačením tlačiarenskej farby z medzery medzi vyvýšeným prítlačovým prvkom štočku a papierom. Pretože farba je hustá, nestečie po zdvihnutí štočku naspäť na farbenú plochu, ale zaschne v tvare svojej kontúry. Fuláž je možné najlepšie pozorovať tam, kde pritlačenie bolo najsilnejšie, to zn. v rohoch obrázka na známke alebo na izolovane stojacich detailoch obrázka, ktoré sú obklopené bielou plochou.

- predstavuje 1. ofsetový náklad, ktorý bol vydaný pravdepodobne v druhej polovici novembra 1946. Poštové pečiatky do tohto dátumu je preto možné nájsť len na kníhtlačových známkach z r. 1939 a neskorších rokov, pečiatky od tohto času do 2. septembra 1947 vrátane na kníhtlačových známkach alebo na našej Kráske z 1. ofsetového nákladu z r. 1946, pečiatky od 3. septembra a neskôr potom na všetkých troch vydaniach: kníhtlačovom, 1. a 2. ofsetovom.

- papier je viac šedastý, hrubší a nižšej kvality ako papier kníhtlačového a 2. ofsetového vydania z r. 1947.

- má len hrebeňové zúbkovanie 12:12½, pričom majú existovať aj strihané ceniny [2]. Toto by však mohli byť aj čiastočné falzifikáty, napr. pečiatka ceniny z korešpondenčných lístkov s modrou potlačou (MiNr. P 192 a nasl.; [3]) s následným stenčením papiera. Na rozoznanie tu môže poslúžiť farba papiera (biely namiesto šedastého) a jeho štruktúra (skôr hladký namiesto hrubého).

Známka má nasledovné znaky:
- má rozmery 15,1 x 22,5 mm, teda prakticky tie isté ako známky vytlačené kníhtlačou,
- farba je výrazne svetlejšia ako všetky farebné odtiene kníhtlačových známok,
- kresba je vo všeobecnosti mäkšia, jemnejšia, avšak prepracovaná,
- v rámčeku obrázka vo farbách modrá – biela – modrá je biela čiara len približne spolovice taká hrubá ako obe modré čiary, zatiaľ čo pri kníhtlačových známkach majú všetky tri čiary približne rovnakú šírku,
- za krytom vrtule nie je žiadny biely oblúk,
- šrafovanie letcovho goliera je v strede oddelené od svojho vrchného a aj spodného kraja. Toto je oveľa väčší rozdiel ako tenšie šrafovanie známok z kníhtlače,
- 13 až 14 nezreteľných čiar na ľavom (z pohľadu letca) remeni padáka je jemných, sú len asi spolovice také hrubé ako pri kníhtlačových známkach. Rozpoznávací znak profesora Pejsikova [5], a síce, že tieto čiary sú len tri až štyri, teda nemôžeme potvrdiť. Je to skôr náhodný rozpoznávací znak,
- biele fľaky na čele, nose, brade a líci letca sú síce jestvujúcim, avšak nie dostatočným rozpoznávacím znakom, pretože sa zriedka môžu vyskytovať aj na známkach pochádzajúcich z kníhtlače,
- tri približne vodorovné čiary šrafovania na krídle letcovho nosa nie sú spojené s jeho kontúrou a biely fľak ich delí aj od šrafovania líca. Sú teda krátke, stoja samostatne a sú zreteľne tenšie ako šrafovanie kníhtlačových známok. Toto je najdôležitejším znakom na odlíšenie ofsetu z r. 1946 a kníhtlače,
- typická dosková chyba „OCCP“ namiesto „CCCP“ sa nachádza na 51. známke hárku.
- je pomerne zriedkavá. Istotne to spočíva v jej nízkom náklade, ale možno aj v tom, že nerozpoznaná zostáva ukrytá medzi kníhtlačovými známkami.

Toto nám ponúka šancu nájsť našu Krásku medzi jej sestrami. Naša taktika je jednoduchá: najprv odoberieme všetky známky s bielym oblúkom za krytom vrtule. Sú to ofsetové známky 2. vydania s hrebeňovým (MiNr. 682 II A), resp. riadkovým zúbkovaním (MiNr. 682 II C). Potom odložíme všetky známky s riadkovým zúbkovaním (kníhtlačové známky, r. 1940, MiNr. 682 I C). Zo zostávajúcich známok odoberieme všetky známky, pri ktorých nie je šrafovanie goliera a nosa prerušené. To je prvá časť kníhtlačových známok s hrebeňovým zúbkovaním z roku 1939 (MiNr. 682 I A). Kôpka našich duplikátov sa značne zmenšila. Zostávajú v nej jednak naše Krásky (MiNr. 682 III A), jednak druhá časť kníhtlačových známok (MiNr. 682 I A) so slabou potlačou. Tu by nám pri hľadaní mohla pomôcť fuláž: pri slabej potlači je farebná vrstva tenšia, priehľadnejšia, takže neprekrýva fuláž ako v prípade hrubej vrstvy tmavomodrej farby. Známky s fulážou sú mimo hry! Je vhodné používať viacero rozpoznávacích znakov súčasne, pretože dôležité rozpoznávacie znaky sú často prekryté pečiatkou.

Zavŕšením našej snahy by bolo, keby bola ako technika tlače v katalógu Michel pri č. MiNr. 682 III A uvedená ofsetová tlač.

Zoznam literatúry:

[1] ZSSR 1941-1960. Spezializorowannyj katalog potschtowych marok. 2. Izdanije, Standart Kollekcija, Sankt Peterburg, 2004
[2] Zigmung J.: Informace známkových zemí Ruska 70 (2010) 14.
[3] Michel Ganzsachen-Katalog Europa Ost 2004/05; Schwaneberger Verlag München
[4] Golovanov, A.: Tipy risunka marki N° 699. Filatelija 6 (2010) 50-51.
[5] Pejsikov, L.: Filatelija SSSR 7 (1967) 44.

Ďalšie dôležité katalógy:
Ljapin, W.: Potschtowyje marki SSSR 1918-1991.
Tom 2. 1941-1960. Perwoje isdanije, Moskva, 2001.
Kalinin A. I.: Rasnowidnosti potschtowych marok SSSR. Wypusk 11. 1923-1940 gg. „Snak“, Sankt Peterburg, 2009.