Poštová známka:
Kostolík sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici (Spoločné vydanie s Arménskom)

Príležitostná poštová známka Kostolík sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici vydaná ako spoločné vydanie s Arménskom.

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Spoločné vydanie poštovej známky s Arménskom, realizované pri príležitosti 30. výročia nadviazania diplomatických vzťahov, prezentuje najvýznamnejšie kresťanské pamiatky 9. storočia, ktoré konfesionálne spájajú naše geograficky vzdialené krajiny. Kostolík sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici sa nachádza na zaniknutej ranostredovekej lokalite „Jurko“ na úpätí hory Marhát v Považskom Inovci. Obec sa uvádza prvýkrát v roku 1185 ako „predium Sarfew“, majetok Stojslava. Rotunda stojaca hlboko v lese za obcou bola dlho považovaná za renesančnú kaplnku z roku 1541. Až archeologický výskum vedený A. Ruttkayom v 70. rokoch 20. storočia dokázal, že základy stavby majú ranostredoveký pôvod a podľa nálezov z prikostolného cintorína bola prvá fáza stavby datovaná do 11. storočia. Výskum tiež dokázal, že veža, nachádzajúca sa v súčasnosti na západnej strane rotundy, bola pristavaná dodatočne, podobne ako na južnej strane situovaná pustovňa.

Rozmery stavby totožné s veľkomoravskou rotundou objavenou na veľmožskom dvorci v Ducovom pri Piešťanoch boli indíciami k hypotetickým diskusiám o veľkomoravskom pôvode stavby. Autenticita ranostredovekého muriva rotundy až do výšky 6 m spolu s pôvodným predrománskym oknom, ktoré objavil reštaurátorský výskum pod vedením Jozefa Doricu v roku 2010, ešte viac zreálnili kontúry veľkomoravského pôvodu rotundy. Prvé exaktné datovanie rotundy do rokov 991 – 1052 realizoval chronometrickou metódou C14 Peter Barta v roku 2015. Úplne odlišné výsledky datovania prinieslo o niekoľko rokov neskôr konzorcium rádiouhlíkových laboratórií pod vedením prof. Pavla Povinca tvorené viacerými vedecko-výskumnými inštitúciami z Bratislavy, Tucsonu a Athens (USA), Zürichu, Viedne, Debrecína a Prahy. Všetky analyzovali vzorky dreva, uhlíkov a malty z muriva stavby a nezávisle od seba sa zhodli, že kostol bol postavený v rokoch 830±40. To znamená, že v súčasnosti ide o najstarší zachovaný kostol na území Slovenska, ktorý bol postavený v 9. storočí, teda počas existencie Veľkomoravskej ríše.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Martin Vančo, PhD.