Príspevok z oblasti známkových území zameraný na vydanie poštových známok Cárskeho Ruska v Levante (I. časť).
Termín „Levant“ (v slovenčine aj Levanta) pôvodne znamenal všeobecne východ, respektíve stredomorské krajiny na východ od Talianska. Jeho podoba vychádza z latinského „Levare“, čo približne znamená stúpať, vychádzať, vo vzťahu k slnku. Teda predstavuje región, kde z pohľadu Grékov a Rimanov vychádzalo slnko.
Levanta je historický zemepisný pojem odkazujúci na veľkú oblasť v juhozápadnej Ázii, približne ohraničenou pohorím Taurus v Anatólii na severe, pobrežím Stredozemného mora na západe, Arabskou púšťou na juhu a Mezopotámiou na východe.
|
|
Mapa Levanty z obdobia križiackych výprav na začiatku minulého tisícročia. |
O ovládnutie tohto územia po stáročia bojovali mnohé národy a armády, cez Peržanov, Kresťanov, Arabov a neskôr Osmanov. Osmanská ríša bola jedna z najväčších a najmocnejších ríš v priestore pri Stredozemnom mori. Existovala v rokoch 1281 až 1923 a počas tohto obdobia zahŕňala oblasti Malej Ázie, Balkánu, Čierneho mora, Blízkeho a Stredného východu a severnej Afriky.
V roku 1720 Osmanská ríša a Cárske Rusko podpísali zmluvu, ktorej cieľom bolo zlepšenie vzájomného obchodovania a o rok neskôr bola zavedená kuriérska služba. V Konštantínopole bol v roku 1748 založený Ruský poštový úrad, ktorý bol spojený so Sankt Peterburgom (Petrohrad) dvojmesačnou kuriérnou službou, prechádzajúcou cez Bukurešt a Jassy. V roku 1799 založili poštové úrady aj v týchto mestách a ruské poštové zásielky boli obojsmerne pravidelne prepravované z hraničného úradu v Olviopole (časť neskoršieho Pervomaisku). V 1831 bola zavedená jednotná tarifa a cesta z pohraničia do hlavného mesta trvala desať dní a viedla cez 41 staníc.
|
|
List poslaný 24.februára 1844 z Konštantínopola do Odesy. |
Po vypuknutí Krymskej vojny v roku 1853 bola poštová prevádzka v Levante ukončená, ale po uzavretí mieru bola obnovená a zverená „Ruskej paroplavebnej a obchodnej spoločnosti - Русское Общество Пароходства и Торговли“ (РОПиТ - ROPiT).
Zakladateľ spoločnosti Nikolaj Andrejevič Arcas. |
|
Vlajka ROPiT. |
Dňa 3. augusta 1856 bol podpísaný cársky dekrét na rozvoj obchodu a poštového styku v čiernomorskom regióne medzi ruskými a zahraničnými prístavmi. Týmto dekrétom a poskytnutím úveru bola v ten deň v Odese založená spoločnosť ROPiT. S podporou zo strany štátu, najmä pomocou štátnych dotácií a pôžičiek, spoločnosť rýchlo dosiahla úspech a stala sa jednou z najväčších námorných prepravných spoločností v Čiernom mori. Podľa klauzuly v dohode mala spoločnosť nárok na 25% z poštových poplatkov.
Ruská poštová služba v Levante sídlila v Konštantínopole v časti Galata na Rue Kiritch-Capon, s pobočkami v Stamboule a na Rue Verwoda a s ďalšími agentúrami: Acre, Alexandrette, Alexandria, Batum, Beirut, Dardanelles, Haiffa, Chios, Ineboli, Jaffa, Jerusalem, Kerassunde, Lattaquie, Mersina, Metelin, Mount Athos, Ordu, Port Said, Rizeh, Saloniki, Samsun, Sinope, Smyrna, Tireboli, Trebizonde a Tripoli, aa krátku dobu aj v iných mestách.
|
|
Ruský poštový úrad v Galate v Konštantínopole. |
|
|
Mapa časti Osmanskej ríše s vyznačenými ruskými agentúrami. |
Korešpondencia distribuovaná cez tieto úrady prichádzala hlavne z Ruska a Perzie, avšak prevádzka, v porovnaní s ostatnými zahraničnými poštami, bola malá. Listy boli prijímané len na priamu prepravu medzi rôznymi ruskými poštami v Levante, všetku ostatnú zahraničnú korešpondenciu vybavovala cez Odesu ruská cárska pošta.
Počnúc rokom 1862 bola prepravovaná pošta označená špeciálnou pečiatkou "Franco". Prvá známka pre použitie v Levante bola vydaná 1.januára 1863, vytlačená typografiou (kníhtlač) v štátnej tlačiarni v Petrohrade. Táto impozantná známka mala približné rozmery 43x43 milimetrov, bola bez perforácie, s nominálnou hodnotou 6 kopejok, tlačená svetlomodrou farbou na tenký papier hrúbky 0,08 mm v blokoch po štyroch v usporiadaní pod sebou.
Prvá dotlač bola robená tmavomodrou farbou takisto na papier hrúbky 0,08 mm, avšak už v blokoch po štyroch v usporiadaní 2x2 do štvorca.
V roku 1866 bola urobená druhá dotlač tmavomodrou farbou na hrubší kriedový papier hrúbky 0,11 mm, takisto v usporiadaní do štvorca.
Nie je známe, že by sa do súčasnosti zachoval nejaký list s použitou známkou.
;
|
|
Nevydaná skúšobná karmínová tlač. |
Ďalšie dve známky, vydané pre použitie v Levante, boli vytlačené litografiou (kameňotlač) v Odese roku 1865, na objednávku spoločnosti ROPiT, ktorej iniciály niesli. Na známkach nie je žiadny údaj o nominálnej hodnote, ale predávali sa za 2 kopejky alebo 10 para pre prepravu tlačovín, respektíve za 20 kopejok alebo 2 piastre na zaplatenie poštovného za listy. Tlačový list obsahoval 28 známok v usporiadaní 7x4 a takisto ako predchádzajúce vydanie boli známky bez zúbkovania.
|
|
List poslaný 17. novembra 1865 z Chiosu do Mosulu. |
|
|
Llist poslaný v roku 1865 z Mersiny do Bejrútu. |
V roku 1866 boli v tej istej tlačiarni v Odese kameňotlačou vydané ďalšie dve známky s pozmeneným motívom. Návrhy boli vypracované precíznejšie, nápisy, erb a plachetnica sú farebné. Usporiadanie známok v tlačovom liste bolo 7x4, rovnako ako v predchádzajúcom vydaní.
|
|
List poslaný v roku 1866 zo Smyrny do Mersiny. |
|
|
List poslaný v roku 1867 z Port Samsun do Konštantínopolu. |
|
|
List poslaný v roku 1867 z Port Samsun do Triestu. |
Ďalšie známky boli vydané kníhtlačou 1.mája 1868 v štátnej tlačiarni v Petrohrade v hárkoch po 100 kusov. Bol použitý papier s priesvitkou s riadkovým zúbkovaním 11½. Na známkach je v strede veľká číslica určujúca nominálnu hodnotu, okolo ktorej je v ovále nápis ВОСТОЧНАЯ КОРРЕСПОНДЕНЦІЯ.
Známky s takýmto motívom boli vydávané až do roku 1890, s použitím rôznych druhov papiera a rôznym zúbkovaním.
|
|
List poslaný v roku 1871 z Acry do Bejrútu. |
|
|
List poslaný v roku 1877 z Konštantínopola do Trebizonde. |
|
|
List poslaný v roku 1880 z Bejrútu do Port Saidu. |
|
|
List poslaný v roku 1880 z Alexandretty do Alepa. |
|
|
List poslaný v roku 1883 z Konštantínopola do Taurisu . |
|
|
List poslaný v roku 1891 z Trebizonde. |
|
|
Lístok poslaný v roku 1896 zo Smyrny do Taganrogu. |
|
|
List poslaný v roku 1900 z Jaffy do New Yorku. |
V dôsledku novely poštovej tarify bolo ku koncu 1876 znížené poštovné z 10 na 8 kopejok. Desaťkopejkovým známkam z roku 1872 so zúbkovaním 14½x15 bola zmenená nominálna hodnota ručným natlačením číslice čiernou, respektíve modrou farbou.
|
|
List poslaný v roku 1876 z Konštantínopola do Taganrogu. |
|
|
List poslaný v roku 1877 z Mersiny do Konštantínopola. |
Počas Rusko-osmanskej vojny od apríla 1877 do marca 1878 boli všetky poštové úrady zatvorené.
Ďalšie zníženie poštovej sadzby v roku 1879 na 7 kopejok viedlo k vytvoreniu druhého pretlačového provizória. Rozlišujeme dva typy ručných pečiatok, menšia a hrubšia číslica bola použitá v Konštantínopole respektíve pečiatka s väčšou a tenšou číslicou v Bejrúte.
|
|
|
|
List poslaný v roku 1880 z Konštantínopola do Taurisu. |
|
|
List poslaný v roku 1881 z Latakie do Alepa. |
|
|
List poslaný v roku 1879 do Karačevky. |
V roku 1890 bolo poštovné zvýšené späť na 10 kopejok. Používanie známok s číselným dizajnom pokračovalo až do leta 1900, kedy boli stiahnuté z obehu a nahradené ruskými známkami s pretlačou v čiernej, modrej alebo červenej farbe s novými hodnotami v para alebo piastroch.
|
|
Výstrižok z obálky s razítkom Samsun 20. 12. 1905. |
|
|
Doporučený list poslaný v roku 1903 z Konštantínopola do Drážďan. |
|
|
List poslaný v roku 1906 z Metelinu do Alexandrie. |
|
|
List poslaný v roku 1912 z Jaffy do Viedne . |
|
|
Doporučený list poslaný v roku 1903 z Konštantínopola do Drážďan. |
|
|
Doporučený list poslaný v roku 1907 z Konštantínopola do Bordeaux. |
|
|
Doporučený list poslaný v roku 1913 z Konštantínopola do Lüleburgazu. |
Na oslavu 50. výročia založenia spoločnosti ROPiT boli v roku 1907 pripravené na vydanie špeciálne známky, v strede ktorých bol vyobrazený parník s letopočtami 1857 - 1907. Politická situácia v tom období a prebiehajúce občianske nepokoje spôsobili odloženie vydania týchto známok až do roku 1909. Dňa 10. mája 1909 bolo vydaných 9 nominálnych hodnôt s vodorovnou čiernou menovou pretlačou v para alebo piastroch.
|
|
List poslaný v roku 1909 z Konštantínopola do Bruselu. |
|
|
Doporučený list poslaný v roku 1909 z Konštantínopola do New Yorku. |
Ešte v auguste toho roku bola táto emisia známok pretlačená názvami 12 poštových úradov. Týmto vydaniam sa budem podrobnejšie venovať v pokračovaní tohto článku „Ruská pošta v Levante II“. Od septembra 1910 boli vydávané ďalšie emisie, ruské známky s vodorovnou alebo diagonálnou pretlačou v para alebo piastroch.
|
|
List poslaný v roku 1911 z Konštantínopola do Viedne. |
|
|
List poslaný v roku 1912 z Trebizondu do Konštantínopola. |
|
|
Pohľadnica poslaná v roku 1912 z Trebizondu do Verdunu. |
|
|
List poslaný v roku 1911 z Konštantínopola do Bruseluu. |
|
|
Pohľadnica poslaná v roku 1912 z Jeruzalema do Andenne. |
|
|
Doporučený list poslaný v roku 1911 z Konštantínopola do Bernu. |
Pri príležitosti 300 ročnej vlády dynastie Romanovovcov bola dňa 27. januára 1913 vydaná jubilejná emisia známok a všetky predchádzajúce emisie boli stiahnuté z obehu.
|
|
Doporučený list poslaný v roku 1913 zo Smyrny do Paríža. |
|
|
Doporučený list poslaný v roku 1913 z Konštantínopola do Wolfersdorfu (Volfartice na Morave). |
|
|
List poslaný v roku 1913 zo Smyrny do Viedne. |
|
|
Doporučený list poslaný v roku 1913 miestne na rakúsky poštový úrad v Konštantínopole. |
|
|
Doporučený list poslaný v roku 1914 z Jeruzalema do Hildesheimu. |
Posledná emisia známok pre použitie v Levante bola vydaná v auguste 1913. Boli to tri ruské známky s pretlačou v para a piastroch.
|
|
Doporučený list poslaný v roku 1913 zo Smyrny do Bernu. |
|
|
Doporučený list poslaný v roku 1914 z Konštantínopola do Linkopingu. |
V súvislosti s vypuknutím prvej svetovej vojny agentúry ROPiT zatvorili k 1.októbru 1914 svoje pobočky. A nakoniec, v dôsledku občianskej vojny a po vzniku Sovietskeho zväzu, boli všetky aktíva spoločnosti znárodnené sovietskou vládou. Tým sa ukončila činnosť spoločnosti ROPiT - jednej z najväčších a vysoko úspešných ruských námorných spoločností.
Katalóg V. J. Solovieva eviduje ďalšie dve neoficiálne vydania: Bejrútske provizórium a Divoká Levanta.
ПРОВИЗОРИИ БЕЙРУТА
Po skončení okupácie spojeneckými vojskami boli v roku 1918 znovuotvorené niektoré agentúry spoločnosti v snahe o obnovenie činnosti. Za týmto účelom pretlačili známky nápisom „Р.О.П.и.Т.“ čiernou alebo modrou farbou. Použili sa zásoby známok Ruskej Levanty vydané v rokoch 1900 až 1909. Tieto známky sa však v dôsledku revolučnej doby do poštového užívania nikdy nedostali a neskôr boli rozpredané.
ДИКИЙ ЛЕВАНТ
Takéto známky boli v roku 1919 vytlačené kameňotlačou v dvojfarebnej kombinácii, známych je 58 variantov. Hoci boli pečiatkované v Konštantínopole, do poštovej prevádzky sa nikdy nedostali.
Podľa viacerých zdrojov sú tieto známky rýdzo špekulatívne, vydané len za účelom zisku využívajúc revolučnú dobu v Rusku.
Použitá literatúra a iné zdroje
- Wikipedia.org
- Michel: Europa-Katalog Band 7, 2009/2010.
- Scott: Standard postage stamp catalogue, 2007.
- В. Ю. Соловьев: Почтовые марки России и СССР 2004/2005.
- Internet.
Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.